Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. máj 2021

Slovo kňaza

Vinicu mal môj miláčik...

Prinášať ovocie dobrých skutkov nie je naša povinnosť, je to súčasť našej prirodzenosti.

Vinicu mal môj miláčik...

Ilustračné foto: pixabay.com

Jánovo evanjelium je charakteristické veľkými obrazmi, v ktorých centre je zvyčajne nejaký symbol. Kým pred týždňom sa nám núkal na rozjímanie obraz pastiera a oviec, dnes tu máme vinicu. Oba sú výrazne prítomné aj v Starom zákone, teda Ježiš neprichádza s nejakou novou témou, ktorou by chcel poslucháčov zaskočiť. Predsa však má tendenciu starý známy obraz predstaviť novým konfrontujúcim spôsobom. A to je dobre, pretože Božie slovo nás má prebudiť, nie uspať.

Vinohradnícky motív je tomu pastierskemu veľmi podobný. Ide o prírodné motívy, ktoré sú ľahko predstaviteľné a blízke Ježišovým poslucháčom. Podobné sú si aj vo svojej podstate, ktorou je ilustrácia životodarného intímneho vzťahu s Ježišom.

Ak v prípade dobrého pastiera a dobrej ovce vnímame hlboký intímny vzťah založený na vzájomnej prináležitosti a majúci v sebe životodarný rozmer, o to viac je nám táto téma zrejmá pri vnímaní vzťahu medzi vínnym kmeňom a ratolesťami.

Ježiš pri tomto svojom rozprávaní prirodzene ráta s tým, že jeho poslucháči dobre poznajú obraz vinice z textov Starého zákona, čím sú oproti nám v zjavnej výhode. Aby sme sa im v tomto poznaní Písma čiastočne priblížili, skúsme si predstaviť aspoň dva z týchto textov.

Prvým je obraz z knihy proroka Izaiáša, konkrétne Iz 5,1-7. Ide o pieseň, ktorá zaznela počas obľúbeného Sviatku stánkov. Najskôr veľmi pekne opisuje vzťah medzi vinicou a jej majiteľom. Použité slová nápadne pripomínajú Pieseň piesní. Miláčik sa teší z vinice, ktorú vysadil na úrodnom úbočí, okopal ju, vyzbieral kamene, postavil vežu a čakal na úrodu hrozna. Vinica však urodila plánky. Miláčik je veľmi sklamaný, preto všetko zbúra a premení na púšť.

Týmto miláčikom je u proroka Izaiáša sám Boh a tou vinicou jeho vyvolený ľud. Vzťah medzi Bohom a ľudom je v Starom zákone vzťah podobný manželstvu. Manželstvo má byť plodné. Tu sa však stalo niečo škaredé, čo spôsobilo, že vinica nepriniesla očakávané ovocie, nebola životodarná.

Druhým dôležitým textom je Žalm 80, ktorý akoby nadväzoval na Izaiáša. Je nárekom nad spustošenou vinicou, ktorú nik nechráni a nik sa o ňu nestará. Nárek žalmistu, ktorý v obraze vinice vidí opustený ľud, sa mení na vrúcnu prosbu, aby Boh zahliadol z neba a obnovil svoju ochrannú životodarnú starostlivosť nad svojou vinicou, teda nad svojím ľudom.

Vnímame, ako oba tieto obrazy vinice nádherne korelujú s témou o Dobrom pastierovi? Ochranná životodarná starostlivosť Boha o to, čo k nemu prináleží.

A teraz späť k Jánovmu evanjeliu. No cestou do Večeradla, kde Ježiš hovorí svoje slová o vinici, sa ešte musíme zastaviť v Káne, kde sa to celé začalo. Konečným produktom vinice je predsa víno a to na tejto svadbe išlo. Podľa textu evanjelia sa konala na tretí deň, ktorý bol zároveň siedmym dňom. Chaos v číslach?

Tretí deň je v Starom zákone dňom teofánie a v Novom zákone dňom vzkriesenia. Siedmy deň je v celom Písme zasa dňom oslavy a odpočinku a k tomu sa hodí dobré vínko.

Ježiš v Káne urobil svoj prvý zázrak, respektíve prvé zo siedmich znamení, a tým urobil svoju osobnú teofániu. Jej hlavnými svedkami a adresátmi boli prví šiesti z jeho učeníkov. Zároveň na svadobnej hostine spolu s nimi oslavoval uzavretie manželstva svojich príbuzných, teda vznik hlbokého intímneho vzťahu dvoch ľudí, ktorý má v sebe životodarný potenciál.

Inzercia

Apoštoli vo Večeradle tak mali poznanie o biblických obrazoch vinice z Písma a polovica z nich mala aj osobnú skúsenosť zážitku Ježišovej teofánie z Kány. Preto keď im Ježiš začal hovoriť svoje slová o viniči a vinohradníkovi, ako ich máme zaznamenané v 15. kapitole Jánovho evanjelia, vnímali ich práve v týchto súvislostiach. No to stále nie je všetko, čo treba mať pri ich správnom pochopení na pamäti.

„Trvalá jednota viniča a ratolestí vytvára trvalú plodnosť. Bez Ježiša nič, ale s Ježišom všetko. Prinášať dobré ovocie je viac ako naša povinnosť: je to naša prirodzenosť.“ Zdieľať

Ježiš aj tento svoj príhovor začína poukázaním na svoju identitu: „Ja som.“ Apoštoli už vedia, že Ježiš je dobrý pastier, chlieb života, svetlo sveta, vzkriesenie, cesta, pravda, život a teraz aj pravý vinič. Všetky tieto obrazy symbolicky vyjadrujú niektorý aspekt Ježišovej identity. Vo všetkých prípadoch však zároveň s nimi platí, že Ježiš je v prvom rade „Ja som“. Ide o dobre známy termín, ktorý je v Písme vlastným menom jediného pravého Boha.

Ježiš je „Ja som“. Na tento svet ho poslal „Ja som“, ktorého nazýva Otcom. Syn je poslaný od Otca, je v Otcovi, vychádza od Otca. Tento Otec je podľa jeho slov vinohradník, ktorý čistí ratolesti na vínnom kmeni, aby prinášali ovocie. A ak ho prinášajú, Otec je oslávený, pretože to znamená, že to robí správne, že o ratolesti je dobre postarané, že sú vyživované životodarnou miazgou, ktorá prúdi z vínneho kmeňa, ktorým je jeho Syn.

Mimochodom, ak by ste mali niekedy čas, vezmite do rúk Jánovo evanjelium a zvýraznite si v ňom všetky tie časti, kde Ježiš hovorí „Ja som“. Sú ich desiatky a spolu tvoria nádhernú mozaiku onoho základného posolstva o tom, kto je Ježiš vo svojej podstate. A, pravdaže, tiež toho, čo z toho vyplýva pre nás: pre našu každodennosť i pre našu večnosť.

Keďže základom každého dobre fungujúceho vzťahu je vzájomné poznanie, je životne dôležité, aby sme Ježiša neustále spoznávali práve cez Písmo. Nevytvárajme si obraz o ňom na základe svojich predstáv, ale spoznávajme ho na základe svedectiev tých, ktorí s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. Ak sa zaľúbime do falošnej predstavy o tom druhom, skôr či neskôr príde sklamanie, neraz bolestné. Ak však objavujeme pravdu o tom druhom, len vtedy ho dokážeme skutočne milovať.

Ježiš je pravý vinič z Jánovho evanjelia, pretože je pravý Miláčik z proroka Izaiáša i Piesne piesní. A my sme jeho ratolesti, pretože sme jeho nevesta, okrášlená šperkami, teda dobrým ovocím. Každý z nás je milovaná nevesta prežívajúca radosť zo svadobnej hostiny, na ktorej sa podáva to najlepšie možné víno. Víno, ktoré vzniklo spojením ľudského úsilia a Božieho požehnania.

V Písme sa vzťah medzi Bohom a človekom prirovnáva k manželstvu. Je to obraz, ktorý najlepšie vyjadruje vzájomnú prináležitosť, ochranu, starostlivosť a tiež radosť a plodnosť. Pre manželstvo však platí, že netrvá večne, ale má svoj začiatok a končí sa smrťou jedného z dvojice.

Ježišovi preto nemôže postačovať obraz manželstva, aby vyjadril trvalú jednotu, ktorá je medzi ním a každým jeho milovaným i každou jeho milovanou. Táto trvalá prináležitosť sa totiž nekončí smrťou, práve naopak: až smrťou nadobúda svoju najčistejšiu plnosť. Podobne ako Ježišova božská prirodzenosť sa natrvalo spojila s jeho ľudskou prirodzenosťou, vytvorila trvalú jednotu.

Trvalá jednota viniča a ratolestí vytvára trvalú plodnosť. Bez Ježiša nič, ale s Ježišom všetko. Prinášať dobré ovocie je viac ako naša povinnosť: je to naša prirodzenosť. Len vtedy sme sami sebou, keď sme plodní vďaka spolupráci s Božou milosťou. Ako Ježiš oslávil svojho Otca tým, že konal skutky, ktoré mal vykonať, tak aj my máme konať všetko na väčšiu slávu Božiu.

Odporúčame