Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
10. jún 2021

Globálna minimálna daň

Zdaňte viac digitálne koncerny, ale zázraky radšej nečakajte

Amazon, Google a spol. by mali platiť viac, no príjmový smäd vlád to sotva uhasí.

Zdaňte viac digitálne koncerny, ale zázraky radšej nečakajte

Summit ministrov financií skupiny G7, 4. júna 2021 v Londýne, rokujúci o globálnej minimálnej dani. FOTO TASR/AP

Ministri financií krajín neformálneho klubu G7 sa túto sobotu dohodli, že podporia zavedenie globálnej minimálnej dane pre firmy vo výške 15 percent. Má to zabrániť agresívnym cezhraničným daňovým optimalizáciám, ku ktorým sa uchyľujú najväčšie nadnárodné korporácie.

Dlhodobo sú v centre kritiky najmä veľké digitálne značky: Amazon, Google, Facebook či Apple. Napríklad spoločnosť Amazon, ktorej zakladateľ Jeff Bezos je podľa magazínu Forbes najbohatším človekom na svete, bola vlani kritizovaná, že v USA za rok 2019 zaplatila zo svojho zisku na daniach efektívnu daň len 1,2 percenta, hoci v Spojených štátoch je sadzba korporátnej dane 21 percent.

Hoďme „woke“ korporácie cez palubu

Takéto optimalizovanie daní umožňujú schémy využívajúce rôznosť daňových predpisov v rozličných krajinách a existenciu daňových rajov. Optimalizačné postupy sú síce legálne, čoraz viac však kritici poukazujú na ich nemorálnosť. Ľavica argumentuje najmä chýbajúcimi finančnými prostriedkami na príjmovej strane štátnych rozpočtov. No možno tiež argumentovať, že veľké korporácie s obrovskými tímami daňových právnikov a účtovníkov takto požívajú na trhu neférovú daňovú výhodu oproti menším konkurentom, ktorí si agresívnu optimalizáciu nemôžu dovoliť.

Medzinárodne agendu globálnej minimálnej korporátnej dane v súčasnosti nastoľuje americký prezident Joe Biden, zvolený za demokratov. No atmosféra sa mení aj u republikánov v Spojených štátoch. Ich politický reflex reagovať odmietavo na všetky nové či vyššie dane oslabujú v posledných rokoch samotné nadnárodné korporácie. Práve najväčšie globálne firmy sa totiž stali v posledných rokoch nadšenými roztlieskavačmi takzvaných „woke“ excesov. Hoci len v západnom svete, teda tam, kde ich to nič nestojí, zatiaľ čo v Číne alebo na Blízkom východe v mene zisku rýchlo zabúdajú na svoje progresívne ideály a často sa servilne podrobujú miestnym regresívnym štandardom ľudských práv.

Čoraz viac konzervatívcov si preto kladie otázku, prečo by mali bojovať za výsadu nemusieť platiť takmer nijaké dane pre korporácie, ktoré dávajú nepokryte najavo, že hodnotami tých istých konzervatívcov opovrhujú. Ba dokonca vyhadzujú z vlastných radov ľudí, ktorí si dovolia spochybniť progresívne dogmy, ako ukázal trebárs známy prípad softvérového inžiniera Jamesa Damorea, vyhodeného pred pár rokmi z Google po tom, ako bol označený za sexistu, lebo si dovolil tvrdiť, že nerovnomerné zastúpenie žien medzi programátormi nie je len alebo výhradne výsledkom ich diskriminácie…

V tomto zmysle nech daňové úrady pokojne viac podoja veľké „woke“ digitálne koncerny. Aby nedošlo k omylu, cieľom nemá byť „zodrať ich z kože“, ale aspoň priblížiť ich efektívnu daň percentuálnym podielom, aké zo zisku platia malé a stredné firmy.

Íri a Maďari proti

Na druhej strane, netreba si od globálnej minimálnej dane sľubovať zázraky. Joe Biden dúfa, že získa desiatky miliárd na svoje nové masívne výdavkové programy doma. Niečo podobné si sľubujú aj lídri západoeurópskych krajín. No veľa bude závisieť od konkrétneho prevedenia globálnej minimálnej dane.

Podpora zo strany krajín G7 (USA, Spojeného kráľovstva, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska a Talianska) je len začiatok. Budúci mesiac by sa návrh mal prejednať v širšom okruhu krajín G20.

V rámci OECD majú tri krajiny nižšiu korporátnu daň ako 15 percent: Írsko (12,5 percenta), Maďarsko (9 percent) a Švajčiarsko (8,5 percenta). Za „absurdnú“ už označil minimálnu globálnu daň maďarský premiér Viktor Orbán. Jeho krajina si od nízkych firemných daní sľubuje priťahovanie zahraničných investícií.

Veľký problém s touto daňou bude mať tiež Írsko, ktoré sa nachádza v strede týchto optimalizačných schém. Jeho 12,5-percentná sadzba firemnej dane je dlhodobo tŕňom v oku kritikov.

Veľké západoeurópske štáty ako Nemecko a Francúzsko to nazývajú „daňovým dumpingom“ či „daňovým maratónom ku dnu“, keď sa štáty medzi sebou pretekajú, kto nadnárodným firmám ponúkne nižšiu výšku daní. Toto je tiež vec, ktorú si niektoré bohaté štáty sľubujú od globálnej minimálnej dane: zastavenie odlivu súkromných investícií. Otázka však je, ako inak majú chudobnejšie podkapitalizované krajiny dobiehať svojich bohatších susedov než priťahovaním zahraničných investícií?!

Inzercia

Aj Slovensko bolo Francúzmi a Nemcami v časoch svojej 19-percentnej rovnej dane obviňované z „neférového daňového dumpingu“. V súčasnosti je naša sadzba s výškou 21 percent na úrovni takmer priemeru krajín OECD (21,5 percenta) a zrejme ani od súčasnej vlády nehrozí vzhľadom na nedobrý stav verejných financií jej zníženie pod hranicu 15 percent.

Keď bude Slovensko formulovať svoj postoj voči globálnej minimálnej dani, malo by rozlišovať medzi dvomi vecami: veľké firmy nech sú zdanené pokojne viac a nech dane platia tam, kde realizujú príjmy. No štáty ako Francúzsko sa môžu pokúsiť využiť situáciu aj na harmonizáciu priamych daní v rámci EÚ. Tu by Slovensko malo dôsledne trvať na svojej suverenite a takéto pokusy odmietnuť.

Pozor na základ dane

A potom je tu ešte rozmer, na ktorý upozorňuje Danniel Bunn z americkej Tax Foundation (jeho článok v slovenčine si môžete prečítať TU), ale tiež nemecký denník Handelsblatt: pri daniach popri sadzbe rozhoduje aj základ, teda vymedzenie, z čoho všetkého sa daň platí. O tomto ešte v súvislosti s globálnou minimálnou daňou veľa nevieme.

Dodajme, že politici často pri tvorbe daňových predpisov zakrývajú voličom oči vysokými sadzbami (lebo tie každý vidí) a súčasne v základe dane nechávajú zadné vrátka, cez ktoré si veľké firmy môžu znížiť daňovú povinnosť (tie dokážu zväčša rozpoznať len účtovníci).

Výsledkom je, že spokojní sú občania, ktorí politikov volia (vidia len sadzbu) i firmy, ktoré politikom prispievajú na kampaň (tie totiž zaujímajú únikové cestičky vo vymeriavacom základe).

V každom prípade, to finálne prevedenie ešte môže byť zaujímavé. Nemeckí novinári pripomínajú, že za určitých okolností by nemecké firmy mohli oproti dnešku skončiť po daňovej reforme s platením vyšších daní v zahraničí a nižších doma.

Od prípadnej novej minimálnej globálnej dane si netreba sľubovať ani to, že uhasí smäd vlád po daňových príjmoch. V uplynulom desaťročí sme za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho mohli vidieť, že politici sú schopní prejesť ľubovoľné dodatočné rozpočtové príjmy.

Rovnako nové príjmy nemusia zmenšiť nerovnosť v západných spoločnostiach. Tá totiž súvisí skôr s monetárnou politikou „zlých peňazí“ a prerozdeľovacie politiky riešia len príznaky, nie príčinu choroby.

No ako bolo naznačené vyššie, ak Jeffovi Bezosovi v budúcnosti už úrady neuznajú daňový bonus na dieťa, svet sa nezrúti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame