Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tlačové správy
29. marec 2021

Prvým príznakom zvýšeného cholesterolu je často až infarkt či mŕtvica

Mnohí pacienti dlhé roky vedia, že majú vysoký cholesterol a súčasne s ním napríklad aj vysoký krvný tlak. Neuvedomujú si však, že sú chorí, pretože prvých 5 až 15 rokov nemajú žiadne príznaky ochorenia. 

Prvým príznakom zvýšeného cholesterolu je často až infarkt či mŕtvica

Odmietajú lieky z obavy pred nežiadúcimi účinkami, ale nemajú záujem ani o zmenu životného štýlu. Aj malé zníženie hmotnosti však vedie k poklesu cholesterolu a tým aj k zníženiu rizika srdcovo-cievnych komplikácií. Okrem pacientov s vysokým cholesterol súvisiacim s nesprávnym životným štýlom sú tu aj tí, ktorí vysoký cholesterol zdedili. Na otázky čo je to familiárna hypercholesterolémia, aké sú optimálne hodnoty cholesterolu alebo aké čísla obsahuje kód zdravého života a prečo by sme sa nimi mali riadiť, odpovedá kardiológ MUDr. Alexander Klabník, PhD.


Podľa dostupných informácií je na Slovensku úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia dvakrát vyššia ako úmrtnosť z onkologických príčin, napriek tomu sa ľudia oveľa viac obávajú práve onkologických ochorení a srdcovo-cievne ochorenia nevnímajú ako tie, ktoré môžu skončiť fatálne. Prečo?

Každý rok zomrie na Slovensku asi 11-tisíc ľudí zbytočne. Približne každému druhému úmrtiu by sa mohlo zabrániť, ak by bola dostupná optimálna zdravotná starostlivosť a ľudia by nepodceňovali prevenciu. Štatistický úrad Eurostat zverejnil, že na Slovensku až takmer polovica z celkového počtu úmrtí osôb vo veku do 75 rokov patrí do kategórie tzv. odvrátiteľných úmrtí. Každé tretie takéto úmrtie spôsobuje srdcový infarkt a každé piate mozgovú porážku. Medzi ľuďmi prevláda názor, že srdcové ochorenia sú liečiteľné, kým na rakovinu sa umiera. V skutočnosti najviac ľudí zomiera práve na kardiovaskulárne choroby. Každý druhý Slovák zomrie na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú zabijakom č. 1 nielen u nás, ale celosvetovo.

MUDr. Alexander Klabník, PhD., kardiologická ambulancia Námestovo

Aké sú rizikové faktory vysokého cholesterolu?

Rizikovými faktormi pre vysoký cholesterol je dedičnosť a životný štýl. Genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60-percentami a životospráva tvorí asi 40-percent podielu. Rozhodujúci vplyv má sociálno-ekonomická situácia (nízke vzdelanie, nezamestnanosť, nízky príjem, chudoba) a najmä nezdravý životný štýl: fajčenie; nesprávne stravovacie návyky s vysokým obsahom tukov a soli, nedostatkom ovocia a zeleniny; nedostatok pravidelnej vytrvalostnej pohybovej aktivity; nadmerné užívanie alkoholu a nedostatok psychohygieny a ventilovania stresu, napríklad relaxáciou alebo cvičením.

Jedno z piatich čísel kódu zdravého života (0-30-5-120-80) zdôrazňuje normálnu hladinu celkového cholesterolu v krvi (5 mmol/l). Prvé hovorí o nefajčení, druhé v sebe ukrýva polhodinu pohybu denne a posledné dvojčíslo je optimálny tlak krvi. Dosiahnutím týchto cieľov môžeme znížiť výskyt kardiovaskulárnych ochorení až o 80%, teda dokážeme zabrániť štyrom z piatich príhod.

Zaujímajte sa o to, aký máte cholesterol. Môže vám to zachrániť život. Vysoký cholesterol patrí nepochybne medzi najdôležitejšie ovplyvniteľné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení. Pri cholesterole a najmä pri zlom LDL cholesterole platí – „čím nižšie, tým lepšie.“ Ďalej je potrebné uvedomiť si, že väčšina pacientov má alebo môže mať zároveň aj iné rizikové faktory upchávania tepien napr. vysoký krvný tlak, nadváhu alebo obezitu, cukrovku 2. typu, ale rizikoví sú napríklad aj fajčiari. A bohužiaľ platí, že pokiaľ je týchto chorôb prítomných viac naraz, ich riziká pre zdravie sa nespočítajú, ale znásobia. Mnohí bagatelizujú výskyt predčasného srdcovo-cievneho ochorenia v rodine (u rodičov, súrodencov), hoci sa jedná o znak vysokého rizika. Až dve tretiny pacientov s ischemickou chorobou srdca možno odhaliť včas na základe prítomnosti tohto ochorenia v rodine pacienta. Pokiaľ vám lekár zistil vysoký cholesterol v krvi (a k tomu napríklad ešte vysoký krvný tlak), mali by ste rozhodne spozornieť a nebrať veci na ľahkú váhu. Keď navyše ešte fajčíte a máte nadhmotnosť, lekár vám môže veľmi názorne ukázať, že pri záťaži týmito rizikovými faktormi vaše cievy starnú oveľa rýchlejšie ako vy – a chceli by ste mať v päťdesiatke cievy sedemdesiatnika?

Doba je veľmi rýchla a veľa ľudí čelí v mnohých životných sférach vysokým nárokom a problémom. Môže k vysokému cholesterolu prispievať aj stres?

V ambulancii čoraz častejšie stretávam vedúcich pracovníkov, ktorí mali pár týždňov pred infarktom „výborné“ výsledky nadštandardnej preventívnej prehliadky, teda aj normálny cholesterol. Vážne môže stres poškodiť naše zdravie najmä vtedy, ak je jeho pôsobenie dlhodobé. Zatiaľ čo aj veľký jednorazový stresujúci nápor nám neublíži, dlhodobá psychická záťaž predstavuje obrovský útok na zdravie. Poškodeniu zdravia predchádzame, keď sa účinky stresu snažíme kompenzovať, resp. eliminovať: dostatok pohybu (stačí aj chôdza), zdravá strava, vyrozprávajte sa blízkemu človeku, smiech, humor, sex, spomaľte životné tempo, nechávajte si vždy dostatočnú časovú rezervu, pomáhajte druhým, dožičte čas svojim obľúbeným činnostiam, dostatočne dlho a často odpočívajte.

Aké hodnoty LDL cholesterolu sú optimálne a kedy by sme sa už mali mať na pozore?

Odporúča sa dosiahnuť cieľovú hladinu LDL cholesterolu, ktorá závisí od celkového kardiovaskulárneho rizika konkrétneho pacienta. Sú stanovené odlišné cieľové hodnoty u pacienta po infarkte myokardu (keď by mal byť LDL cholesterol nižší ako 1,4 mmol/l alebo aspoň polovičné zníženie hladiny cholesterolu oproti počiatočnej hodnote), iné u pacienta s familárnou hypercholesterolémiou (dedičné ochorenie) a iné u ženy, ktorá nemá okrem vysokého cholesterolu žiadne iné rizikové faktory.

Prečo sa cholesterolu zvykne dávať prívlastok tichý zabijak?

Mnohí pacienti dlhé roky vedia, že majú vysoký cholesterol a/alebo krvný tlak. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že dlhé obdobie sa nijakým spôsobom neprejavujú, nebolia. Toto bezpríznakové štádium trvá 5 až 15 rokov. Neuvedomujú si, že sú chorí, pretože nepociťujú žiadne ťažkosti. Nič ich nebolí, a preto sa nechcú liečiť. Väčšinou sa vyhovárajú, že skúsia zmeniť stravu alebo schudnúť. Odmietajú lieky z obavy pred nežiadúcimi účinkami. Žiaľ, často je prvým príznakom zvýšeného cholesterolu až infarkt srdca, či mozgová mŕtvica.

Ako by ste laicky vysvetlili čo je to ateroskleróza a čo nám môže spôsobiť?

Malé množstvo cholesterolu je potrebné pre život. „Dobrý“ (HDL) cholesterol ochraňuje pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, ale nadbytok „zlého“ (LDL) cholesterolu sa ukladá v stenách ciev a vytvára aterosklerotické pláty, ktorými sa cievy postupne zužujú. Prvé aterosklerotické pláty vznikajú už v detstve, každé desiate 15-ročné dieťa má už 1 až 2 mm hrubé nánosy následkom kôrnatenia tepien. Vzniká postupne niekoľko desaťročí a bez varovných príznakov. Ak sa ateroskleróza dostane do istého štádia, nedostatočné zásobovanie srdcového svalu kyslíkom a živinami sa začne prejavovať bolesťami za hrudnou kosťou – tzv. anginou pectoris. Niekedy sa prietok v koronárnej tepne úplne zablokuje a časť srdcového svalu sa tak poškodí. Vtedy hovoríme o srdcovom infarkte.

Sú viac ohrození muži alebo ženy alebo na pohlaví nezáleží?

Ochorenia srdca a ciev postihujú takmer rovnako mužov aj ženy. Pred menopauzou sú ženy v nižšom riziku ochorení srdca ako muži rovnakého veku (chránia ich pohlavné hormóny). U žien sa prvé príznaky ochorení srdca oneskorujú o 10 až 15 rokov (napríklad 55-ročná žena má približne rovnaké riziko ako 45-ročný muž). Vo veku okolo 50. roku, keď u väčšiny žien nastupuje menopauza, ženy dobiehajú mužov, prípadne až predbiehajú, teda riziko ochorení srdca u žien už prevyšuje riziko mužov. Naša ambulancia sa pýši označením „women friendly“ (priateľská k ženám), pretože sa cielene zameriavame na špecifické rozdiely medzi mužmi a ženami pri srdcovo-cievnych ochoreniach. Približne u každej piatej ženy nedokážu existujúce stratégie vyvinuté na mužoch, pre mužov a mužmi zistiť prítomnosť ischemickej choroby srdca. Poruchy erekcie možno považovať za citlivý barometer mužského zdravia, signalizuje zvýšené riziko srdcovo-cievnych príhod v budúcnosti. Najvýraznejší prínos pri predpovedaní rizika infarktu je u štyridsiatnikov, ale iba zanedbateľný u mužov starších ako 60-70 rokov. Porucha erekcie môže v predstihu 2 až 3 rokov upozorniť na hroziaci  infarkt. Tento čas je jedinečnou príležitosťou k dôkladnému vyšetreniu u kardiológa, pretože je prvým (a často jediným) včasným markerom aterosklerózy v cievach.

Je vysoký cholesterol ochorením len u ľudí s nadváhou či obezitou alebo sa nevyhýba ani štíhlym ľuďom?

Aj malé zníženie hmotnosti vedie k poklesu cholesterolu. Familiárna hypercholesterolémia (FH) je dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje extrémne vysokou hladinou cholesterolu v krvi, urýchlením vzniku aterosklerózy a predčasnými srdcovocievnymi príhodami. Podľa štatistík zapríčiní vznik infarktu myokardu u každého piateho pacienta mladšieho ako 45 rokov. Väčšinou je prítomná u štíhlych ľudí a príčinou nie je nadmerná konzumácia tukov v strave a obezita, ako sa často mnohí mylne domnievajú. Príčinou je mutácia v géne pre LDL receptor, ktorý potom nedokáže odstraňovať cholesterol z krvi. Slovo „familiárna“ znamená, že je ohrozená celá rodina, v ktorej postihnutý gén prechádza na potomkov. Teda, ak rodič trpí na FH, tak existuje 50% pravdepodobnosť, že jeho syn alebo dcéra ochorejú tiež na FH.

Inzercia

Sme prvým MedPed centrom na Orave pre kaskádovitý skríning FH v rodinách, ktorý umožňuje na základe genetického vyšetrenia „vystopovať“ všetkých postihnutých členov v niekoľkých generáciách. Naším cieľom je zlepšiť starostlivosť o pacientov s FH a zvýšiť povedomie verejnosti o tomto zákernom ochorení. Iba včasnou diagnózou a účinnou liečbou môžeme zachrániť ich životy. Odhaduje sa, že asi 10 tisíc ľudí na Slovensku nevie o tom, že v dôsledku FH má u seba a vo svojej rodine ukryté závažné riziko predčasných srdcovo-cievnych ochorení (a dokonca úmrtí v mladom veku). Typický životný príbeh pacienta s FH so šťastným koncom je nasledovný: Môj otec prekonal prvý srdcový infarkt už ako 39-ročný a zomrel na tretí infarkt vo veku 65 rokov. V rodine nebol sám, kto mal problémy so srdcom. Viacerí príbuzní dostali infarkt skôr ako stihli osláviť päťdesiatku. Vždy sme si mysleli, že sa všetci stali obeťou svojho zlého životného štýlu (fajčili, nešportovali, jedli nezdravé jedlá, nechodili na preventívne prehliadky). Ale teraz vieme, že boli obeťou FH. Dostanem infarkt tiež? Môžeme zastaviť predčasné srdcovo-cievne ochorenia v našej rodine? Alebo je to náš nepriaznivý osud? Našťastie pre mňa, som sa začal liečiť na FH zavčasu. Nie je to vždy jednoduché, ale ani v šesťdesiatke nemám problémy so srdcom.

Akým jedlám a nápojom by sme sa mali vyvarovať, keď nám lekár zistí vysoký cholesterol?

Dôležité je vyvážené stravovanie s primeraným energetickým príjmom s cieľom schudnúť alebo udržať optimálnu hmotnosť, dostatok ovocia a zeleniny (odporúčaná denná dávka je 400 g rozdelená do 4-5 porcií), uprednostnite hydinu a ryby s vysokým obsahom omega-3-mastných kyselín, úplné vynechanie údenín, vyprážaných jedál, polotovarov, sladkostí a sladených nápojov. Pravidelne zaraďovať do jedálnička strukoviny, orechy, celozrnné potraviny, dbať na dostatočný príjem tekutín. Znížte príjem živočíšnych tukov. Plnotučné mliečne výrobky nahraďte nízkotučnými.

Pomáha k znižovaniu cholesterolu aj pohyb?

Niet pochýb o tom, že pravidelný pohyb prináša množstvo iných pozitív okrem zvyšovania „dobrého„ HDL cholesterolu, zníženia triglyceridov a LDL cholesterolu. Ak ste doteraz nešportovali, skúste prestať hľadať výhovorky a začnite s chôdzou. Chôdza Odporúča sa 10 000 krokov denne (u starších osôb 8000 krokov). Snažte sa myslieť v minútach, nie v kilometroch. Na začiatku nie je dôležité, aby ste prešli čo najviac kilometrov. Podstatné je ako dlho chodíte. Avšak necvičte 30 minút na prvý raz. Prvé cvičenie môže mať pokojne len 5 minút. Postupne pridávajte, takže ku polhodine sa možno dopracujete až po pár týždňoch tréningu.

Musíte poznať svoju maximálnu tepovú frekvenciu, ktorú by ste nemali prekročiť. Inak vám hrozí preťaženie, zranenie a to vôbec neprospieva zdraviu. Pravidelne stretávame ľudí, ktorých chytí „záchvat“ cvičenia. Začnú behať, bicyklovať, navštevovať fitnes centrá. Jednou z najväčších chýb začiatočníkov je, že sa snažia dosiahnuť cieľ okamžite. Preto cvičia čo najrýchlejšie, s najväčším zaťažením, ako sa len dá. Častá je mylná predstava čím zadýchanejší, tým skôr štíhlejší, s lepšou kondičkou. Naopak, optimálne je začať na nižších hodnotách – v oblasti 50 až 60 % maximálnej tepovej frekvencie. Až po pár týždňoch bezproblémového cvičenia začnite pridávať intenzitu.

Ak zmena životosprávy nepomáha a cholesterol je stále vysoký, na rade sú lieky. Pre pacienta to znamená celoživotné užívanie liekov alebo je šanca, že jedného dňa medikamentózna liečba skončí pri dobrých výsledkoch?

Predpísanú liečbu je nutné dôsledne dodržiavať. Liečba je dlhodobá, prakticky doživotná. Prerušenie liečby (napr. v prípade normalizácie hladiny cholesterolu) vedie v krátkom čase k opätovnému zvýšeniu cholesterolu. Dokonca sa môže zhoršiť stav pacienta pri náhlom vysadení alebo zámene za iný druh liečby na zníženie cholesterolu. Pacient by mal užívať presne ten liek, ktorý mu lekár predpíše. Nie všetky lieky sú ľubovoľne zameniteľné. Sú dostupné aj lacnejšie generiká s nižším doplatkom pacienta (lieky s iným obchodným názvom, ale s obsahom rovnakej účinnej látky ako originálny liek).

Niektorý pacient si však radšej od lekára vezme lieky, aby sa nemusel hýbať, chudnúť a meniť jedálniček, iný sa zase liekom dlho bráni a prehovára lekára, že naozaj začne cvičiť, obmedzí kalórie a pridá si viac zeleniny a ovocia. Ani jeden prístup nie je ideálny. Užívanie liekov treba vždy spojiť s úpravou životného štýlu, pretože najlepšie fungujú spoločne.

Ako sme na tom v rámci Slovenska s adherenciou k liečbe v súvislosti s vysokým cholesterolom? Sme v liečebnom režime poctiví alebo kým nás to obrazne povedané nebolí, tak to berieme na ľahkú váhu?

Každý desiaty pacient vôbec nezačne užívať predpísaný liek a až tretina pacientov do 12 mesiacov svojvoľne ukončí liečbu. Mnohí pacienti neužívajú lieky tak, ako majú doporučené lekárom: samovoľne si zvýšia alebo znížia dávku lieku, zabudnú si vziať ďalšiu dávku, nedodržujú časový interval medzi dávkami, užívajú predpísané lieky len pred kontrolou u lekára alebo pred odberom krvi, nedostavia sa na plánovanú kontrolu. Častokrát užívajú nevhodné lieky (od príbuzných, priateľov, z predošlej liečby, neodôvodnene uprednostňujú voľnopredajné prípravky s nedokázaným, či sporným prínosom).

Pacienti si musia uvedomovať dôležitosť liečby vysokého cholesterolu. Často sa zabúda na kľúčovú úlohu zdravotnej sestry, ktorá vzdelávaním, motiváciou a podporou pacientov zlepšuje dosiahnutie cieľových hodnôt a zvýšenie adherencie pacientov k liečbe vysokého cholesterolu. Zlepšenie adherencie podporujú praktické a názorné informácie, písomné inštrukcie, opakované pripomínanie, opätovné predvolanie pacientov, ktorí neprišli na plánovanú kontrolu.

V čom môže byť problém? Nízka osveta, slabá prevencia alebo celkové nastavenie spoločnosti voči zdravému životnému štýlu?

V prevencii srdcovo-cievnych ochorení sa odporúča zmena stravovacích návykov, dostatok pohybu, zanechanie fajčenia, dôsledná liečba vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Vždy platí pravidlo, že čím skôr sa začne s liečbou, tým lepšie (ateroskleróza začína už v detstve). Dôležitosť včasnej liečby ilustruje kumulatívne celoživotné „bremeno“ vysokého cholesterolu, ktoré postačuje k vzniku ischemickej choroby srdca vo veku 55 rokov u pacienta bez familiárnej hypercholesterolémie. Pri FH sa dosiahne už od 35 rokov života (bez liečby), ale až vo veku 48, resp. 53 rokov pri začiatku liečby už od 18, resp. 10 rokov. Optimálna kontrola cholesterolu v strednom a mladšom veku naprogramuje pozitívne „pamäť“ ciev, a tak sa predlžuje prínos krátkodobej intenzívnej liečby aj počas dlhšieho obdobia od vysadenia lieku.

Poznáte svoj cholesterol? Čo môžete urobiť na zníženie svojho rizika? V rámci preventívnej prehliadky u praktického lekára sa od veku 40 rokov vyšetruje lipidový profil. Požiadajte ešte dnes svojho lekára o vyšetrenie hladiny cholesterolu z krvi aj v prípade, že nepociťujete žiadne ťažkosti. Zvýšený cholesterol nebolí. Aj preto sa nazýva „tichým zabijakom“. Ak bola u vás zistená vysoká hladina cholesterolu, oboznámte lekára s výskytom srdcovo-cievnych ochorení v rodine a zvážte objednanie sa na vyšetrenie v MedPed centre. Je mimoriadne dôležité, aby sme mysleli na možnosť FH u človeka s vysokou hladinou cholesterolu, u ktorého vznikol infarkt v mladom veku alebo sa v jeho rodine zistil vysoký cholesterol, či príbuzní prekonali infarkt predčasne. Je nutné vyšetriť hladinu cholesterolu aj u všetkých príbuzných. Diagnóza FH sa stanovuje na základe splnenia diagnostických kritérií a potvrdzuje sa pomocou genetického vyšetrenia z krvi. Ak poznáte niekoho, kto má vysoký cholesterol nad 7,5 mmol/l alebo prekonal srdcový infarkt skôr ako vo veku 65 rokov, povedzte mu o FH a povzbuďte ho, aby kontaktoval špecialistu, ktorý u neho vylúči familiárnu hypercholesterolémiu.

 

SK2103231183

Článok podporila spoločnosť Novartis Slovakia s.r.o

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame