Niektoré vyjadrenia pápeža Františka o Tóre a Mojžišovom zákone spôsobili medzi židovskými autoritami otázniky, na čo sa obrátili na Vatikán so žiadosťou o vyjasnenie.

Pápež František na generálnej audiencii 11. augusta v rámci cyklu k Listu Galaťanom povedal:

„Zákon však nedáva život, neponúka naplnenie prisľúbenia, pretože nie je schopný ho uskutočniť. Zákon je cesta, ktorá ťa vedie vpred k stretnutiu. Pavol používa veľmi dôležité slovo: Zákon je ,pedagóg‘ na ceste ku Kristovi, pedagóg, ktorý vedie k viere v Krista, teda učiteľ, ktorý ťa vedie za ruku k stretnutiu. Ten, kto hľadá život, musí hľadieť na prisľúbenie a na jeho naplnenie v Kristovi.“

Ako uvádza Vatican Insider, židovské autority vnímali tieto Bergogliove slová ako pozvanie na prekonanie židovského Zákona, považujúc ho za zastaraný. V liste z Izraela, ktorý prišiel kardinálovi Kurtovi Kochovi od významného rabína Rassona Arousiho, sa spomína „obava“ pre tieto slová.

Židovské náboženské autority žiadajú spresnenie, keďže František podľa nich nielenže prezentoval kresťanskú vieru ako prekonanie Tóry, ale tvrdil, že „nedáva viac život, čo naznačuje, že praktizovanie židovskej viery je v súčasnosti prekonané“.

Vatikán reagoval nepriamo – cez článok v L’Osservatore Romano a Vatican News, ktorého autorom je argentínsky arcibiskup Victor Manuel Fernandez, blízky spolupracovník pápeža Františka.

Text nesie názov Zákon a milosť pre židov a kresťanov. Arcibiskup Fernandez v ňom okrem iného píše, že keď svätý Pavol hovorí o ospravedlnení vierou, v skutočnosti preberá hlboké presvedčenie niektorých židovských tradícií. Pretože keby „niekto tvrdil, že jeho ospravedlnenie sa dosahuje naplnením Zákona vlastnou silou, bez Božej pomoci, upadol by do najhoršieho modlárstva, ktoré spočíva v uctievaní seba, svojej sily a svojich skutkov, namiesto uctievania jediného Boha“.

Podľa Fernadeza židovské tradície tiež uznávajú, že na integrálne naplnenie Zákona je potrebná zmena, ktorá sa začína od srdca. Kresťania a židia podľa neho nehovoria, že to, čo je platné, je vonkajšie napĺňanie určitých zvykov bez vnútorného Božieho impulzu.

„Židovská teológia sa v tomto bode skutočne zhoduje s kresťanskou doktrínou, najmä ak čítame Jeremiáša a Ezechiela, kde sa objavuje potreba očistenia a transformácie srdca,“ píše arcibiskup Fernandez.

Pápežov teológ tiež zdôrazňuje, že „židia a kresťania uznávajú, že samotný vonkajší Zákon nás nemôže zmeniť bez očistného a transformujúceho Božieho diela (Ez 36, 25–27), ktoré sa pre nás už začalo prejavovať vo svojom Mesiášovi (Gal 2, 20-21)“.