Je známe, že novonájdená časť relikvií patrila byzantskému cisárovi Jánovi VI. Kantakuzinovi, ktorý bol v roku 1357 tonzurovaný ako mních. V ďalších obdobiach prešla relikvia rukami šľachtického florentského rodu Torreggiani, potom bola uložená v nemocnici Santa Maria della Scala v Siene a - až do začiatku 18. storočia - vo florentskej krstiteľnici.

Po objave bola relikvia podrobená dôkladnej analýze, ktorá potvrdila jej autenticitu. Tento záver bol urobený na základe gréckych iniciálov priamo na kosti a miniatúrneho nápisu, tiež v gréčtine, ktorý bol nájdený na pozlátenom striebornom pozadí, čo naznačuje, že hovoríme o relikviách svätého Jána Krstiteľa.

„Uctievanie relikvií svätých alebo ich častí,“ vysvetlil Alessandro Bicchi, „pripomína, že aj vo svojej telesnej krehkosti vynikajúco svedčili o sile a láske, ktorá pochádza z príslušnosti ku Kristovi. Relikvia dáva veriacim príležitosť nadviazať kontakt s uctievaným a svätcom, ku ktorému sa modlíme, čím sa stáva zrejmou tajomná sila posvätna.“

Arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Batori, ktorý nariadil obnovu relikvie, poznamenal, že tento nález je významný najmä pre veriacich východných cirkví: často ich možno nájsť vo florentskej katedrále, kde si uctievajú pamiatku nerozdelenej Cirkvi a uvažujú o mnohých umeleckých dielach kresťanskej kultúry.

Po vystavení relikvií 24. júna, na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa, relikvia zostane v katedrále a bude umiestnená v starodávnom relikviári z 19. storočia, ktorý venoval dobrodinec.