Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
01. október 2021

Blahoslavený Stefan Wyszyński

Poľský kardinál podporoval cirkev na Slovensku. Aj pašovaním kníh

Náboženská literatúra sa počas komunizmu tajne prenášala na Slovensko s požehnaním nedávno blahorečeného poľského kardinála.

Poľský kardinál podporoval cirkev na Slovensku. Aj pašovaním kníh

Kardinál Stefan Wyszyński bol vyhlásený za blahoslaveného 12. septembra vo Varšave. Foto – TASR/AP

V Poľskom inštitúte v Bratislave sa tento týždeň diskutovalo o tom, ako blahoslavený kardinál pomáhal cirkvi na Slovensku počas totality. So svojimi spomienkami sa podelil kňaz Šebastián Košút, ktorého kardinál Stefan Wyszyński vysvätil a ktorý pôsobil ako kaplán v katedrále vo Varšave.

Kňaz, ktorý sa narodil v regióne poľského Spiša, si spomína, že keď po gymnáziu prišiel do Varšavy, kardinál ho prijal do seminára. „Keď som kardinála Wyszyńského stretol ešte ako seminarista, povedal mi: ,Dobre, že si tu ako Slovák. Budem na teba dozerať, a keď príde príležitosť, pošlem ťa pracovať medzi Slovákov.‘ Vždy si na kardinála spomínam ako na proroka dnešnej doby,“ povedal počas diskusie slovenský kňaz.

Podľa Košúta bol kardinál Wyszyński veľmi úprimný. „Bol inšpirovaný Duchom Svätým. Vedel, kam má koho poslať. Či sme to boli my, seminaristi, alebo kňazi. S kýmkoľvek sa stretol, vedený Duchom Svätým vedel čítať, čo treba robiť, aby daný človek plnil úlohu, ktorá mu bola určená ešte pred tým, ako prišiel na svet. Kardinál mal tieto veci v sebe akoby zakódované,“ uviedol Šebastián Košút.

Zaspomínal si aj na to, ako mu raz kardinál Wyszyński položil ruky na plecia a povedal mu: „Som veľmi unavený, ale musím to dokončiť.“ A takisto ako mu povedal, že keď prídu Slováci, môžu prísť za ním v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu.

Wyszyński tiež podporoval pašovanie literatúry na Slovensko, ktorú posielali z Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme do rôznych kláštorov v Poľsku. Košút knihy s ďalšími spolupracovníkmi pozbieral a vždy v deviaty deň mesiaca sa stretol na Babej hore s komplicmi na Slovensku, kde si vymenili balíky.

Šebastián Košút neskôr pôsobil v Taliansku a desať rokov robil aj sekretára biskupovi Pavlovi Hnilicovi.

Historik Mirosław Szumiło z Ústavu národnej pamäti vo Varšave na podujatí vysvetlil, že cirkev v Poľsku bola počas obdobia komunizmu slobodnejšia ako tá v Československu.

„V Poľsku bolo pre komunistov ťažšie dostať cirkev pod kontrolu. Príčinou bolo, že v povojnovom Poľsku bolo viac ako 90 % katolíkov. V Československu bola situácia zložitejšia, najmä na území Česka bolo katolíkov menej. Na Slovensku aj v Česku mali tiež zastúpenie iné vierovyznania. Rozdiel medzi Českom a Slovenskom bol tiež. Štát bol zložený z dvoch častí a komunisti mohli hrať svoje hry aj medzi týmito krajinami,“ uviedol Szumiło.

Inzercia

Poľský historik vysvetlil, že aj vďaka kardinálovi Wyszyńskému a jeho dohode so štátom, ktorú komunisti neskôr porušili, sa podarilo oddialiť najhoršie perzekúcie voči cirkvi v stalinskom období.

„Aj v Poľsku boli zlikvidované katolícke vydavateľstvá či tlač, ale neodvážili sa zlikvidovať rehole. V roku 1956 museli poľského prímasa Wyszyńského prepustiť z väzenia. Cirkev bola cieľom represií, ale boli obmedzené a cirkev mohla aspoň nejako fungovať. To umožnilo poľskej cirkvi pomáhať aj cirkvi na Slovensku. Dalo sa pohybovať cez hranice v Tatrách a tak sa mohli nadväzovať vzájomné kontakty,“ ozrejmil historik z Varšavy.


Kňaz Šebastián Košút a poľský veľvyslanec na Slovensku Krzysztof Strzałka počas predstavenia kníh. Foto: autor

Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko zdôraznil, že kardinál Wyszyński bol aj napriek prenasledovaniu mužom nádeje. „Veril, že bude môcť realizovať takzvané Jasnohorské sľuby aj celý projekt duchovnej prípravy na milénium poľského kresťanstva. Dnes nám hovorí, že aj keď máte rôzne ťažkosti, môžete mať veľké plány a sny a aj ich skutočne realizovať v praxi,“ uzavrel biskup Haľko.

Počas diskusného večera tiež predstavili dve knihy o kardinálovi Wyszyńskom, ktoré vyšli aj na Slovensku: Druhý krajec chleba a Zápisky z väzenia.

Poľský historik Rafał Łatka pripomenul, že kardinál si viedol denník nielen počas väzenia, ale aj počas celej biskupskej služby. Zapisoval si všetky stretnutia či udalosti. Kardinál síce nerobil zápisky každý deň, ale jeho poznámky prinášajú cenné informácie. Kniha Druhý krajec chleba je zasa zbierka jeho homílií, výrokov a citátov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.