Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
15. máj 2021

Slovo kňaza

Jednomyseľnosť je viac ako zhoda

Ponorení v očakávaní zapáľme v sebe oheň vášnivej túžby, ktorá nás naplní pravou radosťou.

Jednomyseľnosť je viac ako zhoda

Ilustračné foto: Flickr.com/Imagens Portal SESCSP (CC licencia)

Štrnásť klubov Premier League jednomyseľne a rázne odmietlo Superligu. Členské štáty EÚ jednomyseľne schválili clá na tovar zo Spojených štátov. Severné Macedónsko jednomyseľne zahlasovalo za vstup do NATO. Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne podporuje pokrok v Líbyi. Vedenie strany Za ľudí jednomyseľne rozhodlo, že začne rokovania o vstupe do koalície. Čínsky parlament jednomyseľne schválil radikálne zmeny volebných zákonov v Hongkongu.

Náhodný výber novinových titulkov nemá z hľadiska svojho obsahu žiadnu spoločnú tému. Opakuje sa v nich však jedno slovo, pri ktorom by som sa rád dnes pristavil a zamyslel sa nad jeho významom: jednomyseľne.

Jednomyseľnosť v rozhodovaní nejakého kolektívu môže pôsobiť podozrivo. Buď v tom kolektíve chýba jeho členom sloboda, alebo v ňom na nich pôsobí veľký strach, prípadne sú tam oba faktory prítomné súčasne. Jednomyseľné rozhodovanie sa nám spája so systémom, ktorý neumožňuje vyniknúť jednotlivcovi. Ako sa hovorí: kto vytŕča z radu, zotnime mu hlavu.  

Práve v týchto dňoch liturgického roka sa nám predkladá obraz apoštolov, ktorí „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk1,14). Tento Bohu milý kolektív nebudeme podozrievať ani z nedostatku slobody, ani z prežívania strachu. Pred Ježišovým zmŕtvychvstaním by takéto podozrenie bolo na mieste, no po stretnutí so Vzkrieseným sa už neukrývajú za zatvorenými dverami, lež s radosťou očakávajú zoslanie Ducha Svätého.

Večeradlo bolo miestom, kde im Ježiš počas poslednej večere prisľúbil Advokáta – Ducha pravdy. Vtedy boli smutní, lebo zároveň s týmto prísľubom im vyjavil, že musí od nich odísť, aby mohol Duch Svätý prísť. Hoci si v tej chvíli nevedeli celkom dobre predstaviť, ako by mal ten Duch Svätý vyzerať, bolo im zrejmé, že stolovať ako s Ježišom s ním veru nebudú. Duch predsa nemá telo, nemožno sa ho dotknúť, nemožno vložiť svoj prst do jeho rán a vonkoncom s ním nemožno zajesť chleba či pripiť čašou toho lahodného vína z Kány.

Keď v ten večer Ježiša zajali vojaci, jeho učeníci pochopili, že je koniec. Naplnil ich strach. Len jeden z nich, ten najmladší, mal dostatok odvahy vyjsť až na Golgotu. A tento strach ich držal, až kým sa im Ježiš na tretí deň nezjavil. A potom sa im zjavoval ešte ďalších 40 dní. Iste počas tých dní premýšľali aj o tom, ako to vlastne myslel, keď im hovoril, že odíde, a pritom je stále s nimi. A čo ten druhý, ten Advokát, ktorého má poslať miesto seba? Príde vôbec? A kedy to bude? Tiež sa im bude takto zjavovať?

Počas tých 40 dní boli apoštoli plní radosti. Vzkriesený ich ňou naplnil. A tiež pokojom, takým, ktorý vie dať len Boh. A potom zrazu prišiel ďalší koniec. Ježiš ich vyviedol z mesta, povedal im pár posledných rozlúčkových slov, odovzdal niekoľko pokynov, požehnal ich a odišiel do neba. Čakali by sme, že ich – vidiac Ježiša odchádzať – znova naplní smútok? Ale kdeže! Ježiš síce viditeľne odišiel, ale jeho požehnanie ostáva. Jeho žehnajúce ruky ostávajú trvalo nad nimi. A tak sa apoštoli s radosťou vrátili do mesta a zamierili rovno do chrámu, aby tam velebili Boha.

Prečo do chrámu? Ježiša vystupujúceho do neba predsa zahalil oblak. Čo znamená oblak? Je znamením šekiny, teda Pánovej slávy. Šekinu v podobe oblaku apoštoli dobre poznali z textov o štyridsaťročnom putovaní izraelitov púšťou. Tiež vedeli, že posvätný priestor chrámu je trvalo naplnený šekinou. Pánova sláva, do ktorej vystúpil Ježiš, je tá istá, do ktorej vstupujú jeho učeníci, keď vstúpia do chrámu. Takto môžu byť stále spolu novým spôsobom. A to im spôsobuje radosť.

Inzercia

V takejto radosti spolu a bez strachu deväť dní čakali na príchod Ducha Svätého. V chráme naplnenom šekinou i v miestnosti naplnenej osobnými spomienkami na Ježiša.

„Jednomyseľnosť Ježišových učeníkov nebola len názorová zhoda na spôsob členov ústredného výboru. Oni boli plní vášne a túžby po Duchu Svätom.“ Zdieľať

Lukáš toto ich čakanie približuje pojmom homothymadon, ktorý sa do slovenčiny prekladá ako „jednomyseľne“. Toto slovo sa v Skutkoch apoštolov nachádza práve 12-krát. Nikde inde v Písme sa tento pojem nevyskytuje. Z toho by sa dalo usudzovať, že ide o výraz, ktorý je Lukášom použitý s istým zámerom, ktorým chce vyjadriť čosi špecifické a dôležité, čo prežívali učeníci vo svojom vnútri.

Na prvý pohľad v pojme homothymadon rozpoznávame homosthymados. Homos je v gréčtine jeden a použitie tohto pojmu ako predpony označuje niečo, čo je rovnaké, rovnakej podstaty, rovnakej prirodzenosti. Napríklad homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, alebo ak je niečo homogénne, tak je to zložené z rovnakých zložiek. Ak bol teda vnútorný postoj Ježišových učeníkov homothymadon, značí to, že bol v niečom rovnaký, že v ich mysliach bolo rovnaké zmýšľanie.  

Kým pojem homos dokážeme identifikovať ozaj jednoducho, s pojmom thymados je to oveľa zložitejšie, lebo jeho obsah je veľmi bohatý. V prvom rade vyjadruje niečo ako princíp života a uvažovania. Je to však aj veľmi silné citové zaangažovanie, ba priam vášeň a zanietenosť pre niečo. Je to tiež dych, ktorý dáva silu a život. Vnímame v ňom horiace srdce, ktoré sa pre niečo silne rozbúši. A tiež dušu, ktorá po niečom silne zatúži. Je to náklonnosť, chuť, vôľa, ktorá bezhlavo poháňa k predmetu svojej túžby. A napokon je to odvaha ísť za tým, po čom srdce túži.

Toto všetko prežívali v tých dňoch Ježišovi učeníci. Ich jednomyseľnosť nebola len názorová zhoda na spôsob členov ústredného výboru. Oni boli plní vášne a túžby po Duchu Svätom, ktorá im do ich sŕdc vlievala životodarnú radosť. Ten nádherný pocit je ťažké prirovnať k niečomu z tohto márneho sveta. Azda čiastočne sa k nemu môže priblížiť pocit vášnivo zaľúbeného mladíka, ktorý sa plný silnej túžby ponáhľa za svojou milovanou krásavicou, ako to môžeme čítať v starozákonnej Piesni piesní.

Aj my práve teraz, v týchto dňoch, prežívame očakávanie zoslania Ducha Svätého. Nie je to len príprava na liturgickú slávnosť budúcej nedele, ktorou si pripomíname to, čo sa odohralo na päťdesiaty deň po Ježišovom vzkriesení. Zoslanie Ducha Svätého je reálna skutočnosť, ktorá sa nám deje, ktorú máme prežiť vo svojom živote, znova a stále.

Tak ako kedysi apoštoli, i my sa na Turíce tešíme a pripravujeme sa na príchod Ducha Svätého deväťdňovou modlitbou. Je to vlastne prvá a najstaršia kresťanská novéna, ktorú vynašli apoštoli spolu s Pannou Máriu. Kiež by sme aj my v tomto čase dokázali prežívať rovnakú „jednomyseľnosť“ ako oni.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame