Vzťah občanov Slovenska k pápežovi sa zlepší, keď ho uvidia naživo, myslí si bývalý veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký. Uviedol to v relácii Pavla Demeša CD Klub spravodajskej internetovej televízie TASR TV, kde tiež priblížil, ako funguje vatikánska diplomacia.

Podľa Draveckého sa od poslednej pápežskej návštevy na Slovensku - cesty Jána Pavla II. v roku 2003 - zmenilo postavenie cirkvi a vzťah ľudí k nej aj k pápežovi.

„Ján Pavol II. bol populárnejší a mediálnejší. Voči Františkovi je vo svete otvorená opozícia katolíkov, ktorá má trochu ozvenu aj na Slovensku. František ľudí nezaujme na prvý pohľad, no má obrovské pastoračné skúsenosti, používa jednoduchý ľudský jazyk a je to príťažlivá osobnosť," uviedol Dravecký, ktorý očakáva, že aj týmto môže František Slovákov milo prekvapiť. Ľudia ho podľa neho poznajú iba z televízie či tlače a preto sú váhaví.

„Cirkev má okrem toho svoje problémy, napríklad nedoriešený prípad odvolaného arcibiskupa (Róberta) Bezáka či zápasy medzi štátom a cirkvou. Väčšinou sú to formálne záležitosti," uviedol Dravecký. František podľa neho možno vidí aj ďalšie problémy, pre ktoré sa rozhodol prísť na Slovensko.

Bývalý veľvyslanec SR pri Svätej stolici do úradu nastúpil v roku 2007, za pôsobenia Benedikta XVI., ktorý v roku 2013 abdikoval a nastal stav "uprázdneného pápežského stolca".

"Abdikácia sa stane raz za 500 rokov, pričom bolo veľa vecí nedoriešených pre moderné časy. Napríklad si nikto nepamätal, aký je právny stav pre abdikáciu pápeža a aj voľba mala zastaralé predpisy. Konkláve napokon rýchlo zvolilo nečakaného kandidáta, ktorý na seba upozornil tvrdením, že buď sa cirkev zmení alebo cirkev nebude," uviedol Dravecký, ktorý vo Vatikáne slúžil počas pôsobenia dvoch pápežov.

"Niektoré veci, ktoré som inak získaval z tlače, som musel buď čítať medzi riadkami, alebo mať dobré styky v diplomatickom zbore či s vatikánskymi úradníkmi, aby som sa dozvedel viac," ozrejmil diplomat rozdiel medzi veľvyslanectvom pri Svätej stolici a v "bežnom štáte". Dravecký zdôraznil, že treba rozlišovať medzi štátom Vatikán a Svätou stolicou.

Svätá stolica je úrad pápeža, ktorý je subjektom medzinárodného práva a partnerom v mnohých dvojstranných zmluvných vzťahoch či organizáciách. Je napríklad pozorovateľom v OSN.

Vatikánsky štát spravuje určité úrady a infraštruktúru - napríklad sociálne a zdravotné poistenie, banku, stanicu či obchody. Je to teda obslužný aparát neviazaný na cirkev.

Svätá stolica má svoje veľvyslanectvá, ktoré sa nazývajú apoštolské nunciatúry a na ich čele stoja arcibiskupi-nunciovia. Nunciatúr je pomerne veľa, aj keď v niektorých prípadoch pokrývajú aj viac než jednu krajinu. "Napríklad, keď som bol v Lotyšsku, nuncius bol v Litve a pokrýval aj Lotyšsko," poznamenal.

Cirkevné právo uvádza, že nuncius zastupuje pápeža v prvom rade pred miestnou cirkvou a až potom pred štátnymi orgánmi daného štátu. V jeho poste je zakódovaná dualita, keďže nie je iba veľvyslancom. Nuncius má veľmi dôležité cirkevné úlohy v danej krajine, napríklad pri výbere nových biskupov, priblížil Dravecký.