Politika 09. jún 2021

Anketa Sledujeme rozklad bezpečnostných zložiek štátu?

Postoj
Postoj

Odpovedajú Vladimír Palko, Ivan Šimko, Ján Mojžiš a Igor Cibula. 

Odpovedajú Vladimír Palko, Ivan Šimko, Ján Mojžiš a Igor Cibula. 

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoj

Sledujeme rozklad bezpečnostných zložiek štátu?
Foto: TASR, Andrej Lojan

V súvislosti s tým, čo sa aktuálne deje v bezpečnostných zložkách štátu, sme požiadali o hodnotenie dvoch bývalých ministrov vnútra, ex-riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a niekdajšieho šéfa rozviedky SIS. Odpovedali na nasledujúce dve otázky. 

1. NAKA zadržala vysokých predstaviteľov SIS, tajná služba zas podozrieva vyšetrovateľov NAKA, že manipulujú s výpoveďami takzvaných kajúcnikov, Úrad inšpekčnej služby obvinil bývalého šéfa NAKA, onedlho NAKA zadržala šéfa inšpekcie. Čo sa v súčasnosti podľa vás deje, ide o rozklad bezpečnostných zložiek štátu?

2.  Aké je politické riešenie tejto situácie?

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra

1. Verejnosť zatiaľ nebola oboznámená s nejakými dôkazmi, ktoré by dokazovali oprávnenosť tvrdenia o manipulácii vyšetrovania. To však neznamená, že s vyšetrovaním je všetko v poriadku. Problémom je jednak nadmerné používanie sily pri zadržiavaní obvinených, najmä sa mi však javí, že je porušovaná hierarchia záujmov, ktoré má spoločnosť mať na odhaľovaní trestnej činnosti podľa jej závažnosti. Inými slovami, inštitút kajúcnika by nemal slúžiť na to, aby sa najväčší páchatelia zbavovali viny a trestu udávaním menej významných páchateľov. Netvrdím, že tým dochádza k porušeniu zákona, ale je to morálny problém a možno sme práve narazili na nedokonalosť zákona.

V každom prípade sa jedná o rozklad inštitúcií, či už má pravdu správa SIS alebo brániace sa ministerstvo vnútra. Len nemáme stopercentnú istotu, kde sa nachádza centrum rozkladu. Vojny tu boli za tridsať rokov viackrát, ale toto sa ešte nevyskytlo.

2. Padli nejaké obvinenia, mali by sa vyšetriť. Ešte je nádej na zmier. Ak to bude pokračovať, treba prikročiť k personálnym zmenám.

Ivan Šimko, bývalý minister vnútra a obrany 

1. Ak demokratická politika stratí kontrolu nad silovými zložkami štátu, začne v nich celkom prirodzene prebiehať zápas medzi rozličnými skupinami vo vnútri medzi nimi. Myslím si, že toto prebieha v súčasnosti u nás. Používanie donucovacej moci bolo vždy súčasťou politickej organizácie spoločnosti, teda štátu, a aby sa táto donucovacia moc nezneužívala, nevymyslelo ľudstvo zatiaľ nič lepšie ako to, že podlieha kontrole demokraticky zvoleným zástupcom ľudu.

Ak sa zložky donucovacej moci dostanú spod tejto kontroly, nebudú sa zodpovedať nikomu a začnú sa správať podľa vlastných záujmov. Polícia ani tajná služba v demokratickom štáte nie sú nezávislými inštitúciami. Ak zistia, že ich demokratická moc už nekontroluje (rozviaže im ruky), tak si začnú robiť, čo chcú. S najväčšou pravdepodobnosťou bude v ich vnútri prebiehať interný zápas o vlastnú kontrolu nad týmito zložkami. V podstate začnú robiť politiku ony.

2. Na bezprostredné politické riešenie tejto situácie by stačilo postaviť do čela ministerstva vnútra a tajnej služby politicky silných a politicky kompetentných ľudí, ktorí nebudú pochádzať z prostredia týchto zložiek, ale budú toto prostredie poznať a budú samostatne schopní podľa konkrétnej situácie uskutočňovať potrebné rýchle a účinné personálne zmeny. Systémové riešenie vyžaduje aj zmenu zákonov tak, aby sa zvýšila osobná zodpovednosť týchto funkcionárov v personálnej politike, aby im do toho nezasahovali parlamentné výbory.

Koncepcia zodpovednosti v demokratickom ústavnom systéme je založená na mandáte, nie na priamom zasahovaní. Tak ako voliči nemôžu dirigovať v priebehu volebného obdobia jednotlivé hlasovania poslancov, tak ani poslanci, ktorým sú zodpovední členovia vlády, nemajú zasahovať do toho, čo je pre prácu ministrov a ich zodpovednosť najcitlivejšie. Zmena ústavy by vyžadovala transformáciu prokuratúry zo sovietskeho modelu „lovca ľudí“ na štandardný model zástupcu štátu v trestnom konaní, začleneného do transparentného systému ústavnej zodpovednosti.

Ján Mojžiš, bývalý riaditeľ Národného bezpečnostného úradu

1. Situácia sa dá zhrnúť jediným slovom - anarchia. Za najväčší problém považujem jej prehliadanie. Politická reprezentácia stráca kontrolu a autoritu, cena za zlyhanie môže byť vysoká.

2. Bezpečnostné orgány štátu sú vystavané ako monokratické inštitúcie a na ich čele stojí predseda vlády. On nesie konečnú zodpovednosť a má kompetencie potrebné na vyriešenie situácie. Musí konať.

Igor Cibula, niekdajší riaditeľ rozviedky SIS

1. Stav bezpečnostných zložiek štátu na Slovensku zrkadlí súčasnú vyostrene polarizovanú spoločnosť a odráža vývoj, ktorý u nás prebiehal od čias tretej vlády Vladimíra Mečiara, keď došlo k masívnemu zneužívaniu Slovenskej informačnej služby pod vedením Ivana Lexu. Pri vyšetrovaní únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. sa Mečiarov režim snažil zneužívať aj policajné štruktúry, ktoré boli zaangažované do vyšetrovania únosu prezidentovho syna, ako aj do vyšetrovania vraždy Roberta Remiáša.

Treba však podotknúť, že aj vtedy boli v SIS i v polícii ľudia, ktorí nekonali v zhode s protizákonnými príkazmi vedenia bezpečnostných zložiek, ale usilovali sa odhaliť pravdu. Avšak aj po odchode Mečiarovej exekutívy sa politici naďalej snažili dosadzovať do bezpečnostných štruktúr „svojich ľudí“, takže v spravodajskej i policajnej komunite sa neujala profesionálna kultúra, ktorá by zabránila zneužívaniu nástrojov mocenského aparátu v prospech aktuálne vládnucej elity.

Fungovalo to nielen za vlád strany Smer-SD, ale za všetkých vlád, ktoré prišli po Mečiarovi. Ani zmena vlády v marci minulého roku uvedenú charakteristiku pomerov v bezpečnostnej komunite zásadným spôsobom situáciu nezmenila a v súčasnosti sme svedkami toho, že odstraňovanie defektov z minulosti médiá prezentujú verejnosti ako akúsi „vojnu policajtov“, čo zahmlieva podstatu problémov, ktoré sa priamo alebo sprostredkovanie dotýkajú väčšiny služobných funkcionárov, angažovaných v bezpečnostných štruktúrach.

Hľadanie optimálnych riešení komplikuje fakt, že vrcholové usmerňovanie bezpečnostných orgánov nefunguje vždy podľa pravidiel, akými sa riadia bezpečnostné zložky v zavedených demokraciách.

2. Nie som optimista, že politici sú v stave nájsť účinné riešenie, ako prekonať stav anarchie v bezpečnostných zložkách. Predovšetkým si dovolím poznamenať, že mnohí z tých najdôležitejších ústavných činiteľov problematike ani nerozumejú, čo dokázal premiér Eduard Heger zvolaním tajnej schôdzky na pôde SIS 17. mája. A neznalosť problematiky prejavila aj prezidentka Zuzana Čaputová - a to tým, že na toto stretnutie išla.

Najvyšší ústavní činitelia nemusia byť bezpečnostní experti, ale mali byť mať po ruke kompetentných poradcov. Žiaľ, keď sa pozriete na zoznam zboru poradcov premiéra Hegera, tak medzi nimi nenájdete ani jedno meno rešpektovaného odborníka z oblasti bezpečnostno-spravodajských štruktúr. Takýto špecialista nie je ani medzi ôsmimi poradcami prezidentky Čaputovej, a preto jej poradcovia z novinárskou praxou sotva mohli vysvetliť, ako fungujú bezpečnostné mechanizmy štátu.

Ale ani podaktorí šéfovia SIS - teda politickí nominanti - neoplývali talentom, aký sa na poste riaditeľa tajnej služby očakáva. Napríklad nekompetentnosť Ladislava Pittnera ilustruje fakt, že sa zbavil jedného z našich najlepších spravodajských dôstojníkov, rešpektovaného aj v zahraničí. Podobnú nekompetentnosť prejavil aj ďalší riaditeľ SIS - Anton Šafárik, ktorý sa s ľahkým srdcom vzdal jedného z najlepších spravodajských odborníkov na boj proti terorizmu. Zhodou okolností obaja dôstojníci zakotvili vo Vojenskom spravodajstve. Tieto príklady uvádzam ako dôkaz, že vládnuce politické elity bezpečnostnej problematike vlastne ani nerozumejú alebo ju chápu skreslene, a preto očakávať od nich účinné politické riešenie považujem za naivné.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0