Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. august 2021

Podľa Homéra

Dlhým labyrintom na ceste domov

Žil tak, že neopustil zo zreteľa svoj cieľ a ani sa nikdy pred ničím nevzdal. Odyseus.

Dlhým labyrintom na ceste domov

Labyrint v Chartres. FOTO – Flickr/Steve Snodgrass

Kyklop, Aiolos, Kirké, Ríša mŕtvych, Sirény, Skylla a Charybda, Kalypsó...

Keby som sa vás spýtal, čo si pamätáte z Odysey, iste by ste mi hovorili o niektorej z týchto najznámejších dvanástich etáp Odyseovej cesty z Tróje na Itaku. Hoci zaberajú len 8 z 24 kapitol vychýreného básnického eposu, máme tendenciu stotožňovať Odyseu s týmito dobrodružstvami.

Prečo je to tak? Nazdávam sa, že to nie je len kvôli fascinácii najdobrodružnejšou časťou príbehu, ktorá sa nám zvyčajne živo vryje do pamäti, ale predovšetkým kvôli tajnej sile mýtov: pamätáme si ich určitým spôsobom práve preto, že zachraňujú „kúsky“ našich životov, ktoré nesmieme za žiadnu cenu stratiť. V tomto prípade Odyseu stotožňujeme najmä s hrdinovou plavbou po mori, pretože je nenahraditeľnou naratívnou metaforou ľudskej existencie.

Podstata života (kto som, odkiaľ pochádzam, kam smerujem?) je zahalená rúškom tajomstva, ku ktorému sa môžeme priblížiť len prostredníctvom jeho jazyka: metafor, symbolov, mýtov. A akú časť tajomstva nám odhalí Odyseova cesta návratu na Itaku?

Mnohí hľadali riešenie tak, že sa pokúšali identifikovať dané miesta príbehu a presne ich lokalizovať v Stredozemnom mori: Sicília mala byť ostrovom Kyklopov, Messinský prieliv mal označovať úžinu medzi Skýllou a Charybdou, ostrovčeky Li Galli južne od Sorrenta boli stotožňované s ostrovmi Sirén... Ale táto plavba nemá za cieľ podať skutočný geografický itinerár cesty: po oboplávaní mysu Malea, južného cípu Peloponézskeho polostrova, sa totiž hrdinova plavba okolo pobrežia stráca v nekonečnom a fantastickom mori.

A práve to je dôvod na to, aby sme to tajomstvo pekne poodhalili na iných mapách. Hrdinova cesta má presne 12 etáp  (symbolické číslo označujúce plnosť) a sú to pohyby po mori (v Homérovom svete predstavuje more hru so smrťou), raz na východ, raz na západ, ako kyvadlo, bez dosiahnutia cieľa.

Život je tak zobrazený ako dlhá cesta domov v podobe labyrintu, v ktorom sa striedajú okamihy krízy a okamihy rezignácie. Zdieľať

Prednedávnom som čítal jednu knihu (Pri počiatkoch labyrintu od G. Chiariniho), ktorá sa pokúša nakresliť mapu týchto pohybov: výsledkom je schéma krétskeho labyrintu, toho, ktorý dal Minos navrhnúť Daidalovi, aby v ňom uväznil nenásytného Minotaura. Tento náčrt zobrazuje špirálovitú cestu podobnú symbolu, ktorý bol vyrytý na starovekých krétskych minciach, ktorá sa raz približuje a raz vzďaľuje od cieľa.

Totižto, polovicu spiatočnej cesty (šesť etáp) ohrozujú sily, ktoré chcú Odysea a jeho spoločníkov pohltiť (Kikoni, Kyklop, Laistrýgoni, Ríša mŕtvych, Sirény, Skylla a Charybda), zatiaľ čo druhú polovicu cesty ohrozujú sily, ktoré ich držia na miestach, ktoré sú nejakým spôsobom božské, a preto schopné dať im zabudnúť na vyprahnutú a vyčerpávajúcu Itaku (Lotofágovia, Aiolos, Kirké, Ostrov slnka, Kalypsó, Fajáci).

Život je tak zobrazený ako dlhá cesta domov v podobe labyrintu, v ktorom sa striedajú okamihy krízy a okamihy rezignácie na započatej ceste; oscilovanie medzi situáciami, v ktorých človek riskuje, že ho ochromia obavy, a situáciami, v ktorých riskuje, že ho ochromia ilúzie.

Každá etapa môže byť posledná, ako sa to stalo Odyseovým spoločníkom: z dvanástich lodí, s ktorými sa vydal na cestu z Tróje, sa vrátil len on sám a aj to na požičanej lodi.

Všetci sa dostali do meandrov labyrintu, symbolu, ktorý bol v rôznych starovekých kultúrach, dokonca aj v tých vzdialených, inšpirovaný útrobami (človeka alebo zeme): miestom, kde sa stretáva život so smrťou, a práve kvôli tomu bol často znázorňovaný aj v starovekých hrobkách a stredovekých kostoloch (pozrite si nádherný labyrint v Chartres) ako symbol smrti a znovuzrodenia.

Inzercia

Hrdina sa však nevzdáva, jeho vnútorný kompas vždy ukazuje na Itaku, miesto jeho lások. Zdieľať

Tento „jednosmerný“ labyrint nie je nebezpečný pre množstvo otvorov (ten ozajstný a skutočný „labyrint“, ktorý predstavuje ťažkosti slobody a rozhodovania, sa rozšíril až oveľa neskôr a nie náhodou v kríze vedúcej od stredoveku k renesancii), ale pre dlhé otáčanie sa po tej istej ceste, z vonkajšieho sveta do stredu a späť: tajomstvo návratu je v skutočnosti vždy ísť vpred.

Na tejto špirálovitej ceste nehrozí, že zle odbočíte, ale že zabudnete na cieľ, a to až do takej miery, že v istom okamihu aj sám Odyseus, takmer v polovici cesty, keď pristál na ďalšom neznámom ostrove, hovorí svojim spoločníkom: „Druhovia moji v bolesti a nešťastí, už viac nevieme, ani kde je východ, ani kde je západ. Sme na ostrove obklopenom nekonečným morom“ (spev X, 190-2). Hrdina sa však nevzdáva, jeho vnútorný kompas vždy ukazuje na Itaku, miesto jeho lások.

Práve tieto vzťahy k manželke, synovi a domovu pre neho predstavujú aj zmysel jeho existencie, ktorý mu umožňuje odolávať všetkým nástrahám labyrintu.

Vskutku, vo štvrtom verši tejto epickej básne sa o ňom hovorí, že „vytrpel mnoho strastí na mori“, inak povedané – „žil tak, že neopustil zo zreteľa svoj cieľ a ani sa nikdy pred ničím nevzdal“.

Hovorí sa, že život je vraj jedna veľká odysea: labyrint, v ktorom strácame orientáciu a v ktorého strede sa život a smrť navzájom dotýkajú.

Homér stotožňuje stred cesty a celej básne s etapou cesty, kde Odyseus stojí na prahu Ríše mŕtvych, bez ktorej by nevedel, kam a ani ako sa má vrátiť, aby sa opäť vydal na cestu, na ktorej život víťazí nad smrťou.

Kľúčom k tomu, ako sa dostať z labyrintu, je odolať strachu z neznámeho a zvodom rezignácie. Iba tak, keď budeme vytrvalo postupovať vpred po dlhej špirále života, smrti a znovuzrodenia, (znovu) nájdeme Itaku.

A vtedy, keď položíme nohu na tú zem, zistíme, že tou Itakou sme boli my sami.

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.