Na 102. výročie vyhlásenia nezávislosti Afganistanu od Veľkej Británie, teda 19. augusta 2021, hovorca Talibanu Zabihullah Mudžáhid na Twitteri uviedol, že krajina je odteraz Islamským emirátom.

Prezident pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi Dr. Thomas Heine-Geldern a riaditeľ slovenského úradu ACN Miroslav Dzurech vyjadrujú hlboké znepokojenie nad prevzatím kontroly Talibanu nad krajinou, ako aj nad použitím označenia Islamský emirát:

„Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vyzýva medzinárodnú komunitu, aby zabezpečila ochranu ľudských práv všetkých obyvateľov Afganistanu, pretože náboženská sloboda bude v krajine mimoriadne ohrozená.

V rokoch 1996 až 2001, keď hnutie Taliban v krajine prvýkrát vládlo, zaviedlo striktnú verziu islamského práva šaría. Teraz sa dá znovu očakávať, že sa sunnitský islam stane oficiálnym štátnym náboženstvom, obyvateľstvu bude vnucované právo šaría a ťažko vybojované ľudské práva vrátane akej-takej náboženskej slobody sa nebudú rešpektovať.

ACN v apríli 2021 zverejnila Správu o stave náboženskej slobody vo svete, v ktorej predvídala aktuálnu hrozbu v Afganistane. Počas 22-ročnej histórie vydávania tohto dokumentu totiž krajina patrila medzi tie, ktoré najväčšmi porušovali náboženskú slobodu; hlavne za posledné tri roky bolo možné pozorovať opakované a tvrdé útoky na náboženské objekty, náboženských lídrov i veriacich.

Analýza ACN, žiaľ, neprináša nádej: ľudia, ktorí sa nestotožňujú s extrémnymi islamistickými názormi Talibanu, sú dnes ohrození. Platí to dokonca aj pre umiernených sunnitov. Šiíti, ako i malá kresťanská komunita a ďalšie náboženské menšiny, ktoré už dlhšie neboli v bezpečí, budú zažívať ešte väčší útlak. Bude to znamenať ohrozenie všetkých ľudských práv, no najmä ohrozenie práva na slobodu vierovyznania a myslenia.

S poľutovaním sledujeme, ako niektoré štáty vyjadrujú sympatie novému afganskému režimu. Takýto prístup bude nielen legitimizovať hnutie Taliban, ale určite posilní aj iné autoritárske režimy vo svete.

Predovšetkým však posilní autoritárstvo v blízkovýchodnom regióne, ktorého obyvatelia pociťujú stále väčšie reštrikcie v oblasti slobody vierovyznania.

Medzinárodné uznanie Talibanu sa stane povzbudením pre menšie radikálne islamistické zoskupenia a vytvorí priestor na vznik nových podôb radikálneho islamu, ktoré môžu nahradiť doterajšie hrozby súvisiace s al-Káidou alebo Islamským štátom. Ide o regióny, ako sú Pakistan, Palestína či provincia Idlib v Sýrii. Situácia kresťanov aj ostatných náboženských menšín, ktoré zažívajú útlak, sa zhorší.

Obsah rozhovorov medzi Talibanom a Západom, ako i Talibanom a afganskou vládou, ktoré sa konali od roku 2020 v Dohe, zostáva utajený, a preto nemožno povedať, čo uzavreté dohody prinesú tým obyvateľom Afganistanu, ktorí sa nebudú stotožňovať s extrémistickým pohľadom Talibanu na islamské náboženstvo.

Dnes zostáva nevyjasnených množstvo diplomatických otázok. Afganský prezident Ašraf Ghaní svojím nečakaným odchodom z krajiny spôsobil krajinám Západu etické a morálne problémy: krajiny zúčastnené na dialógu s Talibanom sa totiž dohodli, že nikdy neuznajú režim, ktorý získa moc v krajine násilím. Bude Taliban odpovedať na výzvy smerujúce k rešpektovaniu ľudských práv, keď bude bez prístupu k akejkoľvek formálnej platforme a bez diplomatických stykov? Fakt, že väčšina západných veľvyslanectiev sa zatvára a medzinárodní pozorovatelia odchádzajú (podobne ako zo Sýrie roku 2011), neveští nič dobré.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vyzýva medzinárodnú komunitu, aby zabezpečila ochranu ľudských práv všetkých obyvateľov Afganistanu, pretože náboženská sloboda bude v krajine mimoriadne ohrozená. Zároveň prosí priaznivcov a dobrodincov o modlitby za túto krajinu, ktorá práve prežíva temné obdobie svojej histórie.“