Skladateľ, pedagóg, autor cirkevných skladieb aj operety, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj slovenskej umelej piesne, Mikuláš Schneider-Trnavský, patrí k najhranejším slovenským autorom aj vďaka práci na zostavení Jednotného katolíckeho spevníka.

Pápež Pius X. mu udelil ocenenie Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby. Aj keď skladateľ vychádzal v hudbe z neskororomantických pozícií, svojim dielom predvídal nástup hudobnej moderny a má nezastupiteľné miesto vo vývoji slovenskej hudby 20. storočia.

Od narodenia významného skladateľa, dirigenta a hudobného pedagóga uplynulo v pondelok 140 rokov.

Mikuláš Schneider-Trnavský, pokrstený ako Mikuláš Karol Schneider, sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Prímenie Trnavský dostal od popredného slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý pri tejto príležitosti povedal: „Ten kto dal mojim slovám v hudbe taký pekný výraz, nech nechodí po svete s holým nemeckým menom.“

Mikuláš Schneider-Trnavský už od detstva spieval a učil sa hrať na husle a harmónium. Počas štúdií na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave hrával na organ na študentských koncertoch aj v sláčikovom kvartete.

Po maturite pokračoval v roku 1990 vo vzdelávaní na Uhorskej kráľovskej akadémii v Budapešti, o rok nato prešiel na konzervatórium do Viedne a v rokoch 1903 – 1905 študoval v Prahe kompozíciu a hru na organ.

Od roku 1909 až do konca svojho života pôsobil ako riaditeľ chóru v Dóme sv. Mikuláša v Trnave (súčasná Bazilika sv. Mikuláša).

Pôsobenie v spolku Detvan v ňom podnietilo záujem o slovenskú ľudovú pieseň a na oslavách Matice slovenskej v Martine sa už predstavil zhudobnením textov básnikov Svetozára Hurbana Vajanského, Martina Rázusa a Ľudmily Podjavorinskej.

V roku 1905 vydal spolok Detvan umelcovi jeho prvú zbierku úprav slovenských národných piesní pre spev a klavír. Jej súčasťou bola aj pieseň Nad Tatrou sa blýska.

Schneider-Trnavský pôsobil v rokoch 1906 – 1907 ako riaditeľ chóru srbskej pravoslávnej cirkvi, neskôr sa vydal aj na koncertné turné po Európe.

V roku 1919 sa stal štátnym inšpektorom hudby a spevu pre Slovensko a vyučoval na dievčenskom učiteľskom ústave i gymnáziu v Trnave. V tom istom roku spolu s Milošom Ruppeldtom, Aloisom Kolískom a Annnou Zochovou-Kafendovou pomohol založiť v Bratislave Prvú hudobnú školu (dnešné konzervatórium).

Vokálnu omšu Missa stella matutina skomponoval pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov pre Banskobystrickú, Nitriansku a Spišskú diecézu (1921). Je aj autorom piesňových zbierok ako napríklad Slzy a úsmevy, zbierky piesní pôvodne určených pre učebnicu spevu Zo srdca či Piesne o matke.

V rámci Pribinových osláv v Nitre zložil v roku 1933 symfonickú báseň Pribinov sľub. Dielo vzniklo na objednávku pri príležitosti pripomenutia si 1100. výročia vzniku Pribinovho kniežatstva.

Mikuláš Schneider-Trnavský sa pätnásť rokov venoval zbieraniu slovenských duchovných piesní, ktoré sa stali podkladom pre Jednotný katolícky spevník (1937). Skladateľ v ňom upravil 564 piesní a sám bol autorom 226 nových piesní. Skladby zoradil podľa období cirkevného roka a zharmonizoval. Pri bohoslužbách sa spevník využíva dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.

Umelec túžil vytvoriť aj dielo, ktoré by našlo svoju javiskovú podobu, a tak sa 24. mája 1941 na doskách Slovenského národného divadla predstavil operetou Bellarosa. Išlo o príbeh o láske aj klebetách z malomestského prostredia v hlavnej úlohe s Máriou Kišoňovou-Hubovou.

V roku 1948 vytvoril omšové kompozície Missa in honorem Sancti Nicolai, Missa Trencin-Teplicensis, či o rok neskôr Missa in honorem Sanctissimi Cordis Jesu (1949).

Na sklonku života napísal svoju jedinú symfóniu, Symfónia e mol – Spomienková (1956), a o rok neskôr zložil orchestrálne dielo Slovenská suita – Keď sa pieseň rozozvučí.

Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý získal v roku 1956 za celoživotné dielo titul národný umelec, zomrel 28. mája 1958 v Bratislave vo veku 77 rokov.

Zdroje: www.kniznicatrnava.sk, operaslovakia.sk, hc.sk, tasr.sk