V minulosti boli vypracované len príručky pre prácu postulátorov vo forme vademéka (Vademecum, Codex pro postulatoribus), upresňuje prefekt Kongregácie pre kauzy svätých: „Doteraz však nikdy nebol vypracovaný a promulgovaný normatívny dokument týkajúci sa osoby postulátora a jeho funkcie. Ide teda o novinku.“
K hlavným bodom obsahu dokumentu kardinál Semeraro vysvetľuje: „Najskôr je tu úvodná časť, ktorá je veľmi dôležitá, pretože obsahuje „všeobecné pojmy“, t. j. normy, ktoré ustanovujú a definujú rolu postulátora, uvádzajú požiadavky na neho kladené, vymenúvajú úlohy, ktoré je povolaný vykonávať, objasňujú spôsob menovania a zaoberajú sa administratívnymi aspektmi.
V texte sú dve novinky, ktoré síce môžu pôsobiť reštriktívne, ale v skutočnosti vyplývajú z presvedčenia o vážnosti požadovaného záväzku pre každú kauzu blahorečenia a svätorečenia. Ide o článok 6a, podľa ktorého za postulátorov nemôžu byť menovaní kardináli, biskupi a osoby, ktoré zastávajú funkcie v dikastériu, ako sú úradníci, historickovední poradcovia, teologickí poradcovia a lekárski experti.
Článok 9 zas hovorí o limite 30 aktívnych káuz, ktoré možno zveriť jednému postulátorovi «ad casum».“
V ďalších častiach sa Smernice osobitne a podrobne zaoberajú úlohou postulátora - najprv v diecéznej fáze kauzy a potom v tzv. rímskej fáze, keď kánonická procedúra prebieha na Kongregácii. Nakoniec sa dokument venuje povinnostiam postulátora pri blahorečení, svätorečení alebo udelení titulu učiteľa Cirkvi. Predpisy sa končia niekoľkými úvahami o práci postulátorov v súvislosti s relikviami a telesnými pozostatkami.
