Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
09. jún 2021

Laické misie Žatva

Ľudové misie nemusia byť výsadou rehoľníkov

Skupina mladých ľudí úspešne spojila ohlasovanie evanjelia s praktickou pomocou miestnym komunitám.

Ľudové misie nemusia byť výsadou rehoľníkov

Zdroj: archív Žatvy

Snáď najsilnejšou výzvou, ktorou pápež František neúnavne apeluje na veriacich, je, aby sa nezatvárali v kostoloch, ale vychádzali do ulíc a na periférie.

Vyjsť z pohodlia bezpečného prežívania svojej osobnej viery však môže byť v slovenskej mentalite „nadľudským výkonom“. Často trpíme predsudkami, že pouličná evanjelizácia je len pre Jehovových svedkov a verejne hovoriť o Ježišovi sa ľuďom spája s fanatizmom.

Môže sa zdať, že aj spoločnosť zdieľa rovnaký názor – viera je súkromná vec, doma či v kostole si robte, čo chcete, ale na verejnosť ju neťahajte, nepatrí tam. Čo však zostane z cirkvi bez základného stavebného kameňa, ktorým evanjelizácia neveriacich nepochybne je? Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?

Získavať nových učeníkov nie je len úlohou misonárov a rehoľníkov. Pápež opätovne vyzýva laikov, aby hľadali nové formy evanjelizácie.

Mládežnícke spoločenstvá z Považia a Hornej Nitry si už dlhšie kládli otázku, ako využiť jednotu a priateľstvá medzi sebou v službe evanjelizácie. Napokon sa inšpirovali ľudovými misiami a vytvorili vlastný koncept s názvom Žatva – laické ľudové misie.

„Doteraz sme robili víkendovky pre birmovancov alebo sme prišli do farnosti na jeden večer, zahrali na svätej omši, pripravili trojhodinový program, a tým to skončilo. Rozmýšľali sme, aký dosah by malo, keby prišlo aspoň sto ľudí na viac dní a stretnú sa so všetkými generáciami vo farnosti, ale aj s neveriacimi a ľuďmi na perifériách,“ hovorí pre Svet kresťanstva Eduard Filo o koncepte misií, ktorý stojí na spolupráci laikov s kňazmi.

Evanjelizácia na školách.

Žatva – laické ľudové misie sú štvordňový evanjelizačný program, ktorý má komplexne zasiahnuť široké spektrum obyvateľov mesta či dediny. Názvom ľudové misie sa chcú priblížiť poslaniu cirkvi aktívne vychádzať k ľuďom.

„Nechceme, aby to vyzeralo, že náš projekt teraz ‚padol z neba', ale aby systematicky zapadol do života konkrétnej farnosti a naväzovali naň ďalšie aktivity, v ktorých sa bude aj ďalej pokračovať,“ vysvetlil iniciátor projektu Filo.

Najvýraznejšou charakteristikou Žatvy je spojenie duchového posolstva s praktickou pomocou ľuďom, ktorí ju potrebujú. Väčšia časť programu sa preto odohráva mimo kostola. „Je to terénna služba jednotlivca jednotlivcovi. Pomocou, napríklad v záhradách, domácnostiach či na sídliskách, si chceme ľudsky získať ich dôveru a potom hovoriť o Ježišovi,“ ozrejmil Filo.

Na projekte laických misií od začiatku spolupracuje kňaz Miroslav Kukla, ktorý Žatva tím pozval do farnosti Motešice. „Oni mali nápad a ja som im dal len priestor. Vždy sa teším z nových foriem apoštolátu a evanjelizácie. Laici nie sú našimi nepriateľmi, ale spolupracovníkmi,“ spomína na prvý ročník Žatvy kňaz Kukla.

„Nečakal som taký úspech, ako to prinieslo. Myslel som si, že to bude pohodová víkendovka – spolu si zaspievame, zatlieskame, možno sa dobre najeme. No malo to veľmi silný evanjelizačný rozmer. Starosta Motešíc bol taký nadšený, že mladí chcú rúbať drevo, pomáhať na poliach, vyčistiť potok či smetisko. Zanechalo to v ňom veľmi silný dojem, dovtedy nič také nezažil,“ pokračuje kňaz, ktorý považuje Žatvu za odpoveď na svoje modlitby.

„Keď som prišiel do Motešíc, farníci boli silne tradiční a pripútaní ku svojim kostolíkom vo filiálkach. Snažil som sa farnosť nejako zjednotiť, no spočiatku sa to stretlo s nevôľou. Po Žatve farnosť ožila, začalo prichádzať viac ľudí na adorácie a detské omše, ktoré som rozbehol a vrátili sa aj veriaci, ktorí chodili na sväté omše do susedného mesta, kde to viac žilo,“ hovorí kňaz o svojich dojmoch.

Dobrovoľníci čistia smetisko.

Od roku 2016 sa približne 150-člennému tímu dobrovoľníkov a mladých rodín podarilo pripraviť štyri ročníky laických misií. Skúsenosti naberali v menších farnostiach Motešice a Skalke nad Váhom. Vo väčšom rozmere Žatvu zrealizovali v Topoľčanoch a Trenčíne. Podľa Fila je koncept postavený na osobnom stretnutí s ľuďmi s dostatkom času venovať sa im, a preto sa v budúcnosti nechcú sústrediť na veľké mestá a pódiá.

Hlavnému víkendovému programu predchádzali dva dni evanjelizácie na školách, v domovoch dôchodcov, detských domovoch, v hospicoch či v rómskych osadách. „V Topoľčanoch sa nám podarilo stretnúť s 2 500 študentmi za jeden deň, čo je na jednej strane zázrak, ale aj kus roboty. V Trenčíne sme navštívili takmer všetky stredné školy a pozvali ich na večerný program,“ povedal Filo.

Žatva odštartovala spoločnou omšou v kostole a následne dobrovoľníci vychádzali do ulíc. „Ako som kočíkoval po námestí, videl som dve naše tínedžerky sedieť na lavičke s potetovaným chlapom. Zrazu sa jedna z nich rozbehla k nášmu kňazovi a ja som sa bál, či sa niečo nestalo. No tento zdanlivo nedostupný muž sa vďaka ich svedectvu so slzami v očiach rozhodol po desiatich rokoch vyspovedať,“ spomína Filo na štvrtý ročník Žatvy v Trenčíne.

Inzercia

Piatok večer zvyčajne patril mladým zo stredných škôl. Na evanjelizačný program plný svedectiev, hudby a tanca prišlo v Topoľčanoch asi 300 ľudí. V športovej hale v Trenčíne, kde vystúpili známy rapper Ego a Lamačské chvály sa zišla tisícka mladých z okolia.

Tím Žatvy sa stretol aj s miestnymi politikmi, predstaviteľmi školstva a kresťanských cirkví na modlitebných raňajkách. „Neveriaci poslanci nám po skončení povedali, že pocítili niečo, čo ešte nezažili. Sami to nevedeli pomenovať, ale my vieme, že to sa ich dotkol Boh. Nevravím, že teraz sú znovuzrodení kresťania, ale zacítili nový rozmer, že na politiku sa dá pozerať inak,“ spomína Filo svedectvo zo stretnutia.

Okrem pomocnej ruky v obciach dobrovoľníci ponúkli ľuďom svoj záujem a vypočutie. V Trenčíne navštívili osem domovov dôchodcov. „Vzali sme so sebou akordeón, kontrabas, husle, zaspievali sme si s nimi, zatancovali a po kultúrnom programe sme do večera chodili z izby do izby a s každým sa rozprávali. Stačilo, že sme s nimi trávili čas, dokonca nám povedali, že to bolo lepšie ako lieky, ktoré dostávajú,“ spomína Marek Čulaga z Bánoviec nad Bebravou.

Marek Čulaga sa rozpráva s dôchodcami.

Niektorí dobrovoľníci našli odvahu zájsť s osobným pozvaním na misie aj do rómskych osád. „Nevedela som, čo od toho môžem čakať, no keď sme prišli a videli malých chlapcov, ako sa hrali so sekerou, tak som si povedala, že to asi nebude také jednoduché,“ opisuje svoje dojmy Kristína Jarábková zo Starej Turej, ktorou vnútorne pohla vďačnosť detí za to, že sa s nimi len pohrala.

„Zo začiatku sa nás prišli spýtať, čo tam vôbec robíme. Ale neskôr sme sa spriatelili, rozprávali sme sa s dospelými a hrali s deťmi. Snažili sme sa im darovať pozornosť, svoj čas a pozvanie na spoločný program či modlitbu,“ opisuje študentka Kristína, ktorú potešilo, že niektoré rómske dievčatá prišli v nedeľu do kostola.

Ako hlavný program pre mesto pripravili deň detí alebo deň rodiny priamo na námestiach, na ktorom vystúpila chválová kapela a zazneli svedectvá. V menšej dedinke zas navarili guľáš a iba sa zhovárali s obyvateľmi. V Trenčíne v športovej hale pripravili večer milosrdenstva s komunitou Emanuel. 

Tím dobrovoľníkov v rómskej osade.

Vyvrcholením misií bola nedeľa zameraná na farskú komunitu. Po spoločnej liturgii nasledoval deň farnosti s atrakciami pre rodiny s deťmi a pohostením. „Farníkom sme sa snažili ukázať, ako môže cirkev žiť aj bežne. Pozvali sme ich, aby neboli len kresťanmi, ktorí sa vidia raz za týždeň pri svätej omši a potom idú domov, ale aby boli komunitou, ktorá má medzi sebou vzťahy a priateľstvá. Keď toto budú mať, následne začnú rozmýšľať aj oni nad podobným misijným rozmerom vo svojom okolí,“ opisuje Filo.

Laické ľudové misie si získali širokú podporu kňazov, ale aj nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorý sa zapojil do Žatvy a v Trenčíne odslúžil svätú omšu. Zároveň vyjadril túžbu, aby dobrovoľníci prišli s podobným programom do južných častí diecézy. Na projekte sa podieľal tiež nový pomocný biskup nitrianskej diecézy Peter Beňo, ktorý inicioval Žatvu v Skalke nad Váhom. Pozvanie celebrovať svätú omšu prijal tiež generálny vikár Peter Brodek.

„Rovnako aj dnes musíme hľadať nové spôsoby evanjelizácie. Nemôžeme sa uspokojiť, že v nedeľu príde do kostola tisícka ľudí zo šestnásťtisícového sídliska. To je nič,“ upozorňuje kňaz Kukla.

Procesia mestom.

Kvôli pandemickým opatreniam sa tento rok organizátori rozhodli urobiť Žatvu v menšom rozmere formou jednodňových misijných výjazdov. V priebehu leta pripravia na štyroch miestach farský deň a zamerať sa chcú tiež na formáciu členov tímu.

„Chceme pomôcť prebudiť život vo farnostiach. Pandémia možno otriasla životmi ľudí, mnohí zakúsili stratu blízkeho a zažili neistotu. Hoci nemáme odpovede na všetky otázky, práve farnosť a komunita môže byť tou pevnou pôdou pod nohami pre ľudí, ktorí to potrebujú. Aj pápež Ján XXIII. napísal, že farnosť má byť duchovnou studňou, kde sa môžu prísť napiť ľudia z vonku,“ dodáva Filo.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame