Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Kultúra
14. september 2021

Liturgický priestor v Šaštíne

Súčasné umenie je v ňom citlivo situované v barokovej krajine

Architekti a výtvarníci opisujú vznik priestoru, v ktorom bude pápež František celebrovať záverečnú svätú omšu na Slovensku.

Súčasné umenie je v ňom citlivo situované v barokovej krajine
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Architekti a výtvarníci opisujú vznik priestoru, v ktorom bude pápež František celebrovať záverečnú svätú omšu na Slovensku.

Na poli v blízkosti Národnej svätyne v Šaštíne bude pápež František v stredu 15. septembra celebrovať záverečnú svätú omšu.

Liturgický priestor na túto príležitosť vytvoril tvorivý tím architektov v zložení Michala a Márie Bogárovcov a Romana a Emy Ruhigovcov. Do návrhu presbytéria vstúpili na ich pozvanie so svojimi dielami aj výtvarní umelci Dorota Sadovská, Martin Lettrich a Viktor Oravec.

Architekt Michal Bogár spomína na moment, keď len niekoľko dní po oficiálnom potvrdení návštevy pápeža Františka na Slovensku boli spolu s manželkou oslovení z Bratislavskej arcidiecézy s pozvaním zapojiť sa so svojím architektonickým návrhom do súťaže na vytvorenie liturgického priestoru pre pontifikálnu svätú omšu v Šaštíne.  

Celý tím, ktorý sa napokon na projekte podieľal, cez leto nemal veľa priestoru na oddych. Mária Bogárová hovorí, že v takom krátkom čase mohli vytvoriť fungujúci tím len ľudia, ktorí sa už dlhšie poznajú. 

„Najprv sme na spoluprácu oslovili manželov Ruhigovcov, keďže sme už predtým s nimi úspešne súťažili. V priebehu súťaže sme do tímu prizvali aj výtvarných umelcov,“ hovorí Mária Bogárová. So všetkými pozvanými umelcami sa architekti osobne poznali a s niektorými už aj spolupracovali.

Vizualizácia šaštínskeho presbytéria. Pohľad zľava s detailom na oltár a ambonu.

Dorota Sadovská v ateliéri so svojím obrazom svätého Jozefa.

V podmienkach samotnej súťaže bolo uvedené, že súčasťou priestoru majú byť aj originálne výtvarné diela, ktoré vzniknú zvlášť pre túto príležitosť. „Veľmi nás to potešilo, pretože to vôbec nie je samozrejmé. Za iných okolností sa to rieši napríklad zapožičaním už existujúcich diel,“ vysvetľuje architekt Michal Bogár.

Sochár Martin Lettrich sa v nedávnom období venoval téme krížovej cesty, ktorú vytvoril do priestoru zrekonštruovaného gotického kostola v Pezinku. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý ho architekti oslovili na spoluprácu pri vytvorení kríža s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista.

Do priestoru presbytéria v Šaštíne malo vzniknúť aj dielo zobrazujúce svätého Jozefa. V súvislosti s uvedeným zadaním bola pozvaná do súťažného kolektívu Dorota Sadovská, ktorá sa dlhodobo venuje téme svätcov. Architekt Michal Bogár dodáva, že obe diela prezentované v blízkosti sochy milostivej piety zo šaštínskej baziliky budú súčasnou umeleckou výpoveďou reflektujúcou motto pastoračnej návštevy pápeža Františka na Slovensku: „S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom“.

„Zároveň s kreatívnou stránkou architektonickej súťaže tu boli aj ďalšie podnety a limity, ktoré sme museli brať do úvahy. Bola to najmä krátkosť času a tiež obmedzené množstvo finančných prostriedkov,“ približuje okolnosti realizácie Michal Bogár. Pri celej tvorbe bral architektonický tím veľký ohľad na opätovnú využiteľnosť tak mobiliára, ako aj jednotlivých konštrukčných prvkov.

Proces premýšľania bol podľa slov autorov veľmi rýchly a celkový návrh musel byť hotový do dvoch týždňov. „V krátkom čase vymedzenom pre súťaž sme uvažovali o tom, že náš návrh by mal reagovať na dnešnú situáciu vo svete, keď je potrebné správať sa šetrne ku krajinnému prostrediu a byť úsporný. Počas práce na svojom návrhu sme si čítali texty pápeža Františka, v ktorých nás už viackrát vyzval k ekologickému prístupu voči našej Zemi,“ hovorí Michal Bogár.

Dorota Sadovská ho dopĺňa a tvrdí, že je Bratislavskej arcidiecéze vďačná za odvahu aj dôveru podnietiť umelcov vytvoriť nové diela. Dielo vytvorené na mieru pre konkrétnu príležitosť je podľa jej slov zvyčajne to najsilnejšie a najlepšie riešenie. „Úlohou umelca je klásť otázky a nanovo otvárať pohľady prežívania známeho.“

Dorota Sadovská hovorí, že všetci boli pri tvorbe hlboko inšpirovaní vetou zo zadania, ktorá pochádza zo Všeobecných smerníc Rímskeho misála. Znie takto: „Tu treba brať vážne požiadavku Cirkvi: Nie prázdna nádhera, ale vznešená (obsah vyjadrujúca) jednoduchosť, ktorá sa výborne spája s opravdivým umením.

Práve toto heslo vystihovalo aj ich vlastnú túžbu nekoncipovať priestor veľkolepým a bohatým spôsobom, ale, naopak, zamerať sa na jednoduché, čisté a elegantné línie. „Snažili sme sa o pravdivosť, a nie veľkolepú pompéznosť,“ uzatvára Sadovská.

Architekt Roman Ruhig k téme pravdivosti dopĺňa, že v architektonickom koncepte sa od počiatku počítalo s priznaním princípu, že presbytérium v Šaštíne je príležitostnou architektúrou. V jej transparentnom plášti je jasne viditeľná prítomnosť konštrukčných prvkov.

„Tým, že sa liturgický priestor nachádza neďaleko baziliky, ktorá je súčasťou krajinných priehľadov, vzniká dôležitý historický kontext,“ hovorí architekt Roman Ruhig.

„Tá nadväznosť a historická kontinuita pre nás boli dôležité. Návštevníci liturgie tak budú mať v diaľke stále možnosť pozorovať veže Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a vnímať tak priame spojenie s pútnickým miestom,“ dopĺňa ho Mária Bogárová.

Na snímke autorský tím. Sprava Michal Bogár, Roman Ruhig, Mária Bogárová a Ema Ruhigová.

Sochár Martin Lettrich vyberá kalamitné drevo pochádzajúce z kostola na Morave.

Centrálnym prvkom presbytéria bude oltár, pri ktorom sa uskutoční slávenie eucharistie. Menza je vytvorená z javorového dreva. V presklenej časti jeho podnože budú grafické znázornenia písmen chí a ró tvoriace Kristov monogram.

Ambona bude taktiež vymedzená dvoma jednoduchými drevenými prvkami, ktoré tvarovo odkazujú na starozákonné dosky, do ktorých bolo vpísané Desatoro. Priestor medzi nimi je vyplnený sklom s graficky stvárnenými písmenami alfa a omega. Autorom všetkých týchto sklenených prvkov je výtvarník Viktor Oravec.

Ten považuje svoj príspevok do presbytéria viac za technickú záležitosť než tvorivý vstup. „Mária a Michal Bogárovci ma oslovili vďaka môjmu sklárskemu zázemiu, keďže potrebovali niekoho, kto bude schopný veľmi rýchlo vyrobiť veci podľa zadania.“

Architekt Michal Bogár veľmi oceňuje spoluprácu a príspevok Viktora Oravca pri riešení jednotlivých sklených detailov mobiliáru. „Je to skôr o vkusnom a decentnom dizajne než o nejakej veľkej umeleckej predstave,“ dodáva k téme vzájomnej spolupráce Viktor Oravec.

Inzercia

Sochár Martin Lettrich s rozpracovaným krížom do presbytéria.

Martin Lettrich s vnukom nad rozpracovaným krížom.

Dôležitou súčasťou presbytéria je centrálny kríž, ktorý nesie v sebe fragmenty dreva z jedného z poškodených kostolov moravského regiónu, ktorý bol silne zasiahnutý ničivou búrkou v júni tohto roka. Táto myšlienka prinášajúca symboliku spolupatričnosti vznikla už v architektonickom návrhu počas súťaže.

„Nápad použiť na kríž drevo z obcí postihnutých tornádom bol taký dobrý, až mi je ľúto, že nebol môj,“ smeje sa sochár Martin Lettrich. Spolu s Michalom Bogárom vycestovali na Moravu a veľmi zodpovedne sa pokúsili vybrať vhodné drevené fragmenty. Postupne však zistili, že nápad vystavať kríž len z drevených trámov nie je bez slabín.

Je to z dôvodu jeho hmotnosti, veľkosti a zároveň trvácnosti. „Miestna farnosť totiž uvažuje, že si kríž s korpusom ponechá. Na pamiatku tejto udalosti ho chce umiestniť na tom mieste pri Šaštíne, kde pápež bude slúžiť liturgiu,“ hovorí Martin Lettrich.

Vo finálnom návrhu napokon dospeli k verzii, kde v prekrížení veľkého kovového kríža bude umiestnený menší drevený kríž. Architekti spolu so sochárom Lettrichom doň zámerne vybrali drevené fragmenty, na ktorých vidieť poškodenie spôsobené tornádom.

Martin Lettrich hovorí, že už od počiatku kresťanstva sa viera vyjadrovala cez atribúty a symboly a najznámejším z nich je kríž. „Povedal som si, že sa pokúsim Krista a kríž spojiť. Nechal som tak prerásť telo Krista do tela kríža a opačne.“

Predsavzal si modelovať telo Krista veľmi nahrubo a nasurovo. To má byť odkazom na mučenie, ktoré podstúpil, ale aj na dejiny cirkvi ako Kristovho tela. Tie sú podľa Lettricha plné udalostí, na ktoré nemôžeme byť ako veriaci hrdí.“

V tomto kontexte naráža na obdobia, keď vyznávači toho istého Boha proti sebe bojovali a navzájom sa vraždili. „Mám pocit, že to všetko má byť na modelácii tela Krista vidieť,“ hovorí sochár Lettrich.

Požiadavka vytvoriť obraz sv. Jozefa súvisí s rokom tohto svätca, ktorého si Cirkev práve teraz pripomína. Na začiatku uvažovala výtvarníčka Dorota Sadovská o zobrazení celej Svätej rodiny ako odkaz na to, že človek žije svoj život vo vzťahoch.

„Existuje však pravidlo, že v liturgickom priestore by nemal byť dvakrát zobrazený ten istý svätý. Pannu Máriu už zachytáva Pieta a Ježiša zas korpus na kríži,“ hovorí o svojich úvahách Sadovská.

Jej nový návrh teda spočíval v zobrazení sv. Jozefa ako muža, ktorý sa obracia ku krížu. „Pri hľadaní vhodného atribútu sme sa zhodli, že univerzálnym symbolom bude kvet ľalie,“ hovorí. Podľa Sadovskej tento symbol čistoty poukazuje na schopnosť sv. Jozefa pozerať, žiť a premýšľať čisto.

„Svätosť vidím ako niečo veľmi konkrétne a neskôr ju posúvam farebnosťou a uhlom pohľadu do takej abstraktnejšej polohy. Stále však zostávam pri tom, že telo svätca je veľmi reálne a stáva sa akoby symbolom,“ približuje Dorota Sadovská.

Výtvarníčka na svojich obrazoch často zachytáva nahé telá bez vlasov. Pri svätcoch ich zlatá farba pokožky symbolizuje oslávené telo v nebi. Zobrazenie sv. Jozefa poukazuje na jeho otvorenosť a schopnosť počúvať, ale aj konať. Základná línia jeho postoja vytvára pomyselný otvorený a prijímajúci oblúk.

Sochár Viktor Oravec, architekt Michal Bogár a stolár Igor Vass pri konzultácii o ambone.

Viktor Oravec so sklenou tabuľou pre ambonu.

Všetci zúčastnení sa zhodujú na tom, že očakávania týkajúce sa pápežovej návštevy sú jednoznačne veľké a pozitívne. Sklársky výtvarník Viktor Oravec hovorí, že pápež Ján Pavol II. nám bol geograficky aj kultúrne bližší. Pápeža Františka sme podľa jeho slov zatiaľ ešte nestihli do hĺbky spoznať a pochopiť.

Podľa architekta Michala Bogára má pápež František dar priblížiť sa ľuďom úplne prirodzeným a autentickým spôsobom. „Jeho výzva, aby sme sa starali o spoločnú záhradu, ku ktorej prirovnáva našu planétu, nás pozýva zamyslieť sa nad vlastným postojom k tomu, čo nám bolo zverené do starostlivosti.“

Hoci je samotný priestor na poli pri Šaštíne komponovaný veľmi veľkoryso, súčasné dáta z registrácie ukazujú omnoho nižší počet pútnikov, než sa pôvodne očakávalo. Dorota Sadovská v tomto kontexte hovorí, že možno ide viac o kvalitu ako kvantitu. Dôležité podľa nej je, aby prišli ľudia, ktorí neberú návštevu pápeža ako senzáciu, ale skutočné duchovné stretnutie.

Architekt Roman Ruhig dodáva, že liturgický priestor v Šaštíne je pripravený vytvoriť dôstojné miesto na stretnutie pútnikov s pápežom Františkom. Dôležité je v tejto chvíli počúvať jeho myšlienky, ktoré nám odovzdáva počas svojej návštevy Slovenska, a neuvažovať iba nad počtom ľudí, ktorí prídu osobne na jednotlivé miesta jeho pastoračnej návštevy.

Sochár Martin Lettrich s humorom dopĺňa, že výtvarníci aj tak nie sú zvyknutí na početné publikum. „Aj keby prišlo len sto ľudí, je to viac, než bežne chodí na výstavy,“ konštatuje. Aj okolo výtvarných diel vo verejnom priestore kráčame podľa jeho slov zväčša uponáhľane, so sklonenou hlavou.

„Tu budeme mať tisíce ľudí pristavených a plne sústredených na priestor presbytéria, kde sa budú pozerať na to, čo sme spoločne vytvorili,“ uzatvára svoje uvažovanie Martin Lettrich. Podľa jeho názoru nie je dôležité, koľko ľudí na pápeža Františka príde, ale koľko z nich bude schopných jeho posolstvo reálne zachytiť.

Foto: archív Michala Bogára

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.