Hlad je „zločinom“ porušujúcim základné ľudské práva, hovorí pápež František
Pápež František. Foto AP/Gregorio Borgia
Najchudobnejší ľudia na svete podľa Svätého Otca trpia v dôsledku „škôd, ktoré im spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním statkov“.
Pápež František v pondelok označil existenciu hladu vo svete, ktorý dokáže vyprodukovať dostatok potravín pre všetkých, za „zločin“ proti základným ľudským právam. Informovala o tom agentúra AP.
Koronavírusová pandémia „nás konfrontovala so systémovou nespravodlivosťou, ktorá podkopáva jednotu ľudskej rodiny“, uvádza sa v písomnom prejave pápeža, ktorý bol prečítaný na zasadnutí Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme.
Najchudobnejší ľudia na svete a celá naša planéta podľa pápeža trpia v dôsledku „škôd, ktoré im spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním statkov“. Zatiaľ čo sa vyvíjajú nové technológie na zvýšenie výrobných kapacít potravín, ľudia naďalej „vykorisťujú prírodu“, čím „nerozširujú len vonkajšie, ale aj vnútorné duchovné púšte,“ uviedol pápež.
Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi svojim slovami nadviazal na predchádzajúce varovanie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý v pondelok na podujatí FAO vyhlásil, že klimatická zmena a vojenské konflikty sú následkom i spúšťačom chudoby a príjmovej nerovnosti. „Chudoba, príjmová nerovnosť a vysoké ceny potravín znemožňujú prístup k zdravej strave pre tri miliardy ľudí,“ povedal Guterres.
Šéf OSN vo svojom videoposolstve uviedol, že potravinový systém na svete je zodpovedný za tretinu všetkých emisií skleníkových plynov a 80-percentný pokles biodiverzity.
Zo správy, ktorú v júli zverejnili agentúry OSN, vyplýva, že v porovnaní s rokom 2019 sa počet ľudí, ktorých vlani trápil hlad, zvýšil možno až o 161 miliónov, na odhadovaných 811 miliónov ľudí, čo súviselo najmä s pandémiou Covid-19.
Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) vyzval na produkciu potravín, ktorá "chráni životné prostredie a biodiverzitu" a tiež na to, aby boli pracovníci v potravinárstve za svoju prácu patrične zaplatení.
Dnes treba vedieť
„Nejde len o to, aby sa ženám dal v cirkvi väčší priestor, ale aby sa prehodnotil jazyk ako cirkev hovorí o ženách alebo ako ich zo svojho jazyka vynecháva; zapojenie do procesov v cirkvi, oceniť prítomnosť zasvätených žien (nevnímať ich len ako lacné pracovné sily),“ píše sa v správe za Slovensko, ktoré pred dvoma stovkami delegátov synodálneho stretnutia v Prahe predniesli Mária Spišiaková a Renáta Ocilková. Prinášame celé znenie slovenského príspevku.
Pápež František požiadal v stredu o solidaritu s Tureckom a so Sýriou, ktoré zasiahlo ničivé zemetrasenie. Zároveň poďakoval tým, ktorí v oboch týchto štátoch riskujú svoje životy, za záchranu druhých. „Modlím sa a vyjadrujem svoju blízkosť k ľuďom, ktorí v dôsledku tejto ničivej katastrofy trpia...“ uviedol pápež na generálnej audiencii vo Vatikáne. (tasr)
Na synodálnom stretnutí zástupcov cirkvi z celej Európy sa podľa arcibiskupa Gintarasa Grušasa silne ukazuje rozdiel medzi Východom a Západom. „Musíme sa navzájom počúvať, porozumieť vzájomným odlišnostiam a snažiť sa byť jednou cirkvou,“ povedal pred novinármi. Predseda Rady európskych biskupských konferencií dostával aj otázky o tom, prečo nie sú na podujatí v Prahe prítomní zástupcovia LGBTI komunity.
Generálna sekretárka nemeckej biskupskej konferencie Beate Gillesová vraví, že v rámci cirkvi v Európe existujú veľmi odlišné pohľady na možné reformy. Dodala, že spoločný prienik je niekedy ďalej ako s ľuďmi mimo cirkvi. Uviedla to počas aktuálneho synodálneho stretnutia v Prahe. (kathpress)
Socha Panny Márie pred zrútenou katolíckou katedrálou v tureckom meste İskenderun zostala nepoškodená. Miestny jezuitský kňaz Antuan Ilgit zo zničenej katedrály priniesol aj obraz Panny Márie. „Bude našou silou a s ňou budeme všetkému čeliť,“ uviedol v príspevku na Facebooku. Zemetrasenie zabilo v Turecku a Sýrii už takmer 10-tisíc ľudí. (cna)
Carissimi, quando ho un po’ di batteria e la linea vi aggiorno. Innanzitutto grazie per la vostra vicinanza e le vostre...
Uverejnil používateľ Antuan Ilgıt SJ Pondelok 6. februára 2023
Kardinál Joseph Zen, väznený katolícky mediálny magnát Jimmy Lai a štyria ďalší hongkonskí prodemokratickí lídri sú nominovaní na Nobelovu cenu za mier. Navrhli ich členovia komisie pre Čínu amerického Kongresu. (cna)
Fotovýber: Pravoslávny kňaz žehná ukrajinskému vojakovi v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra. (ap/daniel cole)
Kontinentálne synodálne stretnutie Oceánie, ktoré v týchto dňoch prebieha na Fidži, sa zaoberá aj životným prostredím a klimatickými zmenami. Na Oceánskej synode sú zastúpené štyri biskupské konferencie. Každá predstavila video o výzvach, ktorým čelia ich farnosti. Ukázalo sa, že klimatické zmeny ovplyvňujú priamo obyvateľov ostrovných štátov. „Je šokujúce vidieť, do akej miery tu ľudia vnímajú zmeny v prírode ako priamu hrozbu,“ povedal kardinál Michael Czerny, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktorý je prítomný na zhromaždení v Oceánii. (kathpress)
Správu za Slovensko predniesli na synodálnom stretnutí v Prahe členky delegácie Mária Spišiaková a Renáta Ocilková. Text čítali v taliančine a nemčine, ako negatívne javy sa v ňom spomína aj tradicionalizmus a klerikalizmus.
Európske synodálne stretnutie v Prahe je okrem diskusií aj miestom vzájomného spoznávania cirkevných lídrov, informuje vyslaný redaktor Sveta kresťanstva Pavol Rábara. V miestnosti pre novinárov sa takto zoznámil arcibiskup Belehradu Ladislav Német (vľavo) s Teodorom Martynyukom, gréckokatolíckym pomocným biskupom Ternopilu na Ukrajine (vpravo).
