Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
23. apríl 2022

Film o Kryštofovi

Chcel sa stať mníchom v čase, keď komunisti kláštory zavreli

Recenziu Kryštofa sme zverejnili vlani v septembri, keď mal film pracovnú premiéru. Pre pandémiu sa však film do kín dostal až teraz. Preto sa k nej vraciame.

Chcel sa stať mníchom v čase, keď komunisti kláštory zavreli

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

Česko-slovenský projekt mal veľké očakávania. Nemal to byť len taký obyčajný film. Jeho ambíciou je priblížiť najmä tým, čo si už tie časy nemôžu pamätať, nástup komunistov k moci.

A zjavne mieril najmä na mladých divákov, ktorí si obdobie nástupu komunistov nepamätajú a ani o ňom veľa nevedia. Preto je hlavnou postavou mladý muž, ktorý sa ešte len hľadá v živote, je zmätený, neistý, tápajúci, no jeho dospievanie a dozrievanie prebieha v ťažkom čase, v komplikovanom prostredí a zložitých historických reáliách.

Dej sa odohráva v apríli 1950 a zachytáva viacero zlomových udalostí, jednak Akciu K, teda násilný zásah proti reholiam, ale aj úteky cez hranice, často už tragické, kolektivizáciu, udávanie, prenasledovanie ľudí, k moci sa dostáva luza, ľudia zrádzajú aj najbližších, krajina začína upadať.

Nie je to však v prvom rade poučný film, ktorý by sa mal premietať najmä počas hodín dejepisu. Obstojí aj ako normálny film so silným príbehom, ktorý diváka vtiahne, a je v ňom aj veľa pravého filmového napätia.

V niečom pripomína western. Hrdina prechádza čiastočne vyľudnenou krajinou, ktorú ovládajú lúpežné bandy. Tí, čo ostali, sú osamelí či ustráchaní. Sám je pritom trochu stratený, ani nemá jasný cieľ svojej cesty, ale je ochotný zasiahnuť, keď sa deje krivda. Akurát že vo westerne je hrdinom zvyčajne ostrieľaný skúsený muž s hlbokými vráskami v tvári, ktorý už od života ani tak veľa nečaká, stačí mu obrániť svoju česť a poraziť zločincov.

No filmový Kryštof je mladý muž, niekde na pomedzí chlapca a muža. Sám často neistý, vyplašený, neskúsený. Ešte len formuje svoje túžby, očakávania, hodnoty. Ešte sa chlapom len stáva.

Do kláštora vstúpil zrejme pre komplikované rodinné pozadie. Rodičia Kryštofa nedali ani pokrstiť. A hlavne to bola nefunkčná rodina. Mladý muž zrejme aj preto hľadal v rozbúrenom svete pevné, pokojné a láskavé zázemie. Ešte je len na začiatku svojej duchovnej cesty.

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

Tvorcovia tvrdia, že Kryštof vlastne utiekol pred životom za múry kláštora. Je ešte v postuláte, chodí v civile, ale život v komunite mníchov ho oslovuje. Je tam pokoj, láskavosť, odovzdanosť, spiritualita, ale aj obetavá služba blížnemu, možno všetko to, čo mladému mužovi dosiaľ chýbalo.

Kláštor je to už taký provizórny, vo vyľudnenej krajine na statku pri česko-nemeckej hranici. Tvrdý život, neľahké podmienky, no možno o to silnejší duchovný rozmer.

No kláštor nie je len miestom modlitieb, ale aj úkrytom, kam prichádzajú ľudia usilujúci sa o tajný prechod hranice. Už je to veľmi nebezpečné, už sa na hraniciach aj strieľa, ale služba blížnemu sa neodrieka. A tak Kryštof s mladíckou odvahou prevádza utečencov cez husté lesy a dravú jarnú rieku do slobodného sveta. A potom sa zas vráti do kláštora.

Niektorí mnísi tušia, že možno aj oni by sa už mali poberať do slobodného sveta. No možno dúfajú, že na tomto odľahlom mieste sa stratia z pozornosti komunistickej moci a budú môcť fungovať. Ale potom príde tá noc, mníchov brutálne nakladajú na nákladiak a odvážajú nevedno kam.

Kryštof práve vtedy nie je v kláštore, takže internácii sa vyhne. No nie je nadšený, naopak, chce svojich spolubratov nájsť a zdieľať s nimi osud.

Mikuláš Bukovjan v úlohe Kryštofa (vľavo). Vpravo slovenský herec David Uzsák. FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

No celé sa to vyvinie inak. Dej sa zrýchľuje a film sa mení na dobrodružný príbeh muža na úteku. Už svoj život nemá v rukách, udalosti ho ťahajú so sebou a on sa snaží pomáhať trpiacim, ktorých na svojej ceste stretne. A zároveň pritom premyslieť akýsi náhradný plán pre svoj život.

Je to však komplikované, vidí aj obete, ktoré takisto páchajú zlo. Príliš veľa ťažkých rébusov pre mladého muža. Samotný Kryštof je skôr mlčanlivý muž, veľa toho nenahovorí, všetko pozoruje, vníma a jeho činy a rozhodnutia sú čoraz zrelšie.

Inzercia

A napokon je tu Johana, mladá žena, ktorej otec odmietol kolektivizáciu a ona sa snaží udržať rodinný statok. Vzdorovito vyťahuje vidly zo sena na voze, keď je vydieraná aj ako žena, aj ako majiteľka gazdovstva.

Kryštof je sám v úzkych, ale snaží sa žene pomôcť. Nemá veľa možností, ako to urobiť. Ale jednu cestu pozná.

Vyzerá to na veľký milostný príbeh. Teda že budúci mních sa zamiluje a rozhodne sa pre život po boku ženy. No také jednoduché to nie je. Nečakajte ani milostné scény, film je decentný.

Nie je to rozprávka. A nielen preto, že päťdesiate roky rozprávkam príliš nepriali.

Tvorcovia dopredu avizovali, že to bude film o viere, nádeji a obeti. Toto sedí.

Film vznikol v česko-slovenskej produkcii (ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm). Natočil ho český režisér Zdeněk Jiráský, scenár napísal Kristián Suda, hrajú českí aj slovenskí herci, autorkou hudby je slovenská muzikantka a speváčka Katarína Máliková.

Kryštofa stvárňuje Mikuláš Bukovjan, menej známy herec. Zato v hlavnej ženskej úlohe je hviezda – slovenská Maďarka Alexandra Borbély. Tá talentovaná herečka, ktorá sa preslávila vďaka úspešnému maďarskému filmu O tele a duši.

Film je aj výtvarne krásny, tvorcovia si dali záležať a hľadali pôsobivé prostredie. Natáčalo sa na Šumave, ale aj v Plzni, Prahe, Liberci, v okolí Písku a aj na Slovensku v oblasti Novohradských hôr či v Slovenskom rudohorí. Dôkladný výber interiérov a exteriérov sa vo filme prejavil. Občas tie exteriéry či interiéry pôsobia až magicky. A ani potom netreba veľa slov.

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

No občas vďaka kostýmom, interiérom či poetickej kamere tie päťdesiate roky vyzerajú vo filme možno až príliš pekne.

Obdivujete nablýskaný autobus či štýlovú motorku so sajdkou, elegantnú ordináciu či interiér pražského kostola od architekta Josipa Plečnika, ktorý je krásnou filmovou kulisou dôležitej scény filmu.

Ešte to nie je také socialisticky ušmudlané a spustnuté, akoby ešte všade pretrvávala elegancia prvej republiky. A možno tvorcovia aj takto ukazujú, čo so sebou komunistická ideológia okrem iného potom priniesla – nevkus, spustnutosť, špinu, zanedbanú krajinu.

Je to zvláštna poetika, ale aj silný príbeh. Funguje to.

Mimochodom, filmári svoje dielo venovali organizácii Post Bellum, ktorá vyhľadáva a nahráva spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.