Svet kresťanstva 21. február 2009

Aj ťažko chorý človek ostáva človekom

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Nedávna smrť Talianky Eluany Englaro rozvírila diskusiu o statuse ľudskej osoby vo „vegetatívnom stave“. Kongregácia pre náuku viery už v roku 2007 predložila jednoznačnú pozíciu Katolíckej cirkvi. Bývalý predseda americkej biskupskej konferencie, biskup William S. Skylstad sa 11. júla ...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Nedávna smrť Talianky Eluany Englaro rozvírila diskusiu o statuse ľudskej osoby vo „vegetatívnom stave“. Kongregácia pre náuku viery už v roku 2007 predložila jednoznačnú pozíciu Katolíckej cirkvi. Bývalý predseda americkej biskupskej konferencie, biskup William S. Skylstad sa 11. júla ...


Nedávna smrť Talianky Eluany Englaro rozvírila diskusiu o statuse ľudskej osoby vo „vegetatívnom stave“. Kongregácia pre náuku viery už v roku 2007 predložila jednoznačnú pozíciu Katolíckej cirkvi.

Bývalý predseda americkej biskupskej konferencie, biskup William S. Skylstad sa 11. júla 2005 obrátil listom na Kongregáciu pre náuku viery ohľadom výživy a hydratácie pacientov nachádzajúcich sa v stave života všeobecne nazývaným „vegetatívny stav“. List obsahoval dve konkrétne otázky:

1. Je morálnou povinnosťou podávať potravu a tekutiny (prirodzenou alebo umelo vytvorenou cestou) pacientovi nachádzajúcemu sa iba vo „vegetatívnom štádiu života“, okrem prípadu, že prijatú výživu už jeho organizmus neprijíma alebo prípadu, že podávanie výživy sa nemôže uskutočniť bez závažného fyzického poškodenia jeho organizmu?

2. Ak výživa a hydratácia pacienta, ktorý sa nachádza „permanentne vo vegetatívnom štádiu života“, sa mu podáva iba umelo vytvorenými cestami, môžu to lekári prestať vykonávať, ak dospejú k morálnej istote, že pacientovi sa už nikdy nevráti vedomie?

Odpovede, o ktorých rozhodlo zasadanie kongregácie a ktoré schválil pápež Benedikt XVI., boli zverejnené a prefektom kongregácie, americkým kardinálom Williamom Levadom podpísané 1. augusta 2007.

1. Áno. Podávanie jedla a vody, hoci sú podávané umelo vytvorenými cestami, je v princípe riadnym a primeraným prostriedkom na zachovanie života. Táto činnosť je teda povinná do tej miery, dokedy sa ukazuje, že plní svoj účel, ktorý spočíva v zabezpečení hydratácie a výživy pacienta. Takto sa dosiahne eliminácia utrpenia a smrti z dôvodu vyhladovania a dehydratácie.

2. Nie. Pacient, hoci sa nachádza v permanentnom vegetatívnom štádiu svojho života, je osobou, ktorá i naďalej vlastní základnú ľudskú dôstojnosť, preto jej patrí aj riadna a primeraná starostlivosť, ktorá zahŕňa v princípe aj poskytovanie vody a potravy, hoci aj umelo vytvorenými cestami.

K odpovediam bol pripojený aj rozsiahly komentár, ktorý objasňuje pozície kongregácie. Píše sa v ňom, že „pacienti, ktorí sa nachádzajú vo ,vegetatívnom štádiu života´, dýchajú spontánne, výživu prijímajú a trávi im to, metabolizmus funguje a nachádzajú sa tak v určitej stabilnej situácii. Nedokážu iba sami jesť a piť. Ak by sa im teda nepomohlo, hoci aj umelo vytvorenou cestou, s prijímaním výživy a tekutín, zomreli by“. Komentár uvádza päť predchádzajúcich vyjadrení k tejto téme, ktorými dokladá jednoznačný a nemenný postoj Cirkvi k otázke vegetatívneho štádia života.

...poskytovanie vody a pokrmu, aj keby sa podávalo umelo vytvorenými cestami, ostáva prirodzeným prostriedkom na zachovanie života a nie terapeutickým úkonom. Preto je morálnou povinnosťou robiť to aj vtedy, ak by sa takýto vegetatívny stav pacienta stal dlhodobým,“ píše sa v závere komentára.

Foto: www.sxc.hu

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0