Svet kresťanstva Cirkev 01. apríl 2021

Pápež pri Urbi et Orbi Nech každé obmedzenie slobody náboženstva pominie

Postoj Vatican News
Postoj Vatican News

Priveľa vojen a priveľa násilia je ešte vo svete, povedal František v príhovore pred požehnaním.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoj

Vatican News

Nech každé obmedzenie slobody náboženstva pominie
Pápež František. Foto – TASR/AP

Priveľa vojen a priveľa násilia je ešte vo svete, povedal František v príhovore pred požehnaním.

Na poludnie Veľkonočnej nedele sa pápež František prihovoril s veľkonočným posolstvom Urbi et Orbi a udelil apoštolské požehnanie mestu Rím a celému svetu.

Asistoval mu po prvý raz kardinál Mauro Gambetti, taliansky minorita vymenovaný len nedávno pápežom za duchovného správcu (arcikňaza) Baziliky sv. Petra a vikára pre Vatikánske mesto.

Aj tento rok Svätý Otec udeľoval požehnanie zvnútra baziliky a nie z loggie na priečelí, ako to bývalo kedysi. Priamy prenos z udalosti vysielalo 170 televízií vrátane slovenských médií.

V príhovore podporil pokojné protesty za demokraciu v Mjanmarsku, vytvorenie palestínskeho štátu a spomenul aj krajiny, v ktorých sa veriaci pre pandemické nariadenia nemohli zúčastniť na veľkonočných bohoslužbách.

„Modlime sa, aby tieto obmedzenia, ako každé obmedzenie slobody kultu a náboženstva vo svete, mohli byť odstránené a každý mal možnosť slobodne sa modliť a chváliť Boha,“ povedal František.

Veľkonočné posolstvo pápeža Františka:
 
Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc! Požehnanú, svätú a pokojnú Veľkú noc!
 
Dnes zaznieva v každej časti sveta zvesť Cirkvi: „Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych, ako povedal. Aleluja.“
 
Zvesť Veľkej noci neukazuje fatamorgánu, nezjavuje magickú formulu, neukazuje cestu úniku pred ťažkou situáciou, ktorou prechádzame. Pandémia je ešte v plnom prúde; sociálna a ekonomická kríza je veľmi ťažká, zvlášť pre najchudobnejších; napriek tomu – a je to pohoršujúce – neustávajú ozbrojené konflikty a posilňujú sa vojenské arzenály. A toto je ten škandál dneška.
 
Pred touto komplexnou skutočnosťou alebo, lepšie, uprostred nej zvesť Veľkej noci vyjadruje v niekoľkých slovách udalosť, ktorá dáva nádej, ktorá nesklame: „Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych.“ Nehovorí o anjeloch alebo duchoch, ale o človeku, človeku z mäsa a kostí, ktorý má tvár a meno: Ježiš. Evanjelium dosvedčuje, že tento Ježiš, ukrižovaný za Poncia Piláta preto, že povedal, že je Kristom, Božím Synom, vstal tretieho dňa z mŕtvych podľa Písiem a ako on sám predpovedal svojim učeníkom.

Ukrižovaný, nie iný, je vzkriesený. Boh Otec vzkriesil svojho Syna Ježiša, pretože naplnil do krajnosti jeho spásnu vôľu: vzal na seba našu slabosť, naše neduhy, našu vlastnú smrť; trpel naše bolesti, niesol tiaž našich neprávostí. Preto ho Boh Otec vyvýšil a teraz Ježiš Kristus žije naveky a on je Pán.
 
A svedkovia podávajú správu o dôležitom detaile: vzkriesený Ježiš nesie vtlačené rany na rukách, nohách a boku. Tieto rany sú večnou pečaťou jeho lásky k nám. Ktokoľvek trpí ťažkú skúšku, na tele či na duchu, môže nájsť útočisko v týchto ranách, prijať prostredníctvom nich milosť nádeje, ktorá nesklame.
 
Vzkriesený Kristus je nádejou pre tých, ktorí ešte trpia vinou pandémie, pre chorých a pre tých, ktorí stratili milovanú osobu. Pán nech im dá útechu a podporí úsilie lekárov a zdravotníkov. Všetci, najmä najkrehkejšie osoby, potrebujú pomoc a majú právo mať prístup k nevyhnutnej starostlivosti. To sa stáva ešte zrejmejším v tomto čase, keď sme všetci povolaní bojovať s pandémiou a vakcíny predstavujú podstatný nástroj v tomto zápase. V duchu „medzinárodnosti vakcín“ nabádam teda celé medzinárodné spoločenstvo k zdieľanému úsiliu prekonať meškania v ich distribúcii a umožniť podelenie sa s nimi, najmä pre najchudobnejšie krajiny.
 
Vzkriesený Ukrižovaný je útechou pre tých, ktorí stratili prácu alebo sa nachádzajú vo vážnych ekonomických ťažkostiach a sú pozbavení primeraných sociálnych zabezpečení. Pán nech podnieti konanie verejných autorít, aby sa všetkým, zvlášť rodinám vo väčšej núdzi, poskytla potrebná pomoc a primeraná podpora. Pandémia, žiaľ, dramaticky zvýšila počet chudobných a bezútešnosť tisícov ľudí.
 
„Je potrebné, aby chudobní každého druhu nanovo začali dúfať,“ povedal sv. Ján Pavol II. pri svojej ceste na Haiti. A práve k drahému haitskému ľudu smerujú v tento deň moje myšlienky a moje povzbudenie, aby sa nedal zdrviť ťažkosťami, ale hľadel do budúcnosti s dôverou a nádejou. A povedal by som, že myslím osobitne na vás, drahé sestry a bratia na Haiti. Som vám na blízku, som pri vás a chcel by som, aby sa problémy pre vás definitívne vyriešili. Modlím sa za to, drahí bratia a sestry Haiťania.
 
Vzkriesený Ježiš je nádejou pre mnohých mladých, ktorí boli donútení stráviť dlhé obdobie bez možnosti navštevovať školu alebo univerzitu a prežívať čas s priateľmi. Všetci potrebujeme žiť skutočné ľudské vzťahy a nie iba virtuálne, zvlášť vo veku, keď sa formuje charakter a osobnosť. Počuli sme to v tento piatok pri krížovej ceste detí. Som blízko mladým celého sveta a teraz najmä tým v Mjanmarsku, ktorí sa usilujú o demokraciu, dávajú počuť svoj hlas pokojne, vedomí si toho, že nenávisť možno rozptýliť iba láskou.
 
Svetlo Vzkrieseného nech sa stane prameňom znovuzrodenia pre migrantov na úteku pred vojnou a biedou. V ich tvárach rozpoznávame znetvorenú a trpiacu tvár Pána, ktorý vystupuje na Kalváriu. Nech im nechýbajú konkrétne prejavy solidarity a ľudského bratstva, záloh víťazstva života nad smrťou, ktoré slávime v tento deň. A ďakujem krajinám, ktoré veľkodušne prijímajú trpiacich, hľadajúcich útočisko; najmä Libanonu a Jordánsku, ktoré prejavujú pohostinnosť množstvu utečencov unikajúcich zo sýrskeho konfliktu. 
 
Libanonský národ, ktorý prechádza obdobím ťažkostí a neistôt, nech zakúsi útechu vzkrieseného Pána a nech ho podporuje medzinárodné spoločenstvo v jemu vlastnom povolaní byť krajinou stretnutia, spolunažívania a pluralizmu.
 
Kristus, náš pokoj, nech dá, aby konečne ustalo rinčanie zbraní v milovanej a trýznenej Sýrii, kde milióny osôb žijú už v neľudských podmienkach, ako aj v Jemene, ktorého dianie je obkolesené ohlušujúcim a pohoršujúcim tichom, a v Líbyi, kde sa konečne ukazuje východisko z desaťročia sporov a násilných stretov. Všetky zapojené strany nech sa účinne usilujú o to, aby prestali konflikty a umožnilo sa národom vysileným vojnou žiť v pokoji a začať s obnovou jednotlivých krajín.
 
Zmŕtvychvstanie nás privádza prirodzene do Jeruzalema. Preň prosíme od Pána pokoj a istotu (porov. Ž 122), aby odpovedal na povolanie byť miestom stretnutia, kde sa všetci môžu cítiť bratmi a kde Izraelčania a Palestínčania znovu nájdu silu pre dialóg, aby dosiahli stabilné riešenie, ktoré vidí dva štáty žiť bok po boku v pokoji a prosperite.
 
V tento sviatočný deň sa moje myšlienky vracajú aj do Iraku, ktorý som mal radosť navštíviť minulý mesiac a za ktorý sa modlím, aby pokračoval na začatej ceste nastolenia mieru, aby sa uskutočnil Boží sen o jednej ľudskej rodine pohostinnej a ústretovej voči všetkým svojim deťom (porov. Medzináboženské stretnutie v Ure, 6. marca 2021).
 
Sila Vzkrieseného nech podporuje africké národy, ktoré vidia vlastnú budúcnosť ohrozenú vnútornými násilnosťami a medzinárodným terorizmom, zvlášť v Saheli a v Nigérii, ako aj v oblasti Tigray a Cabo Delgado. Nech pokračujú úsilia o nájdenie pokojných riešení konfliktov, v rešpektovaní ľudských práv a posvätnosti života, s bratským a konštruktívnym dialógom v duchu zmierenia a praktickej solidarity.

Priveľa vojen a priveľa násilia je ešte vo svete! Pán, ktorý je naším pokojom, nech nám pomáha zvíťaziť nad mentalitou vojny. Nech udelí tým, čo sú väznení v konfliktoch, zvlášť na východnej Ukrajine a v Náhornom Karabachu, aby sa vrátili šťastne a v zdraví k svojim rodinám, a nech inšpiruje vlády celého sveta zastaviť beh za novým vyzbrojovaním.
 
Na dnes, 4. apríla, pripadá Medzinárodný deň proti nášľapným mínam, zákerným a hrozným výbušninám, ktoré zabíjajú alebo zmrzačujú každý rok mnoho nevinných osôb a zabraňujú ľudstvu „vedno kráčať cestami života, bez strachu z nástrah zničenia a smrti“ (sv. Ján Pavol II., Anjel Pána, 28. februára 1999). O čo lepší by bol svet bez týchto nástrojov smrti!
 
Drahí bratia a sestry, aj tento rok na rozličných miestach mnohí kresťania slávili Veľkú noc za silných obmedzení a niekedy dokonca bez možnosti mať prístup k liturgickým sláveniam. Modlime sa, aby tieto obmedzenia, ako každé obmedzenie slobody kultu a náboženstva vo svete, mohli byť odstránené a každý mal možnosť slobodne sa modliť a chváliť Boha.
 
Medzi mnohorakými ťažkosťami, ktorými prechádzame, nezabudnime nikdy, že sme uzdravení Kristovými ranami (porov. 1 Pt 2,24). Vo svetle Vzkrieseného sú naše utrpenia premenené. Tam, kde bola smrť, je teraz život, kde bol zármutok, teraz je útecha. Tým, že Ježiš objal kríž, dal zmysel našim utrpeniam; a teraz prosíme, aby sa prospešné účinky tohto uzdravenia rozšírili do celého sveta. Požehnanú, svätú a pokojnú Veľkú noc!

Svätú omšu Veľkonočnej nedele slávil pápež František o 10. hodine v Bazilike sv. Petra pri Oltári katedry s kardinálmi, členmi Rímskej kúrie a obmedzeným počtom veriacich. Ako zvyčajne, veľkonočná omša prebiehala v slávnostnej forme s použitím kadidla a účasťou speváckeho zboru. Vo Veľkonočnej oktáve atmosféru v bazilike dotvára kvetinová výzdoba, v ktorej dominujú ruže v jemných tónoch žltej, ružovej a bielej farby.

Po tom, ako sa minulý rok z dôvodu pandémie prerušilo tradičné vyzdobovanie Námestia sv. Petra bohatou kvetinovou výzdobou, sa pestovatelia z Holandska opäť vrátili k tradícii zasielania tohto daru pre Svätého Otca. Okrem výzdoby interiéru baziliky obdarili zásielkou ruží aj rímske domovy pre seniorov.   


Foto - TASR/AP

Slávenie v sebe spojilo symboliku kresťanského západu i východu. Pri slávnostnom vstupe si Svätý Otec uctil ikonu vzkrieseného Pána sediaceho na tróne. V latinskom aj gréckom slávnostnom prednese zaznelo čítanie z 20. kapitoly Evanjelia podľa Jána o dvojici apoštolov bežiacich k prázdnemu hrobu po zvesti prinesenej Máriou Magdalénou.

Ako je zvykom pri tejto príležitosti, namiesto homílie zachoval Svätý Otec chvíľu ticha na rozjímanie. Pri eucharistickej modlitbe v latinskom jazyku boli hlavnými koncelebrantmi kardináli Re a Sandri.

Tak ako počas ostatných dní trídua, aj tentoraz mali v tíme vatikánskych ceromoniárov pod vedením Guida Mariniho dôležité úlohy slovenskí kňazi Ján Dubina a Ľubomír Welnitz.


Gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak na Svätú a veľkú nedeľu Paschy slávil utiereň vzkriesenia, požehnal paschálne jedlá a slúžil archijerejskú svätú liturgiu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Foto – TASR/Milan Kapusta

Pápež na Bielu sobotu: Viera nie je repertoárom minulosti

Pápež František slávil Vigíliu Kristovho vzkriesenia v Bazilike svätého Petra. Vstupný obrad svetla sa začal pod priečelím chrámu o 19.30 h. Koncelebrovalo okolo 50 kardinálov a členov Rímskej kúrie za účasti dvoch stoviek veriacich. Vzhľadom na zákaz nočného vychádzania sa táto zvyčajne nočná udalosť začala skôr ako zvyčajne. Navyše sa opäť nekonal žiaden krst a vigílie sa mohlo zúčastniť len 200 ľudí.

„Vždy je možné začať znova, pretože vždy existuje nový život, ktorý je Boh schopný v nás rozbehnúť napriek všetkým našim zlyhaniam,“ povedal pápež v homílii. 


Foto - TASR/AP

„Aj z trosiek nášho srdca – každý z nás pozná trosky vlastného srdca –, aj z nich môže Boh vybudovať umelecké dielo, aj z polámaných kúskov našej ľudskosti môže Boh pripraviť nové dejiny. On nás vždy predchádza: na kríži utrpenia, opustenosti a smrti, tak ako i v sláve života, ktorý je vzkriesený, príbehu, ktorý sa zmení, nádeje, ktorá sa znovuzrodí. A v týchto tmavých mesiacoch pandémie počujeme zmŕtvychvstalého Pána, ktorý nás pozýva znovu začať a nikdy nestratiť nádej,“ pokračoval Svätý Otec.

Ďalším odkazom Veľkej noci je podľa Františka skutočnosť, že viera nie je repertoárom minulosti. „Ježiš nie je prekonanou osobnosťou. Je živý, tu a teraz. Kráča s tebou každý deň, v situácii, ktorú prežívaš, v skúške, ktorou prechádzaš, v snoch, ktoré v sebe nosíš. Otvára nové cesty tam, kde sa ti zdá, že nie sú, núti ťa ísť proti prúdu, opačne ako banovať či ostávať pri ‚pocite minulosti‘. Aj keď sa ti všetko zdá stratené, prosím ťa, otvor sa s úžasom jeho novosti: prekvapí ťa.“

Pápežský kazateľ Cantalamessa: Kristova tunika bola roztrhaná na kusy rozdeleniami medzi cirkvami

Veľkopiatkové obrady pamiatky Pánovho utrpenia a smrti spojené s trojitou poklonou krížu slávil pápež František v zadnej lodi Baziliky sv. Petra o 18. hodine spolu s členmi Rímskej kúrie a dvoma stovkami veriacich. 

Pápež zotrval niekoľko minút poležiačky v modlitbe pred oltárom uprostred baziliky, ako to na Veľký piatok býva zvykom. Po tradičnom speve pašií, textov o umučení Ježiša Krista z Jánovho evanjelia, sa účastníkom bohoslužby prihovoril 86-ročný pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa.


Foto – TASR/AP

Vychádzajúc z poslednej encykliky pápeža Františka s názvom Fratelli tutti (Všetci bratia) sa kardinál Cantalamessa zameral na tému bratstva a rozdelenia. 

„Všetky ľudské bytosti sú si bratmi, keďže sú stvoreniami jedného Boha a Otca. K tomuto kresťanská viera pridáva druhý rozhodujúci dôvod. Sme si bratmi nielen z titulu stvorenia, ale aj vykúpenia,“ povedal Cantalamessa v homílii a vyzval k nasledovaniu Ježišovho príkladu a spytovaniu si svedomia v prípadoch, pri ktorých politické preferencie a priľnutie k ideológiám vedú k vnútorným roztržkám v cirkvi.

Homília pápežského kazateľa Cantalamessu (úryvok)

Katolícke bratstvo je zranené! Kristova tunika bola roztrhaná na kusy rozdeleniami medzi cirkvami. Ale čo je nemenej závažné, každý kus tuniky sa často opätovne delí na ďalšie kúsky. Hovorím prirodzene o jej ľudskom prvku, pretože pravú Kristovu tuniku, jeho tajomné telo oživované Duchom Svätým, nebude môcť nikto nikdy roztrhnúť. 

Čo je najbežnejšou príčinou rozdelení medzi katolíkmi? Nie je ňou dogma, nie sú to sviatosti ani služobné úrady. Všetky tieto veci si vďaka jedinečnosti Božej milosti uchovávame celistvo a jednomyseľne. Je ňou politický postoj, keď prevládne nad tým náboženským a cirkevným a spriahne sa s nejakou ideológiou, úplne zabúdajúc na hodnotu a povinnosť poslušnosti v Cirkvi. Toto je v určitých častiach sveta tým skutočným faktorom rozdelenia, hoci zamlčaným či rozhorčene popieraným. Toto je hriech, v tom najužšom zmysle slova. Znamená to, že „kráľovstvo tohto sveta“ sa stalo vo vlastnom srdci dôležitejším než Božie kráľovstvo.

Myslím si, že sme všetci pozvaní seriózne si v tomto spytovať svedomie a obrátiť sa. Toto je vyložene dielom toho, ktorého meno je „diabolos“, teda rozdeľovač, nepriateľ, ktorý zasieva kúkoľ, ako ho definuje Ježiš vo svojom podobenstve (porov. Mt 13,25). (...)

Musíme sa učiť z evanjelia a z Ježišovho príkladu. Okolo neho jestvovala silná politická polarizácia. Boli tam štyri strany: farizeji, saduceji, herodiáni a zelóti. Ježiš sa nepostavil za nijakú z nich a energicky vzdoroval pokusom ťahať ho na jednu či druhú stranu. Prvotné kresťanské spoločenstvo ho verne nasledovalo v tomto rozhodnutí. Toto je príklad najmä pre duchovných pastierov, ktorí majú byť pastiermi celého stáda, nielen jednej jeho časti. Preto oni ako prví si majú spytovať svedomie a pýtať sa, kam vedú svoje stádo, či na svoju stranu alebo na Ježišovu.

Pandémia tento rok ovplyvnila aj tradičnú pobožnosť krížovej cesty, ktorá sa uskutočnila opäť na Námestí svätého Petra a nie tradične v Koloseu.

Autormi úvah štrnástich zastavení, ktorí prijali poverenie od pápeža Františka, bola skupina skautov z mesta Foligno a skupina detí a mládeže pripravujúcich sa na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania z rímskej farnosti svätých ugandských mučeníkov. Oba tímy pri formovaní úvah spolupracovali na diaľku.


Pápež František so skupinkou detí po skončení krížovej cesty. Foto – TASR/AP

„Len Ty vieš, aké je pre deti ťažké vidieť svojich rodičov hádať sa, búchať dverami a celé dni sa nerozprávať. Len Ty vieš, aké je pre ne ťažké, keď sa im posmievajú, a vidieť, že na oslavy ich neberú so sebou. Len Ty vieš, čo znamená pre deti byť chudobný a musieť sa vzdať toho, čo majú ich kamaráti,“ zneli prázdnym Námestím sv. Petra úvodné slová krížovej cesty.

Novinkou bolo, že meditácie sprevádzali špeciálne kresby, ktoré pripravili deti z dvoch rímskych opatrovateľských domovov. Prvý riadia rehoľné sestry, ktoré pomáhajú deťom od 3 do 8 rokov. O tú druhú sa stará dobrovoľné združenie, ktoré berie pod svoje krídla deti a mládež v zložitých životných situáciách.

Parížania si mohli uctiť tŕňovú korunu

Najvzácnejšou relikviou katedrály Notre-Dame v Paríži je tŕňová koruna, ktorú sa podarilo zachrániť počas ničivého požiaru pred dvoma rokmi. Na Veľký piatok si ju veriaci mohli uctiť v neďalekom kostole sv. Hermana z Auxerre, kde sa slúžia omše a obrady, ktoré by sa inak konali v chráme Matky Božej.


Foto – TASR/AP

Tŕňová koruna sa skladá z venca s priemerom 21 centimetrov zhotoveného z poprepletaných tŕňových vetvičiek a zviazaných zlatými niťami.

Okrem tŕňovej koruny sa v Notre-Dame uchovávajú aj dve ďalšie relikvie súvisiace s Ježišovým umučením: časť kríža a klinec, ktorým bol k nemu pribitý.

Ježiš kráčal ulicami Prešova sám

Živá krížová cesta sa v Prešove tento rok uskutočnila bez divákov. Ježiš kráčal ulicami mesta sám a osoby, ktoré s ním vstupovali do dialógu, boli v podobe zvukového záznamu. Z dôvodu, aby sa predišlo zhromažďovaniu ľudí, sa podujatie nekonalo na Veľký piatok, ale o deň skôr a videozáznam je dostupný on-line.

Postavu Ježiša stvárnil 30-ročný Ján Jendrichovský z Novej Ľubovne. „Keď sa snažíme precítiť posledné chvíle Ježiša Krista, tak zisťujeme, že do veľkej miery je tam prítomná samota. Hlavne samota vo vzťahu ľudia a Boh, že ako keby na chvíľu človek nestojí pri ňom. Takýto obraz dostávame,“ povedal.

To, že naokolo neboli tisícky divákov ako po minulé roky, nevnímal. „Je tam cesta, ktorú človek musí prejsť a je zameraný na to, že sa spája s tým, čo sa stalo pred 2000 rokmi,“ priblížil Jendrichovský.


Foto – TASR/Maroš Černý


Dramatizované krížové cesty sa konali aj v iných častiach sveta, napríklad v Mexiku...


... Indii...


... či v Austrálii. Foto – TASR/AP

V tom, že Ježiš tento rok kráčal ulicami sám, vidí rímskokatolícky kňaz a riaditeľ neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život, ktorá podujatie zorganizovala, Peter Gombita symboliku.

„Myslím si, že každý z nás pocítil samotu. Ježiš je v nás a mali by sme kopírovať jeho život. Tou istou trasou ako po minulé roky ide sám a my premýšľame nad tým, čo sme prežili za ten rok. Skrze príbehy alebo udalosti nášho života vstupujeme do dialógu s Kristom,“ vysvetlil Gombita.

Ako povedal, aj on sám pocítil vo svojom živote samotu. „Stále hovorím, že viac ako bežní ľudia, to musím priznať. Snažím sa nájsť v sebe, ako zužitkovať tento život a čo z neho dať. Pretože, keď pomáhaš ľuďom, najviac pomáhaš sebe. Môj život skrze prácu sa mení. Hľadám mnohé východiská. Aj táto krížová cesta, nedalo mi to spať, že poďme čosi tvoriť, robiť a ponúknuť to ľuďom,“ povedal Gombita a doplnil, že pandémiu by mali ľudia podľa neho využiť na to, aby v samote a tichu našli cestu k Bohu a hodnotám, ktoré kedysi žili.

Krížová cesta sa minulý rok pre pandémiu ochorenia covid-19 v Prešove neuskutočnila. Videozáznam tohtoročnej je zverejnený na tomto mieste.

Pápež na Zelený štvrtok: S krížom sa nekupčí

Pápež František na Zelený štvrtok dopoludnia celebroval v Bazilike sv. Petra v Ríme omšu svätenia olejov (missa chrismatis). Počas nej – rovnako ako ostatní diecézni biskupi vo svojich katedrálnych chrámoch – požehnal tri druhy oleja (krizmu, olej katechumenov a olej chorých), ktoré sa budú používať pri udeľovaní sviatostí.

Vo svojej homílii sa zameral na tému kríža. „V ohlasovaní evanjelia je prítomný kríž, to je pravda, je to však kríž, ktorý zachraňuje,“ povedal pápež František a zdôraznil: „Keď nastala Ježišova hodina, on objal celý kríž. Pretože v kríži niet nejednoznačnosti. S krížom sa nekupčí!“

Večerná omša pamiatky Pánovej večere sa už konala bez prítomnosti Svätého Otca, celebroval ju dekan Kardinálskeho kolégia Giovanni Battista Re.


Pápež František počas svätenia olejov. Foto – TASR/AP


Košický arcibiskup Bernard Bober počas omše svätenia olejov v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Foto – TASR/František Iván


Parížsky arcibiskup Michel Aupetit počas obradu umývania nôh v katedrále Notre-Dame v Paríži. Foto – TASR/AP


V Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme celebroval svätú omšu latinský patriarcha Pierbattista Pizzaballa za hojnej účasti kňazov pôsobiacich vo Svätej zemi. Foto – TASR/AP

Svätý týždeň, ktorý vrcholí veľkonočným trojdním, je špeciálny aj pre rímskych bezdomovcov. Úrad apoštolskej charity sa zaviazal, že 1 200 z nich počas týchto dní zaočkuje proti ochoreniu covid-19.

Sledujte pestré zábery z veľkonočných sviatkov vo Vatikáne, na Slovensku i vo svete aj na instagramovom profile Sveta kresťanstva.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0