V Poľsku registrujú problém s novými uchádzačmi o štúdium v seminároch. Medziročne im klesol počet bohoslovcov takmer o 20 percent.

Podľa Piotra Kota, predsedu Konferencie rektorov vyšších seminárov v Poľsku, ktorého cituje poľská Katolícka informačná agentúra eKAI, nastúpilo tento rok 356 seminaristov, zatiaľ čo minulý rok bolo v Poľsku 441 prvákov.

V diecéznych seminároch je o 47 seminaristov menej, pri reholiach zaznamenala poľská cirkev o 38 kandidátov na kňažstvo menej.

Klesajúci trend pokračuje

Pre porovnanie, v roku 2012 nastúpilo do poľských seminárov až 828 uchádzačov o kňazstvo, upozorňuje na to Catholic News Agency. V roku 2019 ich bolo 498.

Poľský katolícky týždenník Gość Niedzielny poznamenal, že záujem o kňazské povolania v Poľsku v posledných rokoch výrazne klesá.

Týždenník priblížil, že najviac kňazských kandidátov sa prihlásilo v seminároch v Tarnówe a Poznani (14 bohoslovcov). Rovnaký počet prvákov je aj v Opole, tento seminár však zastrešuje bohoslovcov z dvoch diecéz (Opole a Gliwice).

Do seminárov v Bydhošti, Drohiczyne, Elblągu a Łowiczi nenapísal ani jeden seminarista.

Mladí na volanie nereagujú

Poľskí biskupi v marci upravili dekrét s názvom „Cesta formácie kňazov v Poľsku“, v ktorom stanovujú nové pravidlá pre kňazskú formáciu a pre uchádzačov o kňazstvo.

Kot pripomenul, že je „ťažké identifikovať všetky faktory dekrétu“, a preto počet kňazských povolaní v krajine klesá. Zároveň povedal, že Boh mladých aj naďalej povoláva, no oni majú často problém reagovať alebo nereagujú vôbec.

Dekrét uchádzačov často hodnotí ako „nehodných“, pripomenul predseda poľských rektorov seminárov. „Môžu za tým byť ťažké príbehy minulosti: nedostatok vhodných vzorov v rámci rodiny, rané závislosti, problémy s osobnosťou či poruchy identity,“ uviedol Kot.

„Iní sa zdráhajú nasledovať výzvu duchovného povolania, pretože je v nich zakorenený negatívny obraz cirkvi a kňazstva,“ dodal Kot s tým, že ďalším faktorom je podľa neho problém „hyperindividualizmu“ v súčasnej spoločnosti, kvôli čomu sa mladý človek nedokáže rozhodnúť a obetovať svoj život službe pre ostatných.

Spájanie seminárov nie je cestou

Pri klesajúcom trende počtu kňazských kandidátov sa vynára otázka, či nezlučovať jednotlivé semináre. Predseda rektorov poľských seminárov povedal, že za príliš rýchle spájanie nie je.

Pripomenul, že základným dôvodom je jednota miestnej cirkvi, pričom sa obrátil na exhortáciu Jána Pavla II. Pastores dabo vobis, v ktorej pápež píše, že seminár posilňuje kandidátov na kňazstvo, a to v zmysle pre spoločenstvo.

Pomáha tiež častá prítomnosť biskupa, vďaka ktorej seminaristi lepšie spoznajú miestnu cirkev, v ktorej budú ako kňazi plniť konkrétne poslanie.

Seminár je podľa Kota tiež dôležitým miestom kresťanskej formácie nielen pre duchovenstvo, ale aj pre iné laické osoby. Kandidáti na kňazstvo popri iných ľuďoch majú možnosť dozvedieť sa viac o súčasných pastoračných trendoch a môžu nadviazať hlboké vzťahy s tými, s ktorými budú neskôr v diecéze spolupracovať, pripomína Kot.

Predseda rektorov poľských seminárov uviedol, že zlučovanie je až poslednou možnosťou v momente, keď vo viacerých seminároch bude príliš nízky počet seminaristov alebo keď bude nepriaznivá ekonomická situácia.

Napriek poklesu stále dosť

Aj napriek tomu, že od minulého roku sa znížil počet seminaristov v Poľsku takmer o 20 percent, krajina zostáva podľa Catholic News Agency jednou z európskych krajín s najvyšším počtom kňazských povolaní.

Podľa štatistiky portálu Notes from Poland sa v Poľsku vysvätí každý štvrtý európsky kňaz. V Írsku tento rok začínalo študovať v seminári len deväť kňazských kandidátov.

V Nemecku s 83-miliónovou populáciou bolo v roku 2020 vysvätených 56 diecéznych kňazov.

Nedôvera mladých

Nižší počet mladých bohoslovcov môže prameniť aj z toho, ako spoločnosť vníma katolícku cirkev. Minuloročný prieskum, ktorý v Poľsku uskutočnil Inštitút pre výskum trhu a sociálnych vecí IBRiS pre denník Rzeczpospolita, ukázal, že väčšina Poliakov nemá ku katolíckej cirkvi kladný vzťah.

Zároveň z prieskumu vysvitlo, že medzi mladými vníma cirkev pozitívne len deväť percent tínedžerov. Negatíva vidí na nej 47 percent mladých a 44 percent má neutrálny postoj.

Prieskum vnímania katolíckej cirkvi v Poľsku. Zdroj – Inštitút pre výskum trhu a sociálnych vecí IBRiS

„Nie je to nič prekvapujúce,“ okomentoval minulý rok pre Rzeczpospolitu komentátor Tomasz Terlikowski, pričom poznamenal, že „cirkev už dlho stráca svoju autoritu“.

Prieskum tiež ukázal, že katolícka cirkev zaznamenala najväčší pokles dôvery spomedzi všetkých veľkých poľských inštitúcií.

Pokles religiozity medzi mladými ľuďmi ukazujú podľa denníka aj ďalšie prieskumy. Napríklad podľa štátnej štatistickej agentúry je iba 18 percent osôb vo veku 16 – 25 rokov a iba 17 percent osôb vo veku 25 – 34 rokov silne alebo stredne presvedčených o svojej viere v porovnaní s 51 percentami osôb vo veku nad 75 rokov.

Zvrátenie stavu?

Predseda Konferencie rektorov vyšších seminárov v Poľsku Piotr Kot pre eKAI načrtol, čo všetko je potrebné pre zvrátenie tohto stavu. Povedal, že „musíme posilniť všetko“.

„Všetko čo vedie k prehĺbeniu krstnej identity a umožňuje vybudovať osobný vzťah s Ježišom Kristom. Musíme sa spojiť s katolíckou cirkvou a vzbudiť misijné nadčenie,“ objasnil Kot.

Významnú dôležitosť pripísal rôznym komunitám, evanjelizačným či charizmatickým hnutiam. Spomenil aj významnosť liturgickej služby a pastoračných kaplánov, najmä pôsobiach na univerzitách.

„Tieto skupinky potrebujú väčšiu podporu od kňazov,“ pripomenul, pričom naznačil, že zvyčajne, ak vo farnosti nie je nejaký mladý kňaz, tak tam neexistuje ani žiadna služba mládeže či miništrantská formácia.

„Verím, že sprevádzanie mladých ľudí - aj keď to vyžaduje trpezlivosť a odhodlanie - je v súčasnosti jednou z najdôležitejších výziev poľskej cirkvi,“ uzavrel Piotr Kot.