Deň modlitieb a reflexie
Najvyšší kresťanskí predstavitelia v Libanone sa stretli s pápežom
Foto – TASR/AP
Pricestovala desiatka hláv východných katolíckych cirkví, dvoch pravoslávnych cirkví, Arménskej apoštolskej cirkvi aj evanjelikov.
Vatikán vo štvrtok žije mimoriadnym stretnutím o Libanone. Prítomní sú predstavitelia tamojších kresťanských komunít, ktorí sa spoločne zamýšľajú nad závažnou situáciou v krajine a modlia sa spolu s pápežom za pokoj a stabilitu.
Dnešný Deň reflexie a modlitby za Libanon sa nesie v znamení motta „Pán Boh má plány pokoja. Spoločne pre Libanon“.
Hlavný program stretnutia za pokoj pre Libanon a prekonanie tamojšej akútnej krízy sa začal o 8.30 h v Dome sv. Marty privítaním hostí zo strany pápeža Františka.
Pokračoval v Bazilike sv. Petra spoločnou modlitbou Otče náš, po ktorej Svätý Otec spolu s patriarchami a ďalšími účastníkmi spoločne zostúpili k hrobu apoštola Petra a každý sa so zapálenou sviecou pripojil k prosbám o príhovor apoštola za úmysel stretnutia.
Účastníci ekumenického stretnutia
Na stretnutí sa zúčastňuje desiatka hláv kresťanských komunít. Zastúpené sú východné katolícke cirkvi, dve pravoslávne cirkvi, Arménska apoštolská cirkev a evanjelici.
Z katolíckych predstaviteľov sú prítomní maronitský patriarcha Bechara Boutros Raï, sýrsko-katolícky patriarcha Ignace Youssef III. Younan, melchitský patriarcha Youssef Absi a ďalší predstavitelia východných katolíckych cirkví prítomných v Libanone i tamojšej latinskej cirkvi, medzi nimi chaldejský biskup Michel Kassarj a latinský apoštolský vikár Cesar Essayan.
Foto – TASR/AP
Grécko-pravoslávnu cirkev Antiochijského patriarchátu zastupuje jej patriarcha Youhanna X. Yazigi; Sýrsko-pravoslávnu cirkev patriarcha Ignác Efrém II. a Arménsku apoštolská cirkev v Cilícii katolikos Aram I. Najvyššiu radu evanjelického spoločenstva v Sýrii a Libanone zastupuje jej predseda Joseph Kassabhas.
Stretnutie moderuje apoštolský nuncius v Libanone Joseph Spiteri. Zúčastňujú sa na ňom aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Leonardo Sandri a vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Richard Gallagher.
Okrúhly stôl a záverečná spoločná modlitba
Po modlitbe pri hrobe sv. Petra sa účastníci spolu so Svätým Otcom presunuli do Klementínskej sály Apoštolského paláca na diskusiu pri okrúhlom stole. Táto časť programu prebieha za zatvorenými dverami a je rozložená na dopoludňajší a popoludňajší blok.
Večer o 18. hodine vyvrcholí ekumenické stretnutie spoločnou modlitbou vo vatikánskej bazilike pri Oltári katedry. Spolu s čítaniami z Božieho slova zaznejú modlitby a spevy s tradičnými formami jednotlivých rítov prítomných v Libanone, s arabskými, sýrskymi, arménskymi a chaldejskými textmi.
Vzhľadom na kontext pandémie si účastníci prejavia znak pokoja nie zvyčajným objatím a bozkom, ale položením horiacich lámp na jeden spoločný svietnik. Očakáva sa, že Svätý Otec pri tejto príležitosti prednesie svoje posolstvo.
Tomorrow a special day of prayer and reflection on Lebanon will take place. I invite you all to join spiritually with us, praying that Lebanon may recover from the serious crisis it is going through and show the world once again its face of peace and hope.
— Pope Francis (@Pontifex) June 30, 2021
Pápež František vyzval veriacich modliť sa za Libanon už v stredu týmito slovami: „... 1. júla sa vo Vatikáne uskutoční osobitný deň reflexie a modlitby za Libanon. Spoločne s hlavami všetkých cirkví prítomných v Krajine cédrov sa necháme inšpirovať slovom Svätého písma, ktoré hovorí: ,Pán Boh má plány pokoja.‘ Pozývam všetkých pripojiť sa duchovne k nám, modliac sa, aby Libanon opäť povstal z ťažkej krízy, ktorou prechádza, a znovu ukázal svetu svoju tvár pokoja a nádeje.“
V predvečer stretnutia prijal pápež František na osobných audienciách dvoch zo spomenutých ekumenických hostí z Libanonu. Najprv sa stretol s grécko-pravoslávnym patriarchom Antiochie a celého Orientu, Jeho Blaženosťou Youhannom X., a potom samostatne prijal sýrsko-pravoslávneho patriarchu Antiochie, Jeho Svätosť Ignáca Efréma II.
Čelní predstavitelia cirkví a cirkevných komunít Libanonu sú hosťami Svätého Otca v Dome sv. Marty od 30. júna do 2. júla.
„Som vďačný všetkým účastníkom za to, že promptne prijali pozvanie, i za bratské podelenie sa. My duchovní pastieri, podporovaní modlitbou svätého Božieho ľudu, sme sa v tomto temnom období spoločne snažili orientovať smerom k Božiemu svetlu. A v jeho svetle sme videli predovšetkým naše vlastné nejasnosti: chyby vykonané vtedy, keď sme nedosvedčovali evanjelium s koherentnosťou a do krajnosti, stratené príležitosti na ceste bratstva, zmierenia a plnej jednoty. Za toto prosíme o odpustenie a s kajúcim srdcom hovoríme: «Zmiluj sa, Pane!» (Mt 15,22. (...)
Veta, ktorú Pán vyslovuje vo Svätom písme, dnes rezonovala medzi nami takmer ako odpoveď na volanie našej modlitby. Je málo slov, prostredníctvom ktorých Boh vyhlasuje, že má «zámery ... pokoja a nie súženia» (Jer 29,11). Plány pokoja a nie súženia. V týchto časoch súženia chceme všetkými silami potvrdiť, že Libanon je a musí zostať plánom pokoja. Jeho povolaním je byť zemou tolerancie a pluralizmu, oázou bratstva, kde sa rozličné náboženstvá a vyznania stretávajú, kde rôzne komunity spolunažívajú uprednostňujúc všeobecné dobro pred zvláštnymi výhodami. (...)
Dosť bolo používania Libanonu a Blízkeho východu pre cudzie záujmy a zisky! Libanončanom treba dať možnosť byť protagonistami lepšej budúcnosti, v ich zemi a bez neprimeraných zásahov. (...)
Apelujeme na vás všetkých. Na vás, občanov: nenechajte sa odradiť, nestrácajte ducha, znovuobjavte v koreňoch vašich dejín nádej na nové vzklíčenie. Na vás, politickí lídri: aby ste podľa vašich zodpovedností našli urgentné a stabilné riešenia aktuálnej ekonomickej, sociálnej a politickej krízy, pamätajúc na to, že neexistuje pokoj bez spravodlivosti. Vám, drahí Libanončania žijúci v diaspóre: aby ste dali do služby vašej vlasti tie najlepšie energie a zdroje, ktorými disponujete. Vám, členovia medzinárodnej komunity: nech sa prostredníctvom spoločného úsilia vytvoria podmienky na to, aby sa krajina nepotopila, ale vydala sa na cestu obnovy. Bude to dobré pre všetkých. (...)
Veríme, že Boh ukáže jedinú cestu nášho putovania: cestu pokoja. Uisťujeme preto bratov a sestry moslimov i príslušníkov iných náboženstiev o otvorenosti a disponibilite spolupracovať na budovaní bratstva a podporovaní pokoja. Ten si „nežiada víťazov, ani porazených, ale bratov a sestry, ktorí by aj napriek nedorozumeniam a ranám minulosti kráčali od konfliktu k jednote“ (Príhovor na medzináboženskom stretnutí v irackom Ure, 6. marca 2021). (...)
Dnes sme vzali za svoje slová básnika Gibrana plné nádeje: „Za temným závesom noci je svitanie, ktoré nás očakáva.“ Niekoľko mladých nám práve odovzdalo zažaté lampy. Práve oni, mladí, sú lampami, ktoré planú v tejto temnej hodine. Na ich tvárach žiari nádej budúcnosti. (...)
V noci krízy treba zostať jednotnými. Spoločne, prostredníctvom čestnosti dialógu a úprimnosti úmyslov, môžeme priniesť svetlo do tmavých oblastí. Zverme každú námahu a úsilie Kristovi, Kniežaťu pokoja.“
Dnes treba vedieť
Laici pracujúci pre cirkev na plný úväzok by dnes už mali byť čímsi normálnym, hovorí líder spoločenstva Rieka Života Bohuš Živčák. „Ak by sme sa na cirkev pozreli cez biznis model, tak my sa spoliehame na to, že necelé dve percentá firmy, ktoré tvorí duchovenstvo, budú pracovať tak, že celá cirkev firma bude životaschopná a prosperujúca. To je nezmysel. Nebude to fungovať, keď 98 % ostane pasívnych,“ konštatuje Živčák.
Kardináli Raymond Burke a Gerhard Müller obvinili nemeckých biskupov z opustenia katolíckej viery a vyzvali na ich potrestanie. Reagovali tak na výsledky nemeckej synodálnej cesty, ktorá podporila požehnávanie homosexuálnych a rozvedených a znovu zosobášených párov. (cna)
Chargé d’affaires apoštolskej nunciatúry v Nikarague Marcel Diouf opustil krajinu a presťahoval sa do Kostariky. Zatvorenie diplomatického sídla Svätej stolice nasledovalo po žiadosti nikaragujskej vlády. Starostlivosť o sídlo apoštolskej nunciatúry a jej majetok bola v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch zverená Talianskej republike. (vatican news)
V aktuálnom súhrne diania v kresťanskom svete sa dozviete:
- či si vieru v pravého Boha nezamieňame s modloslužbou,
- že František nahral svoj prvý „popecast“,
- o prestrelke medzi Rossom Douthatom a Austenom Ivereighom.
Najvyšší správny súd v Prahe potvrdil rozhodnutie českého ministerstva kultúry, ktoré odmietlo zaregistrovať Konopnú cirkev. „Nevykazuje žiadne vnútorné znaky ako tradičné náboženstvá, najmä preto, že v ňom úplne absentuje vzťah k metafyzickému, resp. sakrálnemu svetu, nerieši existenciálne otázky, zameriava sa len na špecifický aspekt života (prospešnosť konope) a neobsahuje zrozumiteľný etický systém,“ píše sa v rozsudku. (christnet)
„Počas vojny ľudia rýchlo nadväzujú vzťahy a prijímajú rozhodnutia. Sú tu pohreby, svadby aj spovede, každú nedeľu po omši ideme s Eucharistiou po celej nemocnici. Sme dvaja a trvá nám to pol dňa. Kto chce a verí, má možnosť a ľudia sa takto dozvedia, ktorý je deň v týždni. Vedia, koľký je deň vojny, ale nevedia, či je pondelok alebo nedeľa,“ vraví ukrajinský vojenský kaplán Michał Prokopiw.
Počet španielskych seminaristov pripravujúcich sa na kňazskú službu prvýkrát klesol pod tisícku. Kým v akademickom roku 2002/2003 ich bolo takmer 1 700, v súčasnosti v 54 kňazských seminároch v Španielsku študuje len 974 uchádzačov. Za poklesom podľa miestnej biskupskej konferencie nie je len sekularizácia a demografia, ale aj zmenená metodika zberu údajov. (cna)
Hoci nezmenil doktrínu, v každom ďalšom ohľade je od začiatku revolučný, hodnotí desať rokov Františka na pápežskom stolci jezuita Thomas Reese. „Bez ohľadu na to, kto bude po ňom zvolený, Františkov vplyv na pápežstvo bude dlhodobý. Podobne ako Druhý vatikánsky koncil otvoril okná, ktoré sa budú už len ťažko zatvárať,“ konštatuje analytik portálu Religion News Service.
Duchovná hlava anglikánskej cirkvi arcibiskup Justin Welby navštívil Rumunsko. V Bukurešti sa stretol s patriarchom Rumunskej pravoslávnej cirkvi Danielom. Témou ich diskusie bola vojna na Ukrajine, migrácia a sekularizácia. Arcibiskup Welby prišiel do Rumunska z Istanbulu a jeho cesta bude pokračovať do Moldavska. (kathpress)
„Našu nemocnicu ostreľovali niekoľkokrát. Najčastejšie to bolo v nedeľu a počas mariánskych sviatkov. Neviem, či to bola náhoda alebo to bolo cielené,“ zamýšľa sa v rozhovore vojenský kaplán Michał Prokopiw, ktorý pôsobí v Charkove.
