Svet kresťanstva Cirkev 18. máj 2021

Justičný aktivizmus a iné neduhy V čom zlyháva úsilie Vatikánu o finančnú očistu a transparentnosť

Imrich Gazda
Imrich Gazda

Za slabými výsledkami odborníci vidia personálnu poddimenzovanosť i justičný aktivizmus vatikánskych sudcov a prokurátorov.

Za slabými výsledkami odborníci vidia personálnu poddimenzovanosť i justičný aktivizmus vatikánskych sudcov a prokurátorov.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

V čom zlyháva úsilie Vatikánu o finančnú očistu a transparentnosť
Ilustračné foto – TASR/AP

Pápež František pred niekoľkými týždňami schválil ďalšie opatrenia na posilnenie transparentnosti, prevenciu proti korupcii a dôslednejšie stíhanie týchto deliktov vo Vatikáne.

Apoštolský list vo forme motu proprio o transparentnosti v správe verejných financií stanovuje, že všetci pracovníci na riadiacich postoch budú musieť každé dva roky podpísať prehlásenie o bezúhonnosti v oblasti terorizmu, prania špinavých peňazí a daňových únikov.

Nariadenie, ktoré sa týka laických i klerických zamestnancov vrátane kardinálov či biskupov, zároveň zakazuje prijímať pri výkone funkcie dary v hodnote viac ako 40 eur.

Aktuálny dokument nadväzuje na minuloročný apoštolský list vo forme motu proprio o transparentnosti, kontrole a konkurencii v procedúrach prideľovania verejných zákaziek.

Obe legislatívne úpravy sa odvolávajú na Dohovor OSN proti korupcii (tzv. Meridská konvencia) z roku 2003, ktorého signatárom je aj Svätá stolica.

Len deň nato Vatikán zverejnil ďalší apoštolský list vo forme motu proprio o zmene predpisov vo veci kompetencie súdnych orgánov Mestského štátu Vatikán. Zmena spočíva v tom, že kardináli a biskupi budú musieť podstúpiť v prípade súdu rovnaký proces ako všetci ostatní obvinení.

Doteraz totiž platilo, že kardináli a biskupi obvinení z trestných činov neboli postavení pred vatikánsky tribunál (prvostupňový súd), ale priamo pred kasačný súd zložený z troch kardinálov a dvoch alebo viacerých sudcov. Odteraz bude aj pre nich platiť rovnaký trojstupňový súdny systém: prvostupňový súd – odvolací súd – kasačný súd.

Nejde o zmenu kánonického práva, ale len trestného zákona Mestského štátu Vatikán. Duchovné kauzy definované v Kódexe kánonického práva (kán. 1401) budú naďalej podliehať výhradne pápežovi (kán. 1405 § 1).

Naďalej bude platiť aj predpis, že k postaveniu kardinála alebo biskupa pred vatikánsky tribunál bude potrebný súhlas pápeža.

Prečo to pápež robí

Viaceré špecializované portály ako Vatican Insider či ACI Stampa upozornili, že obe legislatívne úpravy Vatikán oznámil v dňoch, keď sa v Štrasburgu konalo plenárne zasadnutie Moneyval. Ide o výbor expertov Rady Európy, ktorý hodnotí dodržiavanie medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Moneyval práve koncom apríla diskutoval o v poradí už piatej správe o pokroku Svätej stolice v oblasti finančnej transparentnosti. Vzájomnú spoluprácu obe inštitúcie nadviazali ešte počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. v roku 2011 s cieľom očistiť vatikánske financie a napraviť poškodenú reputáciu.

Urýchlené zverejnenie dvoch závažných dokumentov v krátkom čase podľa niektorých komentátorov vyvoláva dojem, že Vatikán sa na poslednú chvíľu pousiloval získať plusové body, keďže od vydania poslednej správy Moneyvalu v roku 2017 došlo v boji proti nekalým praktikám k viacerým rozporuplným udalostiam, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na záverečné hodnotenie.

Vatikán sa síce môže pochváliť odsúdením bývalého riaditeľa tzv. vatikánskej banky (IOR) Angela Caloiu za trestné činy finančnej sprenevery, neoprávneného obohatenia sa a prania peňazí, ale tu sa výraznejšie úspechy končia.


Súdna sieň vatikánskeho tribunálu počas procesu s exkomorníkom Benedikta XVI. Paolom Gabrielem v roku 2012. Foto – TASR/AP

Omnoho sledovanejší prípad kúpy luxusnej nehnuteľnosti na Sloan Avenue v centre Londýna, za ktorú mal Štátny sekretariát Svätej stolice pred niekoľkými rokmi za zvláštnych okolností zaplatiť 160 miliónov eur, sa však nateraz skončil fiaskom.

Kauza, ktorá prepukla v roku 2019, stihla za dva a pol roka „pochovať“ šéfa vatikánskej polície Domenica Gianiho, riaditeľa vatikánskeho Úradu pre finančné informácie (AIF) Tommasa di Ruzza, viacerých ďalších zamestnancov Svätej stolice, ba dokonca aj kardinála Angela Becciua, ktorý na priamu žiadosť pápeža rezignoval na pozíciu prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a vzdal sa kardinálskych práv.   

Na druhej strane, sprostredkovateľa kúpy Gianluigiho Torziho, ktorého vo Vatikáne zatkli minulý rok, po niekoľkých dňoch prepustili na slobodu. Neskôr bol zbavený obvinení aj vo Veľkej Británii. Rovnako bola zadržaná, no zakrátko aj prepustená údajná komplicka kardinála Becciua Cecilia Marognaová. A so samotným kardinálom pápež František na Zelený štvrtok odslúžil svätú omšu, čo bolo interpretované aj ako znak zmierenia, odpustenia či priamo ospravedlnenia.

Fiaskom sa skončila aj domová prehliadka u jedného z prepustených zamestnancov Svätej stolice Fabrizia Tirabassiho, ktorý má prepojenie na finančníka Torziho. Vatikánski policajti, ktorí si odniesli rôzne veci vrátane vysokej finančnej hotovosti a cenností, museli napokon všetko vrátiť späť na miesto. Tirabassiho dom sa totiž nachádza na území Talianska a rímsky súd spätne označil prehliadku za nelegitímnu pre nedodržanie formálnych postupov na strane vatikánskych úradov.

Aj bez zachádzania do ďalších detailov, ktorých sú talianske médiá plné, sa zdá, že postupy vatikánskej prokuratúry a justície sú rozporuplné a výsledky chabé. Presne to isté vo svojej správe z roku 2017 konštatoval aj Moneyval. A vo Vatikáne panuje obava, že tohtoročné hodnotenie bude ešte príkrejšie.

Prečo je to tak

„Človek sa sám seba pýta, ako je možné, že vatikánske súdnictvo je po rokoch reforiem a personálnych obmien v takom zmätku,“ konštatuje vatikanista Sandro Magister, ktorý má k súčasnému pontifikátu kritický prístup.

Jedným z dôvodov je podľa neho personálna poddimenzovanosť vatikánskej justície. Predsedom prvostupňového vatikánskeho tribunálu je taliansky prokurátor na dôchodku Giuseppe Pignatone. Kým on pracuje na plný úväzok, jeho kolegovia si vo Vatikáne len privyrábajú. A keďže sa primárne venujú svojim povinnostiam v rámci talianskej justície, do komplikovaných vatikánskych káuz majú nedostatočný vhľad.

Podobne sú na tom aj vatikánski promótori spravodlivosti (prokurátori) Alessandro Diddi, Roberto Zannotti a Gianluca Perone, ktorí taktiež pracujú nielen pre Vatikán, ale aj v Taliansku.

Vatikanista Andrea Gagliarducci rozumie tomu, že v minulosti nemali vatikánske orgány toľko práce, a preto im postačovali aj sudcovia a prokurátori na čiastočný úväzok. V posledných rokoch však v dôsledku zvýšeného úsilia o dodržiavanie medzinárodných finančných štandardov počet prípadov výrazne stúpol, takže takýto nízky personálny stav je neudržateľný.

„Môžu byť sudcovia na čiastočný úväzok schopní viesť zložité šetrenia, ako je napríklad prípad londýnskej nehnuteľnosti?“ pýta sa Gagliarducci vo svojej analýze.

Obaja vatikanisti sa zároveň zhodujú v tom, že by bolo prospešné, keby sa zbor vatikánskych sudcov a prokurátorov internacionalizoval. „Nie je vôbec potrebné, aby sudcami boli len Taliani. Znalosť vatikánskeho právneho systému – ktorý nie je kópiou talianskeho zákonníka, ale pochádza z právneho poriadku z roku 1899 – a taliančiny je úplne postačujúca,“ domnieva sa Gagliarducci.

Ďalšou výhradou, ktorú vznáša, je justičný aktivizmus, ktorý nielen poznačuje, ale niekedy priam paralyzuje chod a dôveryhodnosť Vatikánu i samotnej Svätej stolice. Vatikanista Gagliarducci tým, samozrejme, nechce spochybniť dôležitosť dôsledného prešetrovania podozrení.

Práve naopak, zdôrazňuje, že ak orgány nepostupujú kompetentne a dôsledne, v dôsledku čoho ostávajú jednotlivé prípady nedotiahnuté do zdarného konca, očiste a nastoľovaniu spravodlivosti to skôr škodí ako pomáha.

Dať to celé do poriadku treba o to skôr, že spomenuté nové legislatívne úpravy postavenie vatikánskeho tribunálu ešte viac posilňujú.

Robiť veci zbrkle, naoko či pre kvačku v Štrasburgu je cestou do pekla.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0