„Už nie je čas čakať, musíme konať“ – píše pápež František v posolstve účastníkom podujatia na vysokej úrovni parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré malo tému: „Životné prostredie a ľudské práva: Právo na bezpečné, zdravé a udržateľné životné prostredie“. Viacdňové podujatie zorganizované v rámci príprav na COP26, sa konalo v Štrasburgu do štvrtka 30. septembra.

Svätý Otec v posolstve pripomína, že o potrebe venovať sa problému životného prostredia hovoril aj pri návšteve Rady Európy v novembri 2014 a že tejto téme venoval svoju encykliku Laudato si´. Zároveň konštatuje, že iniciatívy Rady Európy „by sa nemali obmedzovať len na geografický priestor tohto kontinentu“, ale počínajúc Európou by mali dosiahnuť k celému svetu. Pápež ďalej píše:

„V tomto zmysle so záujmom hľadíme na rozhodnutie, ktoré Rada Európy bude chcieť urobiť pre vytvorenie nového právneho nástroja, ktorý by spájal starostlivosť o životné prostredie s dodržiavaním základných ľudských práv.

Už nie je čas čakať, musíme konať. Každý nástroj, ktorý  by rešpektoval ľudské práva a zásady demokracie a právneho štátu – základné hodnoty Rady Európy – môže byť užitočný pri riešení tejto globálnej výzvy.“

Právo na dôstojný život a integrálny rozvoj

Citujúc zo svojej encykliky Fratelli tutti, Petrov nástupca zdôrazňuje:

„Nikto nemôže poprieť základné právo každej ľudskej bytosti «dôstojne žiť i integrálne sa rozvíjať»; a ak sa «my ľudia rodíme na tejto zemi s rovnakou dôstojnosťou [...], v dôsledku toho musíme ako spoločenstvo garantovať, že každý človek môže žiť dôstojne a mať primerané príležitosti na integrálny rozvoj» (č. 107, 118).

Keď sa však človek považuje za pána vesmíru, a nie za jeho zodpovedného správcu, keď už viac neuznáva svoje oprávnené postavenie vo vzťahu k svetu, ospravedlňuje akýkoľvek druh plytvania, environmentálneho aj ľudského, a k ostatným ľuďom a k prírode sa správa ako k púhym predmetom.“

„Nie“ konzumu bez zábran, potrebná je zmena kurzu

V zmysle dávnej múdrosti: „Človek musí jesť, aby žil, nie žiť, aby jedol“ pápež dodáva:

„Človek musí konzumovať, aby žil, a nie žiť, aby konzumoval. Predovšetkým by sa nikdy nemalo konzumovať bez zábran, ako sa to stáva dnes. Každý musí užívať zo zeme to, čo je potrebné na jeho obživu.

Všetko je prepojené a ako rodina národov musíme mať spoločný záujem: starať sa o to, aby bolo životné prostredie čistejšie a zachované. A starať sa o prírodu, aby sa ona starala o nás.

Preto je potrebná skutočná zmena kurzu, nové uvedomenie si vzťahu človeka k sebe samému, k druhým, k spoločnosti, k stvoreniu a k Bohu.“

Okrem práv treba hovoriť aj o povinnostiach

Svätý Otec v tomto zmysle poukazuje aj na potrebu „interdisciplinárneho a operatívneho dialógu na všetkých úrovniach“ i na nevyhnutnosť „individuálnej a kolektívnej zodpovednosti“.

„Mali by sme hovoriť aj o povinnostiach každého človeka v súvislosti so životom v zdravom a udržateľnom životnom prostredí. Keď hovoríme len o právach, myslíme len na to, čoho sa nám má dostať. Musíme tiež myslieť na zodpovednosť, ktorú máme voči budúcim generáciám, a na svet, ktorý chceme zanechať našim deťom a mladým ľuďom.“