Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
18. jún 2021

Anketa

Je dobré dať prepadnúť deti, ktoré tento rok veľa zameškali?

Odpovedajú Svetlana Sithová, Romana Kanovská, Marián Zimmerman, Lucia Brutovská a Miroslava Hapalová.

Je dobré dať prepadnúť deti, ktoré tento rok veľa zameškali?

Foto – TASR

Na konci aktuálneho školského roka poznačeného pandémiou prepadnú na Slovensku tisícky žiakov, a to najmä z chudobných rodín. V niektorých školách prepadnú celé triedy.

Časť odborníkov vyzvala ministerstvo školstva, aby namiesto opakovania ročníka zabezpečilo žiakom s nízkou úrovňou vedomostí a zručností radšej adekvátnu a účinnú podporu. Prepadávanie môže mať negatívny dosah na budúcnosť týchto detí.

Odborníkov aj učiteľov sme sa preto pýtali, či je opakovanie ročníka efektívny spôsob, ako dohnať to, čo deti počas pandémie vo vzdelávacom procese zmeškali.

 

Svetlana Síthová, špeciálna pedagogička, riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva

Intenzívne sme o opakovaní ročníka komunikovali s riaditeľmi, asociáciami riaditeľov, školami aj poradňami, keďže o opakovanie ročníka pre niektorých žiakov žiadali školy, poradne, ako aj niektorí rodičia. 

Školy učili prezenčne, využívali tiež online vzdelávanie, komunikáciu cez telefón či pracovné listy alebo výučbu v skupinách 5 + 1. Ale stále mali časť žiakov, ktorí sa do výučby nezapájali vôbec. Tu treba vyzdvihnúť veľkú snahu škôl zapojiť do výučby čo najviac žiakov rôznymi spôsobmi a posunúť ich vpred. Na ministerstve sme preto pripravili aj kompenzačné opatrenia, ako projekt doučovania Spolu múdrejší a Letné školy. Avšak na základe podnetov od riaditeľov vieme, že časť žiakov si neosvojila základné vedomosti. V niektorých prípadoch aj samotní rodičia požadovali opakovanie ročníka.

Učitelia poukazujú na to, že žiaci, ktorí sa v značnej miere nezúčastňovali na žiadnej forme vzdelávania (prezenčnej, online, cez pracovné listy či v skupinách 5 + 1), nemajú upevnené základné vedomosti, zručnosti či učebné návyky. Zo skúseností učiteľov a riaditeľov aj z minulého roka vieme, že ak si žiak neosvojil kľúčové zručnosti a vedomosti daného ročníka, znamenalo by to neúspech a výrazné zaostávanie za rovesníkmi v ďalších ročníkoch.

Po konzultáciách s riaditeľmi, školami a pedagogicko-psychologickými poradňami sme preto vydali Usmernenie k hodnoteniu žiakov, ktoré rieši aj otázky opakovania ročníka. Nehľadíme na známky či testy, ale na dieťa, jeho vedomosti a schopnosti ako základ pre jeho napredovanie. Opakovanie ročníka nie je trest, ale nástroj, ako žiak získa potrebné vedomosti na napredovanie.

V tomto ohľade dôverujeme školám a riaditeľom, že možnosť opakovania ročníka citlivo zvážia. Učitelia sú tí, ktorí sa denne stretávajú so svojimi žiakmi a vedia najlepšie posúdiť, či opakovanie ročníka je potrebné a pomôže žiakovi upevniť základy, aby mohol lepšie napredovať v ďalšom štúdiu.

V dlhodobom horizonte pracujeme na zmenách v učive, ktoré školám zadefinujú požiadavky nie na ročníky, ale na skupiny ročníkov (tzv. „cykly“), čo umožní v prípade nutnosti časť učiva presunúť do ďalšieho ročníka a riešiť aj takéto prípady.

Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania 

Prepadnutie detí pre pandémiu považujem za rezignáciu učiteľov reálne deťom pomôcť pri vzdelávaní. Efektívny spôsob je deti doučovať, venovať im pozornosť a čas navyše, podľa toho, koľko ho potrebujú, aby sa v učení zlepšovali a napredovali po náročnom období pandémie.

Nechať deti prepadnúť, žiaľ, znamená, že učitelia na túto svoju skutočnú úlohu rezignovali.  

Prepadávanie je veľmi neefektívne a bude mať na budúcnosť týchto detí ďalšie negatívne dosahy.

Lucia Brutovská, riaditeľka rómskej školy v obci Rakúsy

V našich podmienkach je zbytočné nechať opakovať celé triedy. Opakovať budú len žiaci, ktorí nejavili záujem o dištančné vzdelávanie (fungovali sme formou zadávania úloh a rozposielania žiakom v obálkach) ani nejavili záujem o školu po otvorení škôl.

Žiaci javia minimálny záujem o školu vo všeobecnosti i o samotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania a plány sme priliehavo upravovali, aby sme stihli dobehnúť učivo. Myslíme si, že až by malo dôjsť k opakovaniu ročníkov, tak plošne, aj keď to nie je celkom reálne. Spôsobilo by to organizačné problémy a chaos.

Mrzí nás, že hoci sa brány škôl otvorili, niektorí žiaci a ich rodičia zneužívajú ospravedlňovanie žiakov na päť dní. Majú možnosť navštevovať školu a dohnať zameškané, no zneužívajú to.

Inzercia

Marián Zimmerman, psychológ pôsobiaci v CŠPP Gelnica

Pandémia mnoho problémov odhalila, prípadne bola iba ich katalyzátorom. Ťažkosti vo vzdelávaní žiakov z chudobných rodín tu boli prítomné dlhodobo. A neriešené. Často je to prostredie, v ktorom úplne absentuje domáca príprava žiakov a vzdelanie nie je hodnota pre ich rodičov, a preto ho vnímajú iba ako zákonnú povinnosť. Tieto deti sa teda reálne učia iba v škole, často si domov nenosia ani učebnice, zošity a ďalšie pomôcky.

A zrazu v čase pandémie sa mali vzdelávať dištančne – teda doma, formou pracovných listov. Neviem, aká bola návratnosť, ale z epizodických rozhovorov s učiteľmi mám iba negatívnu spätnú väzbu. Odhadom tu teda máme značnú skupinu žiakov (rádovo v tisícoch, skôr v desiatkach tisíc), ktorí boli (s malými prestávkami) asi rok bez vzdelania. 

Ak  k tomu prirátame prirodzený jav zabúdania, tak zaostávanie žiakov za vedomosťami, ktoré by mali mať v tomto čase, ak by nebola pandémia, je obrovské. Neviem, či existujú nejaké kvantitatívne výstupy z aktuálnej situácie, ale na základe spätnej väzby zo škôl, kam chodia deti, ktoré mali dištančnú výučbu zabezpečenú cez pracovné listy a neboli účastné na online vzdelávaní, je to alarmujúce.

Minimálne rok pozadu v rámci svojho vývinu – nie oproti rovesníckej norme – tam je veľmi často zaostávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia dlhodobé. Za daných okolností si neviem u týchto žiakov predstaviť pokračovanie v ďalšom postupovom ročníku. Vznikla síce iniciatíva smerom k doučovaniu, ale jednak je ťažké dohnať cez doučovanie za necelé tri mesiace viac ako rok a jednak záujem o dobrovoľné doučovanie bol veľmi nízky. A opäť sme na začiatku – chabá motivácia, vzdelanie nie je hodnota, chýbajú vhodné pedagogické postupy pre túto skupinu žiakov.

Tieto deti iba „dobiehajú“. Najprv majú dobehnúť šesť rokov v domácom nepodnetnom prostredí. Doteraz to bolo formou nultého ročníka. Po novom to bude povinný jeden rok v materskej škole. A  dobehnúť by mali aj pandemický dištančný rok. No vývin dieťaťa je kontinuálny a jedinečný. To znamená, že „stratené“ roky bez primeranej kognitívnej stimulácie sa vo vývine nedajú následne kompenzovať. Isto nie, ak hovoríme o najdôležitejších prvých šiestich rokoch. Ale ani pri ostatných. Takto striktne, tvrdo mechanicky to jednoducho nefunguje. Na to treba myslieť!

Myslím, že opakovanie ročníka je iba riešenie z núdze. A v danej situácii (bez perspektívy hĺbkovej zmeny systému) iba jedno z menej zlých riešení. Síce nie férové voči žiakom a školám, ale taký nie je ani aktuálny proces spoločenskej „inklúzie“ pre chudobných.

Ak chceme začať hovoriť o efektívnej inklúzii, tak pre túto skupinu žiakov je potrebné urobiť oveľa viac. Uvediem pár príkladov: málopočetné triedy, zracionalizovaný obsah vzdelávania, posilnenie odborných tímov na školách (asistenti, psychológovia, špeciálni pedagógovia), reálna kauzalita vzdelávania pre chudobných (dosiahnutie vzdelania = útek z bludného kruhu chudoby), rozvoj kognitívnych funkcií v ranom veku (pozri projekt „Omamy“), poctivá sociálna práca vo vylúčených komunitách. Bez týchto elementárnych zásahov, ktoré musia byť systematické, a nie epizodické, budeme iba vždy hasiť požiar pohárom vody.

Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu

Podmienky tohto školského roka boli vplyvom pandémie veľmi špecifické a dôverujem učiteľom a učiteľkám, že na to budú pri záverečnom hodnotení žiakov prihliadať.

Štátny pedagogický ústav vydal v tejto súvislosti Metodické odporúčanie k záverečnému hodnoteniu na základných a stredných školách, v rámci ktorého školám odporúčame, aby obmedzili opakovanie ročníka či hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiaka ako „nedostatočných“ iba na výnimočné prípady.

Hlavným dôvodom je, že na základe množstva výskumov opakovanie ročníka významne zvyšuje riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky. V prípade viacnásobného opakovania ročníka môžu dokonca žiaci ukončiť plnenie povinnej školskej dochádzky ešte pred ukončením základnej školy, a to môže mať negatívne následky na celkovú uplatniteľnosť takýchto žiakov v dospelosti. Chýbajúce vzdelanie je významnou prekážkou pri hľadaní zamestnania a napĺňaní základných životných potrieb.

Školám odporúčame, aby pred udelením hodnotenia „nedostatočný“ zhodnotili reálnosť očakávaných cieľov a dôležitosť neosvojeného učiva vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu. Je tiež dôležité prihliadať na individuálne podmienky konkrétneho žiaka a na podporu, ktorá mu bola poskytovaná počas dištančného vzdelávania alebo po návrate do školy.

Školy by mali citlivo zvážiť opakovanie ročníka aj s ohľadom na to, či sa im naozaj podarilo objektívne a dôsledne preskúmať dôvody nezapájania sa žiaka do dištančnej výučby. Za prejavmi otvoreného nezáujmu a apatie žiaka sa totiž môžu skrývať veľmi komplexné a citlivé dôvody, ktoré žiak alebo rodičia nemuseli otvorene komunikovať.

Ako alternatívu namiesto opakovania ročníka školám odporúčame realizovať úpravu cieľov a obsahu vzdelávania podľa metodických materiálov Štátneho pedagogického ústavu, a to najmä v tých prípadoch, ak sa neplnenie naplánovaných výstupov vzdelávania týka väčšej časti žiakov či dokonca celej triedy.

Školy si môžu upraviť školský vzdelávací program tak, aby v ňom nechali len to najpodstatnejšie učivo a zároveň časť obsahu vzdelávania presunuli medzi ročníkmi. Školám tiež odporúčame, aby na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach a zručnostiach medzi žiakmi využívali viaceré možnosti individuálnej podpory prostredníctvom kompenzačných nástrojov.

Mnohé školy ich využívali už tento rok a v priebehu budúceho školského roka budú ešte posilnené a rozšírené aj vďaka podpore z Plánu obnovy a odolnosti. Patrí medzi ne napríklad program doučovania žiakov, ktorý bude v budúcom školskom roku rozšírený aj na stredné školy, či program letných škôl.

V budúcom školskom roku sa pripravuje aj cielená podpora účasti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na aktivitách školských klubov detí či pilotný program vzdelávania žiakov v ťažiskových predmetoch v menších skupinách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame