Od technokratického manažéra očakáva agrorezort lepšie časy.
Od technokratického manažéra očakáva agrorezort lepšie časy.
O novom ministrovi pôdohospodárstva Samuelovi Vlčanovi sa toho vo verejnosti veľa nevie. Na začiatok môžeme vychádzať len z profesijného životopisu, ktorý zverejnilo ministerstvo v čase, keď bol Vlčan štátnym tajomníkom.
Samuel Vlčan vyštudoval medzinárodné vzťahy na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Právnické vzdelanie získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Profesijne pôsobil v oblasti práva a bankovníctva a pracoval pre HVB Bank, Slovenskú sporiteľňu a Sberbank. V Bosne a Hercegovine riadil regionálnu pobočku Hypo Alpe-Adria Bank a na post štátneho tajomníka prišiel vlani z pozície výkonného riaditeľa spoločnosti WP TECH, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti priemyselnej výroby.
Ako štátny tajomník mal na ministerstve pôdohospodárstva na starosti sekcie rezortnej politiky pôdohospodárstva, legislatívy, analýz a výkazníctva, poľnohospodárstva, programov cezhraničnej spolupráce, potravinárstva a obchodu a Inštitút pôdohospodárskej politiky.
Na ministerstve pôsobil od 19. apríla do 15. júla 2020. Odchod z funkcie bližšie nezdôvodnil.
Toľko teda známe a verejne dostupné informácie o Samuelovi Vlčanovi.
Po odchode z ministerstva však politiku ani hnutie OĽaNO neopustil. Ako sa neskôr ukázalo, stal sa poradcom premiéra Igora Matoviča, členom jeho akejsi tieňovej vlády, o ktorej predseda vlády minulú jeseň hovoril aj v rozhovore pre Postoj TV.
Úlohou týchto poradcov či „tieňových ministrov“ malo byť to, aby premiérovi ponúkali iný pohľad na dianie v sledovaných rezortoch. Jedným z nich bolo aj pôdohospodárstvo.
Bližšieho vysvetlenia Vlčanovho odchodu z postu štátneho tajomníka sa verejnosť nedočkala. Podľa našich informácií však za ním stáli tri kľúčové rozhodnutia Jána Mičovského.
Prvým bol priveľký vplyv, ktorého sa dostalo dnes obvinenému agropodnikateľovi Františkovi Oravcovi, druhým nominácia Vladimíry Fabriciusovej ako partnerky veľkého agropodnikateľa na post vedúcej služobného úradu ministerstva.
Tretie rozhodnutie, ktoré Vlčana priviedlo k odchodu, nebolo personálne. Ako sa uvádza aj v jeho profesijnom životopise, na ministerstve mal okrem iných na starosti aj sekcie analýz a výkazníctva a poľnohospodárstva. Do tejto kompetenčnej pôsobnosti patrilo aj vyhodnocovanie práce Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Samuel Vlčan mal v úmysle zverejniť celý forenzný audit činnosti PPA za minulé obdobie. Korupčné schémy, ktoré v nej fungovali, opísali aj vyšetrovatelia v kauze Dobytkár. S týmto zverejnením však Ján Mičovský nesúhlasil a forenzný audit chcel prezentovať sám. Na tom by nebolo nič zvláštne, minister je minister. Náš zdroj však uvádza, že zverejnenie zistení auditu malo byť výberové. Teda minister by sám určil, ktoré časti sa verejnosť dozvie a ktoré nie. Ešte horšou alternatívou je, že pasáže na zverejnenie by nevyberal minister, ale ľudia, pod ktorých vplyv sa dostal.
Neskôr Samuel Vlčan na tieto kroky aj na ďalšie pochybenia Jána Mičovského upozorňoval aj premiéra Matoviča. Tomu sa však údajne nechcelo odvolávať z funkcie Bielu vranu (Mičovský je držiteľom tejto ceny za odkrývanie korupcie v štátnych lesoch). Chcel počkať na zásadnejšie pochybenie.
Mičovský však určite nepatril medzi Matovičových obľúbencov vo vláde. Jeho sympatie údajne stratil vo chvíli, keď sa kriticky vyjadril v kauze odpísanej premiérovej diplomovky.
Ľudia, ktorí pôsobia v slovenskom poľnohospodárstve, či už veľkom, alebo malom, a často majú na veci rozličný názor, sa však pri osobe Samuela Vlčana zhodujú na jednom. Napriek krátkej trojmesačnej skúsenosti z jeho pôsobenia na poste štátneho tajomníka v ňom vidia omnoho schopnejšieho manažéra, akým bol Ján Mičovský.
Niektorým môže prekážať jeho vzdelanie na Moskovskom inštitúte medzinárodných vzťahov, avšak jeho doterajšie pôsobenie nezakladá dôvod na vážnejšie pochybnosti o jeho integrite.
Hoci v tejto chvíli zaňho ruku do ohňa nedávajú, oceňujú na ňom práve to, čo si priniesol z predchádzajúceho profesijného pôsobenia. Jasne pripravené plány, postupnosť krokov pri ich napĺňaní na základe starostlivo vypracovaných analýz a nie emócií.
Hoci by s ním teda v niektorých prípadoch farmári – veľkí či malí – nesúhlasili, očakávajú, že svoje rozhodnutia bude mať podložené argumentmi. A argumenty sú to, o čom sa dá rozumne diskutovať. Argumenty sa dajú potvrdzovať či vyvracať. Pri emóciách to ide len veľmi ťažko.
Zvláštne očakávania teda Samuel Vlčan nevyvoláva. Skôr vecné návrhy a aj vecné spory, logickú predvídateľnosť krokov, jasnú víziu a metódu a to, že si ako dlhoročný skúsený manažér nebude chcieť urobiť hanbu.
Obavy trochu vyvoláva jeho politické ukotvenie v hnutí OĽaNO, ktoré je takpovediac ešte nevykvasenou masou rôznych skupiniek a záujmov bez zreteľného politického programu.
Napríklad malí farmári od neho čakajú aspoň napĺňanie programového vyhlásenia vlády – teda odstraňovanie korupcie a zrovnoprávnenie žiadateľov o dotácie.
Od úplného zverejnenia forenzného auditu Poľnohospodárskej platobnej agentúry, na ktorom sa zlomil vzťah Samuela Vlčana s Jánom Mičovským, by sa mal urýchlene zaoberať najmä tým, aby PPA získala trvalú akreditáciu na rozdeľovanie dotácií. Ak o ňu príde, bude irelevantné, že sa tam nekradne, pretože slovenskí farmári sa nedostanú k peniazom, ktoré budú mať k dispozícii ich konkurenti v celej EÚ.
Ďalšou aktuálnou výzvou je čo najskôr dokončiť tzv. Intervenčnú stratégiu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Do konca tohto roka totiž Brusel schváli rozdelenie dotácií na nasledujúcich sedem rokov. Samotné štáty si však musia určiť priority, na ktoré chcú tieto peniaze využiť. A práve ministerstvo by malo mať jasnú predstavu o tom, kde chce slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo vidieť o sedem rokov.
Nemenej dôležitá bude aj pozícia nového ministra pri vyjednávaní o štátnom rozpočte, napríklad o výške spolufinancovania dotácií. Tie sú totiž na úrovni Únie takmer vyrovnané, konkurenčnú výhodu svojim farmárom poskytujú jednotlivé členské štáty. Slovensko spolufinancuje 25 percentami, Poľsko 60 percentami, Maďari chystajú 80-percentné spolufinancovanie.
A Samuel Vlčan ako takpovediac Matovičov človek by mohol mať silnejšiu pozíciu ako jeho predchodca, navyše ak je ministrom financií práve Igor Matovič.