Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
30. máj 2021

Slovo kňaza

Boh nemôže nebyť Trojica

Pochopiť, že Boh je v troch osobách, nie je vôbec ťažké, stačí na to ísť cez pochopenie toho, čo je podstatou lásky.

Boh nemôže nebyť Trojica

Ilustračné foto: Flickr.com/Avi Schwab (CC)

Pred pár rokmi som sa rozprával s človekom, ktorý o sebe zmýšľa ako o biblickom kresťanovi. Verí práve v to a len v to, čo Boh zjavil prostredníctvom Biblie. Ak niečo nie je v Biblii, nie je to podľa neho súčasťou pravej kresťanskej viery.

V Biblii, teda vo Svätom písme, ktoré je zapísaným Božím slovom, sa nevyskytuje ani pojem Najsvätejšia Trojica. Nájdeme v ňom maximálne formuláciu o krste v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, ale pojem Trojica by sme hľadali márne.

A predsa je viera v Boha ako Trojicu osôb absolútnym základom kresťanstva. Ak by Boh nebol Trojica, nebol by skutočným Bohom, len úbohou karikatúrou božstva vytvorenou preľaknutým človečenstvom. Antický svet je plný rôznych postavičiek s božskými vlastnosťami i ľudskými slabosťami.

Staré náboženské predstavy ponúkajú celé kolektívy bohov a bohýň. Ide o mytologické postavy, ktoré sú medzi sebou prepojené vzájomnými vzťahmi. Nenárokujú si na výlučnosť, práve naopak, každý ma na starosti nejaký svoj rezort. Treba sa im líškať a prinášať obety, inak sa nahnevajú a bude zle.

Uprostred tohto sveta jeden malý národ prišiel s inou predstavou Boha. Jeden univerzálny Boh, ktorý je väčší a mocnejší než ostatné božstvá, sa postupne nechal poznať ako Jediný: Ja som, ktorý som, a iného niet. A v Ježišovi bolo toto sebaodhalenie Boha dokonané: Ja a Otec sme jedno... a potom príde Paraklétos.

Kresťanstvo vníma, že Boh je jeden jediný a zároveň je v troch osobách. Matematická hádanka? Výzva pre logické myslenie? Nepreniknuteľné tajomstvo?

Iste si pamätáme detské prirovnania Trojice k trojlístku, trianglu, trojčlennému kolektívu či trom skupenstvám vody. Javí sa, že snaha pochopiť Najsvätejšiu Trojicu cez rôzne obrazy naráža na prirodzené limity nášho myslenia. To vnímal i svätý Augustín, keď raz stretol chlapca, ktorý sa usiloval preliať more do jamky v piesku.

Dávno pred svätým Augustínom tu bol iný veľký teológ: ten, ktorého Ježiš miloval. Vnímajúc lásku svojho Pána, ktorý bol zároveň jeho Učiteľom i Majstrom, rozhodol sa tento jedinečný láskyplný vzťah sprostredkovať i ďalším generáciám. Vzniklo tak nielen Evanjelium podľa Jána, ale i tri úžasné listy.

Celé jánovské dielo je tým najkrajším novozákonným hymnom na Lásku. Nie je náhoda, že práve učeník, ktorého Ježiš miloval, ktorý prežíval hlboko vo svojom vnútri túto lásku, oslovuje svojich čitateľov prívlastkom milovaní. Dobre vie, že nielen on, ale každý človek je pozvaný byť tým učeníkom, ktorého Ježiš miluje.

Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Len ak je Boh láska, je skutočným Bohom. Láska je jeho podstatou, zmyslom jeho bytia, spôsobom, akým sa prejavuje navonok i vo vnútri.

Aby sme to lepšie pochopili, musíme si pripomenúť, čo biblický pojem láska znamená. Znova si spomeňme, že hoci Nový zákon je napísaný po grécky, postavy, ktoré v ňom vystupujú, hovorili svojou materinčinou.

Dajme preto nabok grécke agapé, eros i filiu, medzi ktorými by sme sa mohli stratiť, a pozrime sa radšej na hebrejskú ahavu. Kým tie tri grécke pojmy ukazujú rôzne prejavy lásky, hebrejský pojem ide na jej podstatu.

Inzercia

Ahavah je slovo zložené zo štyroch znakov: alef, hé, bet, hé. Znaky alef bet sú prvé dve písmená hebrejskej abecedy. Na lásku treba dvoch, preto v pojme ahavah máme alef, teda jednotku, a bet, teda dvojku.

Láska však nie je o tom, že dvaja vzájomne kontemplujú svoju krásu. Môžu to pravdaže robiť, akurát že sa to nenazýva láska, ale kontemplácia. To, čo spája jednotku a dvojku v slove ahavah, je znak , ktorý znamená skutok, činnosť, konanie.

Láska je teda činnosť, konanie nejakého dobra v prospech toho druhého. Ak niekoho milujem, tak mu konám dobro. To je ahavah. Ak teda Biblia konštatuje, že Boh je láska, chce nám pripomenúť, že Boh je ten, kto koná dobro v náš prospech.

V pojme ahavah je znak dvakrát. Teda konajú obaja, ktorí sú vo vzťahu lásky. Lebo láska je vzťah založený na vzájomnom dávaní a prijímaní. Ak by jeden iba dával a druhý len prijímal, čo by to bolo za lásku?

To však nie je všetko. Ak zrátame číselnú hodnotu slova ahavah (1 + 5 + 2 + 5), dostaneme číslo 13. A na Slovensku hneď dodáme: „Pán Boh pri nás.“ A máme väčšiu pravdu, než si myslíme.

Nie je totiž náhoda, že ahavah sa podobá na jhwh, vlastné meno Boha. Ak spočítame jeho číselnú hodnotu (10 + 5 + 6 + 5), dostaneme číslo 26, teda 2 x 13. Boh je teda nielen láska, On je dokonca láska krát dva. Nik nemá väčšiu lásku ako Boh.

Nie, to nie je žiadna kabala. V biblickej exegéze sa takéto výpočty bežne používajú. Pomáhajú nám lepšie pochopiť súvislosti, ktoré inak nemáme šancu postrehnúť.

Láska je plodná, prináša ovocie. Láska medzi mužom a ženou má dokonca potenciál splodiť nového človeka. Preto Boh túto lásku požehnal a preto ju žehná aj cirkev (a preto nemôže žehnať napodobeninu takejto lásky, ktorá v sebe nemá tento potenciál).

Ak je Boh láska, má v sebe prokreatívny potenciál plodiť. Stvoril svet, človeka, každého z nás. Boh je vzťah. My sme stvorení na jeho obraz. Máme preto vytvárať vzťahy: s Ním i medzi sebou navzájom. Vzťahy, ktorých podstatou je prokreatívna ahavah

Zrelý dospelý kresťan nemá ťažkosť zanechať v súvislosti s Trojicou detský obraz trojlístka. Pretože i každý zrelý dospelý človek s nadšením zanechá v súvislosti s rodičovstvom obraz motýľa na lúke.

Ak teda Ján, už ako skúsený rabín, zdôrazňuje, že Boh je láska, pomáha nám lepšie pochopiť Boha ako Trojicu osôb vzájomne prepojených vzťahmi lásky.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame