Medzináboženský dialóg
Pápež na stretnutí náboženstiev v Koloseu vyzval demilitarizovať ľudské srdce
Foto: TASR - AP Photo/Gregorio Borgia
Prišiel aj patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu, veľký imám Al Azharu Ahmed Al Tajíb z Káhiry či vrchný rabín Pichas Goldschmidt. S prejavom vystúpila i Angela Merkelová.
Dvojdňové medzinárodné stretnutie s názvom „Bratské národy, zem budúcnosti: Náboženstvá a kultúry v dialógu“ zorganizované v Ríme Komunitou Sant’Egidio sa uzavrelo vo štvrtok 7. októbra podvečer pri Koloseu medzináboženským gestom spoločného úsilia o pokoj vo svete.
Zakladateľ Komunity Sant´Egidio prof. Andrea Riccardi pripomenul historické stretnutie v roku 1986 v Assisi, zvolané sv. Jánom Pavlom II. Privítal hostí z rozličných krajín a rôznych náboženstiev. Okrem pápeža Františka boli medzi nimi ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu, veľký imám Al Azharu Ahmed Al Tajíb z Káhiry, či vrchný rabín Pichas Goldschmidt ako predseda Konferencie európskych rabínov.
Ďalej to boli zástupca Soto Zen budhizmu Shoten Minegishi z Japonska, z Kuvajtu prišiel reprezentant Svetovej pan-islamskej právnickej organizácie Sayyed Abu al-Qasim al-Dibaji, predsedníčka Hinduistického fóra Európy prof. Lakshmi Vyasová, náboženstvo sikhov zastupoval Jaswant Singh.
Z Nemecka prišiel luteránsky evanjelický biskup Heinrich Bedford Strohm. Židovská spisovateľka maďarského pôvodu žijúca v Ríme Edith Brucková zastupovala tých, čo prežili holokaust na vlastnej koži. Medzi účastníkmi z radov mladých ľudí bola Sabera Ahmadiová z Afganistanu.
Na pódiu v priestore medzi Koloseom a Konštantínovým oblúkom vystúpili s príhovormi nemecká kancelárka Angela Merkelová, veľký imám káhirského Al-Azharu Ahmed Al-Tajíb a predseda Konferencie európskych rabínov Pinchas Goldschmidt. Mierovú výzvu prečítala jedna z mladých účastníčok, Sabera Ahmadiová z Afganistanu.
Svätý Otec František vo svojom vystúpení vyslovil aj tieto slová:
„Dnes, v globalizovanej spoločnosti, ktorá z bolesti robí divadlo, ale nemá s ňou súcit, musíme „budovať spolucítenie“. Vcítiť sa do druhého človeka, vcítiť sa do jeho utrpenia, spoznať jeho tvár. Toto je skutočná odvaha, odvaha spolucítenia, vďaka ktorej pôjdeme za hranice vlastnej nerušenosti, že toto sa ma netýka, že to nie je moje. Aby sa život ľudí nezúžil na hru medzi mocnými.“
„Chcel by som preto zopakovať výzvu, ktorú som predniesol v Abú Zabí o úlohe, ktorú už nemožno odkladať a ktorá prislúcha náboženstvám «v tomto citlivom historickom okamihu: demilitarizovať ľudské srdce» (Príhovor na medzináboženskom stretnutí, 4. februára 2019). Je našou zodpovednosťou, drahí veriaci bratia a sestry, pomôcť vykoreniť zo sŕdc nenávisť a odsúdiť každú formu násilia.
Jasnými slovami vyzývame k tomu, aby sme odložili zbrane, znížili vojenské výdavky na zabezpečenie humanitárnych potrieb, aby sme nástroje smrti premenili na nástroje života. Nech to nie sú prázdne slová, ale naliehavé požiadavky, ktoré vznášame pre dobro našich bratov, proti vojne a smrti, v mene Toho, ktorý je pokoj a život. Menej zbraní a viac potravín, menej pokrytectva a viac transparentnosti, viac spravodlivo distribuovaných vakcín a menej bezhlavo predávaných zbraní.“
Dnes treba vedieť
V prešovskej kaplnke inštalovali prvostupňovú relikviu z kosti sv. Floriána
Išlo o dar z Baziliky sv. Floriána v Krakove, a to prostredníctvom kardinála Stanisława Dziwisza.
Americký režisér Martin Scorsese pripravuje ďalší film o Ježišovi. „Na pápežovu výzvu umelcom som odpovedal jediným spôsobom, ktorý poznám: vymyslel som si a napísal scenár filmu o Ježišovi. A práve ho začínam nakrúcať,“ vyjadril sa Scorsese na konferencii s umelcami, ktorých prijal na audiencii aj pápež František. Scorsese režíroval aj snímku Posledné pokušenie Krista z roku 1988. (vaticannews)
Moskovský pravoslávny patriarcha Kirill na stretnutí s novým veľvyslancom Ruska pri Svätej stolici zdôraznil dôležitosť dialógu s Vatikánom. Patriarcha povedal Ivanovi Soltanovskému, že komunikácia medzi oboma denomináciami bola v minulosti vzájomne výhodná. Hlava cirkvi dodala, „že je dôležité, aby sme v tejto historickej fáze vývoja správne nadviazali vzťahy s Vatikánom“. Súčasné výzvy nie sú vo vyhlásení Moskovského patriarchátu konkrétne menované.(kathpress)
Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi vystúpil na Globsecu
Arcibiskup Paul Richard Gallagher poukázal, že „len solidarita je schopná prelomiť prekliatie ľudského sebectva a prináša dlhodobý mier, ktorý nie je len absenciou konfliktu, ale prítomnosťou spravodlivosti, harmónie a spolupráce“.
V Česku uvedú do služby dvoch parlamentných kaplánov. Počas bohoslužby v kaplnke snemovne poslancom začnú slúžiť za Rímskokatolícku cirkev Milan Hanuš a farár Cirkvi bratskej Daniel Kvasnička. Činnosť kaplánov nebude misijná, má byť politicky neutrálna a zameraná na službu jednotlivcom. (cirkev.cz)
Pápež František zriadil v USA novú cirkevnú provinciu, keď diecézu Las Vegas povýšil na arcidiecézu. Arcibiskupom sa stal doterajší biskup George L. Thomas. Súčasťou novej cirkevnej provincie budú diecézy Salt Lake City a Reno, ktoré pred tým patrili do provincie San Francisco. V novej provincii žije vyše milióna katolíkov a v USA bude 35 cirkevných provincií. (vatican.va)
Ako sa žije slovenským kapucínom na Islande a v čom spočíva ich misia na ľadovom ostrove? Pozrite si dokument Across the icy desert.
Alojz Tkáč v čase, keď mu bol odobratý štátny súhlas, cestoval po Slovensku, mapoval cirkevnú situáciu a podrobnú kritickú analýzu v roku 1982 prepašoval do slovenského časopisu v Ríme. ŠtB na to prišla až po troch rokoch a musela byť veľmi zaskočená, navyše o takejto jeho činnosti napriek jeho sledovaniu nič nevedela. Čo ešte o jeho živote odkrýva 480-stranový zväzok komunistickej tajnej polície? Píšu František Neupauer a Lukáš Obšitník.
Pražský arcibiskup Jan Graubner sa poznal s Alojzom Tkáčom z 90. rokov, sedávali spolu na zasadnutiach biskupských konferencií. „Bol taká pokojná sila, vedel, čo chce, a vždy do toho išiel s veľkým pokojom. Nerobil v ničom problém, ale vedel dosiahnuť spoločné dobro,“ spomínal Graubner na brífingu po pohrebných obradoch. Emerita Tkáč na pohrebe kardinála Jozefa Tomka vlani v auguste s úsmevom avizoval verejnosti, že ďalší pohreb bude ten jeho. „Aj keď sa niekedy tváril vážne, myslím, že v duši mal zmyslu pre humor dosť,“ reagoval dnes po rozlúčke s ním Graubner.
Pápež František v sústrastnom telegrame ocenil zosnulého arcibiskupa Alojza Tkáča za jeho vernosť a apoštolskú horlivosť v tajnej cirkvi v časoch ateistického komunistického režimu. V telegrame, ktorý v mene Svätého Otca zaslal vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, vyzdvihol zosnulého ako „pastiera, ktorý s neúnavným zápalom vykonával svoju službu“.
