Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
23. júl 2021

Prípravy v Šaštíne

Omša s pápežom bude na poli pri bazilike. Pripravení sú na státisíce ľudí

Pápež svojou prítomnosťou potvrdí, že bez Krista cesta nevedie nikam, hovorí správca baziliky Ondrej Kentoš z rehole pavlínov.

Omša s pápežom bude na poli pri bazilike. Pripravení sú na státisíce ľudí

Ilustračné foto – TASR/Martin Palkovič

Na pápežovu návštevu sa pripravujú aj v Šaštíne. Národnú Baziliku Sedembolestnej Panny Márie spravuje Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka, ktorý je známy aj ako pavlíni.

Správca baziliky Ondrej Kentoš pre Svet kresťanstva priblížil, ako to v Šaštíne vyzerá, kde bude pápežská omša aj ako sa dozvedeli, že príde pápež.

Pápež František príde aj do Šaštína, kde bude sláviť svätú omšu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Ako vnímate, že privítate hlavu cirkvi aj u vás?

Pre každého jedného z nás je to veľká udalosť. Peter našich čias príde medzi nás. Všetci v komunite sme už počas svojho rehoľného života zažili prípravu apoštolskej cesty niektorého z pápežov. Bolo to vďaka tomu, že sme počas formácie alebo aj v kňazstve slúžili na Jasnej Hore v Čenstochovej. Toto významné pútnické miesto privítalo niekoľkokrát svätého Jána Pavla II., pápeža Benedikta XVI. a už aj Františka. Každý z nás teda už zažil prípravu, ale potom aj ten úžasný pocit, keď sa pred kláštorom otvorili dvere auta a vystúpil Svätý Otec.

Je to neopísateľná genialita toho momentu, sila spoločenstva státisícov veriacich, neuveriteľná charizma každého jedného z nich, bohatstvo slova, nový prameň nádeje... Verím, že niečo veľmi podobné zažijeme aj v septembri. Bude to mať ešte pridanú hodnotu tým, že to zažijeme doma na Slovensku.

Aké pocity vnímate medzi vašimi veriacimi, ale aj všeobecne medzi ľuďmi na Slovensku?

Je tu množstvo ľudí, ktorí si živo pamätajú návštevu svätého Jána Pavla II. v roku 1995. Tešia sa, že opäť si budú môcť pripomenúť a nanovo zažiť tie úžasné momenty. Prichádzajú a ponúkajú svoju pomoc. Veľkú ochotu je cítiť aj zo strany mesta a iných samospráv. S veľkou ústretovosťou sme sa stretli aj u poľnohospodárov, ktorí poskytnú svoje polia, či už na samotné slávenie svätej omše, alebo na parkovanie.

Je tu však aj skupina skeptikov, či dokonca odporcov. Nie je ich síce veľa, ale aj ich hlas sa k nám dostáva. Nezapchávame si pred ním uši, netvárime sa, že neexistuje. Pokiaľ je to možné, snažíme sa vstúpiť do dialógu. Veľakrát to nie je možné, preto ostáva ešte duchovná cesta. Mám nádej, že Boh aj prostredníctvom Svätého Otca Františka opäť raz milo prekvapí, bohato obdarí a dotkne sa sŕdc mnohých. Rovnako optimistov, ako aj pesimistov.


Páter Ondrej Kentoš. Foto – bazilika.sk

Kedy a ako ste sa dozvedeli, že pápeža Františka privítate aj v Šaštíne?

Hneď po slovách pápeža po ukončení apoštolskej cesty v Iraku, v ktorých vyjadril možnosť návštevy Slovenska, sme si začali so spolubratmi klásť otázku, či nenavštívi aj Šaštín. Vtedy sa nám to zdalo málo pravdepodobné. Predsa len, nie je to až tak dávno, čo tu bol jeho predchodca. Je ešte veľa iných miest, ktoré by mohol pápež navštíviť.

Jeden zo spolubratov však už vtedy hovoril, že podľa neho to je reálne. Veď bude práve slávnosť Sedembolestnej Panny Márie a nebolo by to zlé, keby si Svätý Otec takto uctil našu patrónku. Len tak na okraj, spomínaný spolubrat vtedy pripravil pre pápeža aj celý itinerár a musím povedať, že sa takmer celý naplnil.

Všetko to však bolo len na úrovni našich predstáv. Až koncom mája sa začala táto myšlienka stávať reálnou. Zo strany Bratislavskej arcidiecézy a KBS prišla ponuka preskúmať všetky možnosti návštevy pápeža, až sa ukázalo, že Šaštín a slávnosť našej Sedembolestnej Matky a patrónky je vhodnou príležitosťou na stretnutie sa pápeža Františka so Slovákmi.   

Ako prebiehajú prípravy na návštevu pápeža Františka? Čo sa teraz deje v Šaštíne?

Keďže je to veľké podujatie, prípravy sa nemôžu odkladať na poslednú chvíľu. Sú už v plnom prúde. Prebehlo už veľké množstvo stretnutí a vytvorili sa tímy pre jednotlivé úseky. V Šaštíne sa to hemží ľuďmi, jedni kreslia, druhí zameriavajú, iní zas opravujú cesty, ďalší privážajú materiál. Do toho všetkého sa spolupracuje s políciou a zdravotníkmi. Sedí sa nad mapami, plánujú sa príjazdové cesty a parkoviská a zháňajú sa dodávatelia rôznych služieb.

Inzercia

Námestie pred bazilikou, kde zvykne byť každoročne Národná púť k Sedembolestnej, svojou kapacitou pre veriacich, ktorí budú chcieť prísť na pápežovu omšu, nebude určite stačiť. Dostanú sa teda na omšu s pápežom Františkom všetci?

V spolupráci so všetkými zainteresovanými sa na svätú omšu vybralo jedno pole vzdialené od baziliky asi 350 metrov, je dostatočne veľké s relatívne dobrým prístupom. Toto priestranstvo je dimenzované na rádovo niekoľko stotisíc návštevníkov. Takže sa netreba báť. Za normálnych okolností by som povedal, že môže prísť každý, kto bude mať takúto túžbu. Všetci však vieme, že táto doba nepraje veľkým hromadným podujatiam, opatrenia sú už dnes kruto prísne a vôbec nevieme predpokladať, čo bude o dva mesiace.


Pápež Ján Pavol II. požehnáva pútnikov v Šaštíne 1. júla 1995. Foto – Archív TASR/Vladimír Benko 

Čo pápežov príchod znamená aj pre vás ako rehoľu? Ako to prežívate a aké máte z toho pocity?

V našom ráde, ešte dávno predtým, než sme sa vrátili do Šaštína, bolo veľké povedomie o význame tohto miesta. Historická pamäť z našich kroník, zapísaných pred vyše dvesto rokmi, teraz aktuálne ožíva. Myslím, že môžem hovoriť za každého pavlína na Slovensku, ktorý vníma to „genius loci“ šaštínskej baziliky.

Celkom úprimne, prvá vec, ktorá mi napadne, má súvis práve s týmto. Je to akoby potvrdenie toho, že naši predkovia sa nepomýlili. Nedá sa totiž duchovný život Slovenska odlúčiť od Božej Matky, a čo je dôležitejšie, nedá sa oddeliť od tajomstva jej siedmich bolestí. Odkedy slúžim v Šaštíne, s bolesťou si všímam, že sme na to akosi zabudli. Dokonca musím s hanbou v pokore priznať, že aj som na to zabúdal. Zabúdali sme na to my kňazi, zasvätení, biskupi aj množstvo veriacich Slovákov.

Teraz intenzívne prežívame veľké bolesti, obavy, vnútorné dilemy, ba až rozkoly, dnes každý cíti tú ťarchu kríža na svojich ramenách. Čo si s ňou počať? Je to už koniec? Existuje ešte nejaká cesta, východisko?

A existuje?

Musím povedať, že na záver každého dňa si so spolubratmi, a dnes už našťastie aj s veriacimi, kľakám pred Krista prítomného v Najsvätejšej sviatosti a niekde z prítmia, tak veľmi ľahučko, vnímam pohľad Sedembolestnej. Tam si uvedomujem, že nič sa nekončí, že všetko pokračuje ďalej. Pravdepodobne už nič nebude ako predtým. No je čas, aby sme začali reálne uvažovať nad tým, že vôľou Boha asi nie je, aby sme si len bezpečne a dlho hoveli vo svojej priemernosti a prízemnosti, ale začali napredovať. Posúvali sa dopredu.

Pán Ježiš so žiadnym svojím učeníkom nestojí na jednom mieste, ale putuje. A ani my asi nie sme klientmi Pána Ježiša, ktorí len využívajú jeho služby, ale sme – máme byť – jeho učeníkmi.

Keď ste sa pýtali na pocity, tak ten najsilnejší spočíva v tom, že Svätý Otec František – Kristov nástupca na zemi – mi to všetko potvrdí. Svojou prítomnosťou mi jednoznačne potvrdí, že bez Krista cesta nevedie nikam a že najistejším spôsobom, ako ho nájsť, je Mária.

Už len pomyslenie na jeho prítomnosť ma motivuje, aby som prestal svoje kresťanské povolanie vnímať len ako ideu, vznešený plán, ktorý pozorujem cez ružové okuliare. Kresťanstvo je reálne a takto reálne ho musím žiť každý jeden deň. Táto realita každého dňa sa týka môjho konkrétneho povolania, služby, postojov, mojich vzťahov, môjho svedectva, toho, ako pristupujem ku všetkému, k slobode, záväzkom a zodpovednosti.

Všetko ostatné považujem len za emócie, ktoré sú síce pekné a príjemné, ale už dnes viem, že vyprchajú. Prijímam ich, ale nepripisujem im veľkú dôležitosť. Táto jedna vec, to znovunaštartovanie sa pre realitu kresťanského povolania, to by som si chcel zachovať.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame