Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
22. jún 2021, 07:40

Maroniti sú vďační pápežovi za záujem o Libanon

Na synode účastníci ďalej zdôraznili pápežovo prianie, aby Libanon zostal misijnou krajinou a vzorom mierového spolužitia a znovu získal svoj význam.

Na synode zástupcovia maronitov z Libanonu a diaspory diskutovali o aktuálnych otázkach, ktorým čelí maronitská cirkev v krajinách svojej prítomnosti.

Libanonská maronitská cirkev na záver svojej výročnej synody poďakovala pápežovi Františkovi za jeho záujem o krajinu a o zachovanie jej jednoty. Účastníci konferencie ďalej zdôraznili pápežovo prianie, aby Libanon zostal misijnou krajinou a vzorom mierového spolužitia a znovu získal svoj význam.

Členovia synody tiež vyjadrili podporu zámeru patriarchu Bechara Raia zachrániť Libanon po neúspechu pri zostavovaní vlády a zachovať jeho neutralitu.

Štát sklamal Libanončanov, cirkev to vníma ako výzvu

Pri začatí konferencie najväčšej libanonskej kresťanskej komunity 9. júna kardinál Rai povedal, že nádej libanonského ľudu spočíva v cirkvi po tom, čo kvôli neúspechom a sklamaniam stratil dôveru v politiku a úrady. Pre cirkev je podľa neho „táto žeravá morálna realita“ výzvou, aby prostredníctvom svojich inštitúcií kompenzovala „zlyhanie štátu a tých, ktorí majú moc, voči všetkým občanom“.

Rai vytkol politickému vedeniu krajiny, že z Libanončanov urobilo žobrajúci a strádajúci ľud. Cirkev by podľa neho nemala mlčať alebo sa nečinne prizerať, ako sú ľudia vystavení politickej, sociálnej a existenčnej nespravodlivosti, ktorá ich pripravuje o jedlo a lieky, o najzákladnejšie práva, najmä o možnosť pracovať a dôstojne žiť vo vlasti.

Podľa patriarchátu na synode zástupcovia maronitov z Libanonu a diaspory diskutovali o aktuálnych otázkach, ktorým Maronitská cirkev čelí v krajinách, kde pôsobí.

Kto sú Maroniti
Maroniti sú najväčšia kresťanská komunita v Libanone. Svoje meno odvodzujú od pustovníka Marona, ktorý žil v blízkosti Apameie v severnej Sýrii a podľa tradície zomrel v roku 410. Medzi maronským kláštorom a byzantskou cisársku cirkvou panovalo v 7. storočí dogmatické napätie. Rozchod s Carihradom nastal v roku 745 v spore o vymenovanie antiochijského patriarchu. V tej dobe si už Maroniti zvolili vlastného patriarchu. Tradícia ho nazýva Ján Maron. U maronitov nikdy nedošlo k odluke od Ríma.
Maroniti majú vlastné liturgiu v starosýrštine. Ich patriarcha je volený biskupmi najmenej dvojtretinovou väčšinou a potvrdený pápežom. Podľa Vatikánu žijú na celom svete asi tri milióny maronitov.
Po dohode pri získaní libanonskej nezávislosti v roku 1943 maroniti vždy majú funkciu prezidenta štátu. Vzhľadom k úzkemu prepojeniu náboženstva a politiky má úrad maronitského patriarchu tiež veľký politický význam.

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred 23 hodinami

Španielska biskupská konferencia zverejnila správu, ktorá obsahuje 927 svedectiev o sexuálnom zneužívaní v cirkevnom prostredí. V rokoch 1945 – 2022 bolo identifikovaných 728 údajných páchateľov, pričom takmer polovica prípadov sa údajne odohrala v školskom prostredí. Biskupi zdôraznili, že cirkev v súčasnosti prevádzkuje viac ako dvesto kancelárií, kde môžu ľudia hlásiť svoje sťažnosti. (cna)

08. jún 2023, 20:29

V poľskom meste Spycimierz robia ľudia na procesiu Božieho Tela tradičné kvetinové koberce. Tieto nezvyčajné kompozície sú vyrobené z lupeňov ruží, jazmínu, orgovánu, poľného maku, nevädze, listov papradia a pokosenej trávy. Tradícia slávnych kobercov z Lodže je zapísaná do zoznamu UNESCO.

Spycimierz w Łódzkiem to jedna z niewielu miejscowości w kraju, gdzie procesja Bożego Ciała rozpocznie się dopiero o...

Uverejnil používateľ Wiadomości Štvrtok 8. júna 2023
08. jún 2023, 14:12

Český kňaz Tomáš Halík bol hlavným rečníkom na ekumenických raňajkách v Európskom parlamente v Bruseli. „Krv nevinných obetí Putinovho zločineckého režimu a utrpenie ukrajinských detí zavlečených do Ruska volá k Pánovi zástupov,“ povedal Halík. Tiež zdôraznil povinnosť cirkví postaviť sa proti zneužívaniu kresťanskej rétoriky zo strany populistov, nacionalistov a zástancov autoritatívnych štátov. (cirkev.cz)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.