Pápež František bude v Šaštíne 15. septembra spolu s prítomnými kardinálmi, biskupmi a kňazmi o 10:00 sláviť na voľnom priestranstve záverečnú svätú omšu.

Jednotlivé umelecké prvky, ktoré sú pripravené pre liturgiu Svätého Otca v Šaštíne spracoval Vladimír Kiš v spolupráci s jednotlivými umelcami. 

Liturgický priestor

Liturgický priestor v Šaštíne bude v blízkosti národnej svätyne - Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. 

Oltár bude pod otvoreným nebom ako súčasť krajiny. Jeho hlavná os je orientovaná smerom k šaštínskej bazilike, pútnickému miestu, kde účastníci pontifikálnej omše vidia v krajinnej siluete vertikály dvoch chrámových veží.

Presbytérium je formované ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru má aj ekologický rozmer – konštrukcie a povrchové úpravy sú navrhnuté z prvkov, ktoré sa opätovne využijú na inom mieste. 

Objekt má formu transparentnej architektúry s mobiliárom vytvoreným pre túto príležitosť, ktorý bude v budúcnosti trvalo umiestnený v niektorom zo slovenských kostolov.

Hlavná os celého územia smeruje k menze, miestu slávenia eucharistie, a ku krížu, ktorého ramená obsahujú fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi, z kostola sv. Jakuba, silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádom.

Pápežova návšteva na Slovensku Oltárny kríž pri pápežskej omši v Šaštíne bude z trámov zničeného kostola

Pavol Hudák

Z trámov kostola v Moravskej Novej Vsi, ktorý nedávno zničilo tornádo, vyrobia hlavný kríž na pápežskú omšu v Šaštíne.

Trámy z poškodeného chrámu stelesňujú našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete. 

Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista spolu s obrazom sv. Jozefa, sú umeleckými dielami vytvorenými pre túto pontifikálnu svätú omšu. V priestore presbytéria je spolu so súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj milostivá socha Piety zo šaštínskej baziliky.

„Počas práce na príprave liturgického priestoru sme si – čítajúc viaceré texty pápeža Františka – uvedomili, že našu prácu najviac vystihuje jeho myšlienka venovaná ľuďom „v druhej línii“, ktorých prirovnáva k sv. Jozefovi a jeho poslaniu. My všetci, spolu so stolármi, technikmi, kvetinármi, montážnikmi lešenia, výtvarníkmi, projektantmi… sme rovnako v sekundárnej línii, kde máme svoje vlastné poslanie služby druhým,“ uviedli autori liturgického priestoru v Šaštíne. 

Liturgický priestor má rozmery - približne 22 × 15 metrov. Sú tam tri vyvýšené priestory – vzadu sédes, uprostred oltár a vpredu ambóna. Paralelne k nej (priestorovo, nie však významovo) bude na podstavci vyvýšená socha šaštínskej Piety. Tá tvorí významový celok s centrálnym krížom a znázornením svätého Jozefa.

Na oltári, ako centre liturgického slávenia, budú len veci, ktoré sú potrebné z hľadiska obradu svätej omše (kríž a sviece) a technického zabezpečenia (mikrofóny).

K jednoduchosti architektonického stvárnenia patria aj sklenené prvky, napr. na prednej strane oltára štylizované XP (chí a ró) a na ambóne zasa ΑΩ (alfa a omega).

Návrh priestoru pre pontifikálnu svätú omšu pápeža Františka v Šaštíne bol predmetom urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorej vypisovateľom bola Bratislavská arcidiecéza. Na účasť vo vyzvanej súťaži, ktorá sa uskutočnila v priebehu júla 2021, oslovili organizátori 11 architektonických kolektívov.

Uspel kolektív Bogar Architekti (Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig). Do návrhu presbytéria vstúpili svojimi dielami aj výtvarníci Dorota Sadovská, Martin Lettrich a Viktor Oravec, ktorých prizvali do tvorivého tímu. 

Obraz svätého Jozefa a kovový kríž

„Zobrazenie svätého Jozefa poukazuje na jeho otvorenosť, vlastnosť počúvať a meniť. Tichý, ale načúvajúci, čakajúci, ale pripravený konať, dvíha svoj pohľad k Bohu, do priestoru pred obrazom, v ktorom sa aktuálne nachádzame aj my. Základná línia jeho postoja, smerujúca od hlavy cez pravé plece k ústretovému gestu pravej ruky, vytvára pomyselný otvorený a prijímajúci oblúk. V ľavej ruke drží ľaliu, ktorá odkazuje na čistotu jeho srdca, úmyslov a skutkov, ale aj na ochotu uveriť v čistotu svojej snúbenice. Jednoduchosť tvarov vo výraznej perspektívnej skratke a žltá farba postavy evokuje nové, oslávené telo svätých v nebi,“ píše o zobrazení sv. Jozefa, ktorý bude v zadnej časti oltára, výtvarníčka Dorota Sadovská. 

Na mieste bude kovový kríž, ktorý znázorňuje Krista zrasteného s krížom. Bude obrátený ku všetkým zúčastneným, odovzdáva posolstvo o zmysle jeho obety i v dnešných dňoch, uvádza jeho autor, akademický sochár Martin Lettrich. Bude mať približne šesť metrov. 

Pre Svätého Otca Františka bude pripravené žiarovo biele hodvábne rúcho. Ide o slávnostnú liturgickú farbu, ktorú budú dopĺňať jemné zlatisté tóny, akoby odraz večnej slávy. 

Ďalší použitý materiál má symbolickú rovinu: autorská plsť je vytvorená z barančieho rúna, symbol Obetného baránka, ale tiež Dobrého pastiera. Pápežovo pálium, takisto utkané z barančieho rúna, spočíva na tejto plsti: je špecifikom Petrovho nástupcu používaným od 5. storočia, znakom pastiera. Plsť a pálium sa materiálovo symbolicky prepájajú.

Horizontálne ukladanie hodvábnych štruktúr a vlákien na rúchu Svätého Otca a tiež koncelebrantov a diakonov naznačuje vrstvenie všednosti, poskladané z jednoduchých skutkov, drobných čiastočiek konania. Aj Mária prijíma ťažobu bolestí a každodennosti. Navrstvené jemné štruktúry naznačujú dlhodobé pokorné snaženie a trpezlivú vytrvalosť, ktoré sa spájajú v harmonický celok, dláždia cestu k svätosti.

Výšivka na hrudi diakonských rúch cituje vatikánsky (gregoriánsky) notový zápis sekvencie zodpovedajúcej dnešnej liturgii: Stabat Mater dolorosa (Stála Matka bolestivá). Jej realizácia v červenej farbe má za cieľ odkázať nielen na Máriino utrpenie pod krížom, ale predovšetkým pripomenúť obeť, oživenú slávením Eucharistie, uviedla textilná výtvarníčka, ktorá sa podieľa na jeho výrobe, Jana Zaujecová.