Dvojdňové medzinárodné stretnutie s názvom „Bratské národy, zem budúcnosti: Náboženstvá a kultúry v dialógu“ zorganizované v Ríme Komunitou Sant’Egidio sa uzavrelo vo štvrtok 7. októbra podvečer pri Koloseu medzináboženským gestom spoločného úsilia o pokoj vo svete.

Zakladateľ Komunity Sant´Egidio prof. Andrea Riccardi pripomenul historické stretnutie v roku 1986 v Assisi, zvolané sv. Jánom Pavlom II. Privítal hostí z rozličných krajín a rôznych náboženstiev. Okrem pápeža Františka boli medzi nimi ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu, veľký imám Al Azharu Ahmed Al Tajíb z Káhiry, či vrchný rabín Pichas Goldschmidt ako predseda Konferencie európskych rabínov.

Ďalej to boli zástupca Soto Zen budhizmu Shoten Minegishi z Japonska, z Kuvajtu prišiel reprezentant Svetovej pan-islamskej právnickej organizácie Sayyed Abu al-Qasim al-Dibaji, predsedníčka Hinduistického fóra Európy prof. Lakshmi Vyasová, náboženstvo sikhov zastupoval Jaswant Singh.

Z Nemecka prišiel luteránsky evanjelický biskup Heinrich Bedford Strohm. Židovská spisovateľka maďarského pôvodu žijúca v Ríme Edith Brucková zastupovala tých, čo prežili holokaust na vlastnej koži. Medzi účastníkmi z radov mladých ľudí bola Sabera Ahmadiová z Afganistanu.

Na pódiu v priestore medzi Koloseom a Konštantínovým oblúkom vystúpili s príhovormi nemecká kancelárka Angela Merkelová, veľký imám káhirského Al-Azharu Ahmed Al-Tajíb a predseda Konferencie európskych rabínov Pinchas Goldschmidt. Mierovú výzvu prečítala jedna z mladých účastníčok, Sabera Ahmadiová z Afganistanu.

Svätý Otec František vo svojom vystúpení vyslovil aj tieto slová:

„Dnes, v globalizovanej spoločnosti, ktorá z bolesti robí divadlo, ale nemá s ňou súcit, musíme „budovať spolucítenie“. Vcítiť sa do druhého človeka, vcítiť sa do jeho utrpenia, spoznať jeho tvár. Toto je skutočná odvaha, odvaha spolucítenia, vďaka ktorej pôjdeme za hranice vlastnej nerušenosti, že toto sa ma netýka, že to nie je moje. Aby sa život ľudí nezúžil na hru medzi mocnými.“

„Chcel by som preto zopakovať výzvu, ktorú som predniesol v Abú Zabí o úlohe, ktorú už nemožno odkladať a ktorá prislúcha náboženstvám «v tomto citlivom historickom okamihu: demilitarizovať ľudské srdce» (Príhovor na medzináboženskom stretnutí, 4. februára 2019). Je našou zodpovednosťou, drahí veriaci bratia a sestry, pomôcť vykoreniť zo sŕdc nenávisť a odsúdiť každú formu násilia.

Jasnými slovami vyzývame k tomu, aby sme odložili zbrane, znížili vojenské výdavky na zabezpečenie humanitárnych potrieb, aby sme nástroje smrti premenili na nástroje života. Nech to nie sú prázdne slová, ale naliehavé požiadavky, ktoré vznášame pre dobro našich bratov, proti vojne a smrti, v mene Toho, ktorý je pokoj a život. Menej zbraní a viac potravín, menej pokrytectva a viac transparentnosti, viac spravodlivo distribuovaných vakcín a menej bezhlavo predávaných zbraní.“