Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Teologické fórum Svet kresťanstva
28. august 2021

Gréckokatolícky katechizmus

Ľudia na Boží obraz a podobu

Myšlienky zo spoločného katechizmu východných katolíckych cirkví byzantského obradu v USA. 

Ľudia na Boží obraz a podobu

Lorenzo Maitani, Katedrála v Orviete, Reliéf, 14. storočie, Umbria, Taliansko.

Vo svojom druhom príbehu stvorenia starozákonná kniha Genezis rozlišuje medzi ľuďmi a všetkými ostatnými Božími dielami. Máme rovnaký pôvod a určenie ako celá stvorená skutočnosť, ale pritom sme radikálne odlišní. Existujeme na Boží „obraz a podobu“ (Gn 1, 26).

Nespočetní židovskí a kresťanskí myslitelia sa pokúšali vysvetliť, čo to znamená byť na Boží obraz. Niektorí zdôrazňovali nadvládu a správcovstvo nad stvorením, ktoré nám dáva Boh (porov. Gn 1, 26). Zatiaľ čo sme Mu jasne podriadení, podieľame sa na Jeho panovaní ako slobodné bytosti so zodpovednosťou a kontrolou. Iní myslitelia zdôrazňovali naše mentálne a duchovné kvality, najmä našu slobodnú vôľu, ako vyznačujúce nás na Boží obraz.

Mnohí cirkevní Otcovia používali „obraz“ a „podobu“ ako pomôcku na opis nášho vzťahu s Bohom. Pre nich „obraz“ označuje tú nezničiteľnú podobnosť s Bohom, ktorá je v srdci našej prirodzenosti. Títo cirkevní Otcovia videli tento obraz v mnohých aspektoch ľudskej osoby, vrátane našej slobody, našej racionality, našej nadvlády nad svetom a našej nesmrteľnosti. Predovšetkým niektorým východným kresťanom sa naše stvorenie pre spoločenstvo (ako „muža a ženu ich stvoril“ Gn 1, 27) javilo ako odraz Božej trojičnej podstaty. Ešte iní považovali celú ľudskú osobu za podobnú Bohu: telo, emócie aj intelekt.

Pre cirkevných Otcov slovo „podoba“ označuje naše zjednotenie s Bohom mocou Svätého Ducha. Túto harmóniu s Bohom cirkevní Otcovia videli vysvetlenú v knihe Genezis opisom Adama a Evy, ktorí sa tešia zo spoločenstva s Bohom v záhrade. V ich pohľade sa obraz a podoba dopĺňajú. Keďže sme stvorení na Boží obraz, sme slobodní; a ako slobodní našu podobu potvrdzujeme v zjednotení s Bohom. Adam však zhrešil a vybral si nebyť „ako Boh.“ Stratil podobu v nás a poškodil obraz. Boží obraz v nás zostáva vždy ako základ pre prinavrátenie priateľstva s Bohom a pre určené zjednotenie s Ním.

Kristus opravil poškodenie spôsobené Adamovým hriechom: „Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar“ (Rim 5, 15). Kristus, dokonalý „obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1, 15), prinavrátil Božiu podobu ľuďom, keď sa im pripodobnil „vo všetkom ... okrem hriechu“ (Hebr 2, 17; 4, 15).

V novom stvorení, ktoré uviedol Kristus, sa napĺňa Boží obraz v ľuďoch. Zatiaľ čo Kristus je dokonalým Božím obrazom, kresťan je Kristovým obrazom. Naša prirodzenosť na Boží obraz je potvrdená a my sme teraz schopní obnoviť Božiu podobu. Teraz je možné vrátiť sa k pôvodnej harmónii života pred pádom. Môžeme konať z našej skutočnej ľudskej prirodzenosti podľa Božieho obrazu a podoby. Môžeme si vybrať, že sa vrátime k Bohu prostredníctvom milosti Ducha. Naša životná cesta sa môže stať, ako povedal sv. Irenej Lyonský, stálym „napredovaním k sľubnej budúcnosti.“ Znovu môžeme byť skutočne ľuďmi, pretože môžeme stúpať k zjednoteniu s Bohom.

Pád človeka

Genezis pokračuje príbehmi o Adamovi a Eve, o Kainovi a Ábelovi, o Noemovi a potope a o Babylonskej veži. Všetky tieto správy majú určité spoločné prvky. Každá hovorí o odpadnutí ľudí od dôverného priateľstva s Bohom neposlušnosťou. Adam a Eva zjedia z ovocia stromu poznania dobra a zla, aby boli ako Boh. Kain zabije Ábela zo závisti. Jeho obetu Boh odmietne, a Ábelovu prijme. Svet zničí potopa, pretože „Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé“ (Gn 6, 5 – 6). Babylonská veža sa stavia z pýchy ľudí. Myslia si, že môžu uskutočniť čokoľvek nezávisle od svojho Stvoriteľa. Myslia si, že môžu dosiahnuť Boha podľa svojich vlastných podmienok.

Ľudské rozhodnutie neparticipovať na Božom pláne pre svet má za následok katastrofu. Adam a Eva stratia spoločenstvo s Bohom a prístup k stromu života. Sú odsúdení na konečnú smrť: muži, aby pracovali v pote tváre, ženy, aby zakusovali bolesť pri rodení. Pocítia výčitky viny a stratia krásnu vlasť, ktorá bola pod ich nadvládou. Svojím skutkom vraždy sa Kain stane opovrhovanou osobou, tulákom bez skutočného domova v tomto svete. Keď sa hriech rozšíri, Boh zničí takmer celé ľudské pokolenie, ktoré vytvoril, a reštartuje ho Noemom. Pýchou stratia ľudské bytosti schopnosť komunikovať a stanú sa navzájom cudzincami rozohnanými „po celej zemi“ (Gn 11, 9). Následkami hriechu sú vždy smrť, odcudzenie a zmätok. Tieto príbehy stručne rozprávajú príbeh ľudských dejín. Od samého počiatku sme si vyvinuli návyk konať v rozpore s naším skutočným blahom, pretože odmietame Stvoriteľov plán. Márnymi a falošnými pokusmi stať sa ako Boh podľa našich vlastných podmienok sme stratili našu skutočnú podobu s Bohom.

Ďalšou témou v týchto prvotných príbehoch je uvedenie hriechu zlým vplyvom, ktorý nepochádza z ľudskej prirodzenosti. Had pokúša Adama a Evu lžami a klamom, hovorí im, že, ak budú ignorovať Božie varovania, budú „ako Boh“ (Gn 3, 5). Zjavenie Jána 12, 9 stotožňuje hada s diablom, ktorý, „keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44). Ľudia boli stvorení ako dobrí, ako predurčení na zjednotenie s Bohom a na vzájomnú lásku a pomoc. Náš impulz k zlu prichádza zvonka, od tohto osobného zlého ducha, ktorého nazývame Satan. Svätý Pavol poznamenal: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12).

Existencia diabla ako zdroja zla nás nezbavuje našej zodpovednosti za naše skutky. Avšak nemôžeme konať to, čo je zlé, bez nejakého klamu. Musíme uveriť, že je to na náš prospech, aspoň z krátkodobého hľadiska. Keď sa rozhodneme vykonať zlo, z tohto klamu urobíme „seba-klam“, podmienku pre každý hriech. Radšej sa stávame nasledovníkmi „zlého“ než nasledovníkmi Krista, Svetla sveta. Sami sa stávame „ľuďmi lži“.

Tento výraz „ľudia lži“ použil M. Scott Peck ako názov pre svoju knihu. V silnom odseku vymenúva lži, ktoré sa dnes hovoria. Niektoré sú takmer bežnými presvedčeniami, čo ukazuje, že tieto príbehy o počiatkoch ľudstva obsahujú živé pravdy o našej životnej situácii. Peck vymenúva ako Satanove lži:

Inzercia

„Ľudia sa musia brániť, aby prežili, a pri svojej obrane sa môžu spoliehať len na seba; všetko je vysvetliteľné pojmami negatívnej a pozitívnej energie (ktoré sa vyrovnávajú na nulu), a na svete neexistuje nijaké tajomstvo; láska je myšlienka a nemá žiadnu objektívnu realitu; smrť je absolútny koniec života –nič viac neexistuje; všetci ľudia sú motivovaní peniazmi, a ak sa zdá, že to tak nie je, je to len preto, lebo sú pokrytci; a preto hnať sa za peniazmi je jediný inteligentný spôsobom života.“

Šírenie zla pochádza z toho, že stvorenie stratilo účel alebo smer v dôsledku neposlušnosti človeka. Vláda nad stvoreným svetom bola zverená človeku, ktorý bol stvorený na Boží vlastný obraz a podobu. Človek si namiesto toho vybral, že bude ovládaný svetom, a stratil svoju slobodu. Maxim Vyznávač vykladá Adamov a Evin „kožený odev“ (Gn 3, 21) ako zmenu ľudskej situácie, zahŕňajúcu väčšiu závislosť od živočíšnej stránky existencie. Účel človeka viesť stvorenie k Bohu zmarilo podľahnutie túžbam po hmotnom pôžitku. Svet sa stal väzením neustáleho pokušenia, ktorým „knieža tohto sveta“ prináša smrť ako dedičstvo Pádu. Individuálny hriech možno považovať na následok smrteľnosti, ktorá napĺňa človeka úzkosťou, čo bude jesť alebo piť (porov. Mt 6, 31). Krstom môžu rodičia preniesť nesmrteľný život svojmu smrteľnému dieťaťu ako zbraň na boj s hriechoch.

Navyše k objasneniu existencie zla v tomto svete tieto prvé kapitoly knihy Genezis predpovedajú príchod spásy. V prvom príbehu stvorenia „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1, 31). Aj po páde sa Eva stane „matkou všetkých žijúcich“ (3, 20). Boh prekľaje hada a z človeka urobí jeho nepriateľa: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou a medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (3, 15). Aj Kainovi poskytne Pán ochranu (4, 10 – 11). Po tom, čo potopa zničila všetkých obyvateľov zeme, Boh uzavrie novú zmluvu s Noemom a povie jeho rodine: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! ... rozšírte sa na zemi a naplňte ju! ... už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy“ (9, 1.7.11). Posledným prísľubom je to, že Boh je milujúcim správcom, ktorý „sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani ... nezabudol ... na dielo ... [svojich] rúk“ (Liturgia sv. Bazila Veľkého, ref. Ž 137/138, 8).

Ozveny v našej bohoslužbe

Témy tejto prvej časti knihy Genezis sa stali dôležitými v našej oslave Božej spásy v bohoslužbe Cirkvi. V eucharistických modlitbách (anaforách) Božských liturgií ohlasujeme, že po tom, čo sme padli, Boh nás nanovo zdvihol v Ježišovi Kristovi. Na Vianoce oslavujeme Krista ako „strom života“, čím si pripomíname to, od čoho boli Adam a Eva odohnaní (Gn 3, 24): „Priprav sa, Betlehem, a vyzdob sa, Efrata. Raj, otvor svoje brány všetkým. Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny Strom života. Jej lono je duchovný raj s božským ovocím spásy. Keď z neho okúsime, život si zachránime. Nezomrieme ako Adam. Kristus prichádza na svet, aby obnovil v človeku svoj zničený obraz“ (Tropár, Predsviatok Narodenia Ježiša Krista).

Opätovné otvorenie raja je častou témou v cirkevnej modlitbe. V kondáku pre uctenie si svätého Kríža počas Veľkého pôstu spievame: „Plamenný meč už nestráži brány raja, lebo Pánov kríž ho zázračne uhasil. Sila smrti bola zlomená, víťazstvo podsvetia skrachovalo a Ty, Spasiteľ môj, si vstal a zavolal na tých v priepasti [podsvetia]: ‚Vojdite späť do raja.‘“ Jeden hymnus pre sviatok Povýšenia Kríža (14. september) ohlasuje: „Keď si bol, Učiteľ, vyzdvihnutý na kríž, zdvihol si so sebou Adama a celú našu padlú prirodzenosť ... Ten, kto stromom oklamal nášho praotca Adama, je sám oklamaný krížom... Dnes smrť, ktorá prišla k človeku jedením zo stromu, je zbavená účinnosti krížom...“ Ďalší hymnus prehlasuje: „[Na kríži] Kristus, Kráľ slávy, slobodne vystrel svoje ruky. Tým nás zdvihol k nášmu niekdajšiemu šťastiu, ktoré sme stratili pre starodávneho Nepriateľa a trpké potešenie [jedenie zo stromu], ktoré nás odohnalo od Boha.“ Všetky tieto obrazy sú ozvenou Evanjelia, kde Pán zo svojho kríža otvorí raj kajúcemu lotrovi (Lk 23, 42).

Príbehy knihy Genezis figurujú aj v byzantskej teológii krstu. Našou vierou v Krista Ježiša a naším prijatím jeho volania ku krstu (porov. Mt 28, 16 – 20) sa skutočne a opravdivo stávame súčasťou nového stvorenia, ako vysvetľuje teológ svätý Gregor Teológ:

„Byť úplne bezhriešnym patrí Bohu ... ale hrešiť je ľudské ... preto si Učiteľ nemyslel, že je správne nechať svoje stvorenie bez pomoci alebo zanedbať nebezpečenstvo jeho odlúčenia od neho, ale rovnako, ako dal existenciu tomu, čo neexistovalo, tak dal nové stvorenie tomu, čo existovalo, božskejšie stvorenie a vznešenejšie ako to prvé ... taká je milosť a sila krstu, nie rozdrvenie sveta ako starého, ale očistenie každého jednotlivca od hriechov a úplné očistenie od všetkých modrín a škvŕn hriechu.“

Svätý Ján Zlatoústy prirovnáva nové stvorenie krstu k pôvodnému stvoreniu knihy Genezis: „Vtedy [Boh] stvoril človeka na Boží obraz; teraz ho zjednotí so samotným Bohom ... Boh dal prvému človeku raj na prebývanie; teraz nám Boh otvoril nebo.“ Nahota kandidáta sa dáva do kontrastu s nahotou Adama a Evy: „Vtedy existovala nahota aj teraz existuje nahota. Ale v starej zmluve bol Adam po tom, čo zhrešil, nahý, pretože zhrešil; v novej zmluve je kandidát vyzlečený, aby bol oslobodený od hriechu.“ Krstné rúcho sa stane naším odevom v Kristovi (Gal 3, 27) a nahradí hanbu Adama a Evy pri ich nahote v rajskej záhrade (Gn 3, 27).

Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Verzia z mája 2022

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.