Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochrana života Spoločnosť
19. október 2021

Diskusia o potratoch

Čo sa v skutočnosti píše v návrhu a čím nás strašia liberáli

Návrh Anny Záborskej a spol. nijako nezasahuje do výkonu potratov, napriek tomu znie éterom hystéria o obmedzovaní ženských práv.

Čo sa v skutočnosti píše v návrhu a čím nás strašia liberáli

Anna Záborská a Jana Bittó Cigániková. FOTO TASR

V diskusii k zákonu o pomoci tehotným ženám sa v liberálnych kruhoch opäť vynárajú argumenty, ktoré do veľkej miery s predkladaným návrhom nesúvisia. Odporcovia tohto zákona tvrdia, že ide o sprísňovanie potratovej legislatívy, pričom jediným takýmto zásahom je predĺženie čakacej lehoty zo 48 na 96, respektíve 72 hodín.

Zákon, ktorý čaká v parlamente na druhé čítanie, sa vo väčšine dotýka sociálnych opatrení. Napokon, gestorským výborom parlamentu k tomuto zákonu nie je výbor pre zdravotníctvo, ale výbor pre sociálne veci.

Zhrňme si teda, čo je skutočným obsahom návrhu.

Sociálne opatrenia

Zo sociálnych opatrení ide napríklad o garanciu núdzového bývania pre tehotné ženy v krízovej situácii. Na túto službu budú mať ženy nárok nielen počas tehotenstva, ale aj po pôrode až do troch rokov veku dieťaťa.

Príspevok pri narodení by sa mal v plnej výške vyplácať aj na štvrté narodené dieťa. Na príspevky by zároveň mal mať nárok aj otec v prípade, ak matka podmienky nespĺňa, napríklad nemá trvalý pobyt na Slovensku. Pre rodiny s viac ako troma deťmi sa tiež znižuje registračný poplatok za auto o 70 percent, keďže pre väčšie rodiny je dnes auto takmer nevyhnutnou potrebou.

To, čo bolo predmetom niekedy až veľmi cynických reakcií, je osobitný príspevok pri narodení zdravotne postihnutého dieťaťa. Toto postihnutie klasifikuje lekár podľa vykonávacieho predpisu, ktorý má prijať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Príspevok by mal byť vo výške 3170,14 eura. Nárok na príspevok by zároveň mali aj náhradní rodičia takéhoto dieťaťa.

Zákon má tiež zaviesť inštitút utajeného pôrodu. Preto by mala matka získať nárok na nemocenskú dávku od 21. týždňa tehotenstva. V tejto súvislosti tiež získa nárok na osobitnú ochranu osobných údajov.

Od sociálnych opatrení si predkladatelia sľubujú zvýšenie motivácie ženy, aby tehotenstvo dokončila riadnym pôrodom. Hoci autori zákona neskrývajú svoj nesúhlas so súčasnou interrupčnou legislatívou, nenavrhujú znižovať počet potratov reštrikciami, ale tým, že ženám dajú možnosť voľby, aby sa rozhodli dieťa priviesť na svet.

Medicínske a administratívne opatrenia

Opatrenia v oblasti, ktorá priamo súvisí s výkonom potratu, sa v návrhu premietajú do troch rovín. Jednou je predĺženie čakacej lehoty zo súčasných 48 hodín na 96 hodín, pričom Anna Záborská avizovala pozmeňujúci návrh, ktorý by lehotu upravil na 72 hodín – teda tri dni.

Druhým súborom opatrení je väčšie množstvo informácií, ktoré má žene zvažujúcej potrat lekár povinne poskytnúť. Tieto informácie budú môcť formou letákov v gynekologických ambulanciách ponúkať aj rôzne neziskové či cirkevné organizácie, odborne ich bude garantovať ministerstvo zdravotníctva. Rozšíriť sa má zároveň aj rozsah informácií, ktoré sa formou anonymných dotazníkov budú od žien zbierať.

Navrhovaný obsah dotazníka:

Rodinný stav a situácia v domácnosti

  1.  – slobodná, žijúca osamelo,
  2.  – slobodná, žijúca s partnerom,
  3.  – slobodná, žijúca s inými osobami v spoločnej domácnosti,
  4.  – vydatá,
  5.  – rozvedená,
  6.  – vdova.

Používanie metód antikoncepcie v čase otehotnenia

  1.  – žiadna metóda,
  2.  – vnútromaternicová antikoncepcia,
  3.  – kondóm,
  4.  – hormonálna antikoncepcia,
  5.  – postkoitálne prípravky,
  6.  – ženská sterilizácia,
  7.  – mužská sterilizácia,
  8.  – prirodzené metódy plánovania rodičovstva,
  9.  – iná metóda.

Údaje o iných ako zdravotných dôvodoch na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva

  1.  – hmotná núdza,
  2.  – iná zlá ekonomická alebo sociálna situácia,
  3.  – ohrozenie kariéry,
  4.  – potreba pokračovať v štúdiu,
  5.  – nepripravenosť byť matkou,
  6.  – želaný počet detí už bol dosiahnutý,
  7.  – rozchod alebo iné problémy v partnerskom vzťahu,
  8.  – tehotenstvo je následkom trestného činu,
  9.  – odporúčanie zo strany iných ľudí,
  10.  – nátlak zo strany iných ľudí,
  11.  – narušenie psychickej rovnováhy,
  12.  – neželané pohlavie dieťaťa,
  13.  – strach z reakcie rodičov,
  14.  – strach z reakcie partnera/manžela,
  15.  – tehotenstvo je následok náhodnej známosti,
  16.  – iné. V prípade uvedenia iné popíšte slovami, o aký dôvod ide.

Tretím okruhom opatrení je zrušenie doterajšej vyhlášky, ktorá upravuje indikácie na vykonanie potratu zo zdravotných dôvodov. Keďže vyhláška pochádza ešte z 80. rokov minulého storočia, neodzrkadľuje vývoj medicíny v oblasti možností liečby tehotných žien ani v oblasti prenatálnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva by v tejto veci malo pripraviť novú vyhlášku. Pri potrate do 24. týždňa pre zdravotné či genetické poškodenie dieťaťa má žena získať nárok na druhú lekársku správu a jej ošetrujúci gynekológ by bol povinný zabezpečiť druhé vyšetrenie, ak oň žena požiada.

Z administratívnych opatrení návrh obsahuje povinnosť ministerstva zdravotníctva pravidelne zverejňovať správu o potratovosti vrátane motivácií žien k potratom. Ministerstvo má tiež pripraviť návrhy na zlepšenie prostredia, aby ženy boli k potratom motivované čo najmenej. To by mohlo znamenať, že sa v budúcnosti prijmú ešte cielenejšie opatrenia, ako pomôcť tehotným ženám, matkám aj celým rodinám.

Organizácie, ktoré ženám pomáhajú poradenstvom – či už pri rozhodovaní sa pred potratom, alebo aj pri riešení najmä psychických ťažkostí po potrate –, by mali získať nárok na štátne dotácie na svoju činnosť.

Spory sa vedú o opatrenie, ktoré zavádza zákaz reklamy na vykonávanie umelého potratu. Kritici tvrdia, že zdravotnícke zariadenia nebudú môcť ani informovať o tom, že sa u nich tento zákrok vykonáva. Dôvodová správa k zákonu však uvádza, že reklamou sa nemyslí plnenie „neutrálnej informačnej povinnosti zdravotníckeho zariadenia o umelom ukončení tehotenstva. Má sa jednoznačnejšie rozlíšiť, že sa zakazuje najmä prezentácia alebo iné oznámenie s cieľom uplatniť služby alebo tovary poskytované alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva na trhu“.

Čím bojujú zástancovia potratov

Ako sme už spomenuli, návrh takisto ruší tri vyhlášky, ktoré upravujú výkon potratov a obsah informácií, ktoré má žena pred zákrokom dostať. Ako mnohé iné, aj tento bod sa stal predmetom skresľovania. Napríklad lekár a právnik Peter Kováč v rozhovore pre Denník N o vyhláške, ktorá vymenúva zdravotné indikácie pre potrat, povedal: „Tá vyhláška sa ruší bez náhrady. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva ani nemôže vydať nové vyhlášky na vykonanie zákona o umelom prerušení tehotenstva. Na to totiž v zákone potrebuje splnomocnenie od parlamentu. Zrušenie vyhlášky zníži právnu istotu zdravotníckych pracovníkov, lebo už nebudú mať jasne dané, čo sú oprávnené zdravotné dôvody na umelé prerušenie tehotenstva.“

V dôvodovej správe k návrhu sa však píše niečo iné: „Vzhľadom k tomu, že tri vykonávacie predpisy, ktoré boli vydané na základe dvoch odlišných zákonov vychádzajúcich z odlišnej terminológie, spoločenského zriadenia, stavu poznania medicíny a pod., vykazujú znaky nejednotnosti, je potrebné aktualizovať ich obsah. Z dôvodu potreby dostatočného času na prijatie vyhlášok Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky sa tieto vyhlášky rušia až dňom 1. januára 2023. Ustanovenia, ktorými sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky splnomocňuje na vydanie vyhlášok, však zostávajú z dôvodu potrebnej zákonnej kontinuity bez zmeny.“

Návrh teda vyhlášky neruší bez náhrady, ale predpokladá, že ministerstvo zdravotníctva ich aktualizuje na súčasný stav poznania. Dnešný obsah vyhlášky o zdravotných indikáciách na výkon potratu obsahuje prakticky celý zoznam z medzinárodnej klasifikácie chorôb. A dôvodom na potrat môžu byť aj také ochorenia u ženy, ktoré mohli byť fatálne pred štyrmi desaťročiami, no dnes sú už dobre liečiteľné aj počas tehotenstva.

Naposledy urobil drobný zásah do tejto vyhlášky exminister zdravotníctva Marek Krajčí, keď vyradil zo zoznamu zdravotných indikácií vek ženy nad 40 rokov. Vyslúžil si za to nemálo kritiky s odôvodnením, že pre túto kategóriu žien potrat spoplatňuje.

V citovanom rozhovore Peter Kováč zároveň vyvrátil nedávny hoax o tom, že ženy po spontánnom alebo takzvanom zamĺknutom potrate, keď mŕtve dieťa zostane v maternici, budú musieť absolvovať čakaciu lehotu. Prirodzeným potratom sa tehotenstvo končí, lehoty sa naň teda nevzťahujú. A je na posúdení lekára, či ženu odošle na kyretáž alebo počká, kým ženské telo vypudí mŕtve dieťa samo.

Akousi vlajkovou loďou kritiky súčasného návrhu je práve predĺženie čakacej lehoty zo 48 hodín na 96, respektíve 72 hodín (teda z dvoch dní na štyri, respektíve tri dni). Podľa kritikov je táto lehota zbytočná. Ženy už vraj nepotrebujú premýšľať, zvažovať informácie, ktoré dostanú od svojho gynekológa, pretože sú údajne pevne rozhodnuté a akákoľvek informácia, ktorá by ich rozhodnutie mohla zmeniť, sa považuje za zásah do ich práv.

Títo kritici pritom tvrdia, že Slovensko sa týmto návrhom odkláňa od potratovej legislatívy vo vyspelom svete.

Inzercia

Ako je to inde v Európe

Tak len zopár príkladov. V Belgicku je pred potratom pre ženy povinná konzultácia s lekárom, ktorý ju oboznámi nielen so zdravotnými rizikami zákroku či s možnosťami antikoncepcie do budúcna, ale aj s alternatívami sociálnej a psychologickej pomoci či adopcie. A hoci nemusí v žiadosti uvádzať konkrétny dôvod pre potrat, od tejto konzultácie musí do zákroku ubehnúť minimálne 6 dní – teda trojnásobne dlhší čas než u nás teraz – a ešte aj v deň potratu musí žena svoje rozhodnutie písomne potvrdiť.

V Holandsku je povinná čakacia lehota 5 dní a žena musí v žiadosti uviesť konkrétny dôvod. V Írsku je čakacia lehota 3 dni. Vzťahuje sa však na moment, keď dôvody ženy odsúhlasí odborný lekár. Ak takýto súhlas žena nedostane, môže sa obrátiť na špeciálnu komisiu, ktorá rozhodnutie preskúma a na vydanie definitívneho verdiktu má 7 dní. Írsky zákon tiež vyžaduje, aby potrat z dôvodu genetického poškodenia dieťaťa potvrdili dvaja odborní lekári (jeden pôrodník a jeden z iného odboru).

Nemecký potratový zákon uvádzanie dôvodov nevyžaduje, podobne ako v Belgicku však musí žena dostať informácie o zdravotných rizikách, možnostiach sociálnej a psychologickej pomoci vrátane možnosti ubytovania či štúdia a práce popri starostlivosti o dieťa. O tejto konzultácii musí mať certifikát a na potrat môže ísť až po troch dňoch po jej absolvovaní. Konzultácie nemusí absolvovať, ak je potrat zdravotne indikovaný, tri dni však musia uplynúť od diagnózy zdravotného poškodenia dieťaťa.

Británia síce explicitne stanovené čakacie lehoty nemá, vyžaduje však od ženy uvedenie dôvodu, pre ktorý sa rozhodla vykonať potrat. Všetky zákroky, okrem akútnych, musia byť schválené dvoma lekármi.

Z uvedeného vyplýva pomerne jednoduchý záver. Ak by sme na Slovensku mali prispôsobiť potratovú legislatívu pravidlám, ktoré platia aj v niektorých liberálnych západoeurópskych krajinách, Záborskej návrh ide v súlade s pravidlami, ktoré platia v Bruseli a Berlíne.

Nech už ide o predĺženie čakacej lehoty, povinné informovanie o alternatívnych možnostiach k potratu, vyžadovanie uvedenia dôvodu či povinné potvrdenie od dvoch od seba nezávislých lekárov rôznych špecializácií.

Viditeľní a neviditeľní odborníci

Predsedníčka výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková zorganizovala pred samotným rokovaním výboru o predmetnom návrhu takzvanú odbornú diskusiu. Drobným problémom je, že diskutovala len s tými, ktorí majú na potraty rovnaký názor ako ona sama. Zároveň tvrdí, že aj Marek Krajčí ako člen výboru, aj Anna Záborská odmietli túto odbornú konfrontáciu. Exminister Krajčí však oponoval, že pozvanie dostali na poslednú chvíľu a na tejto diskusii sa nemohli zúčastniť, pretože v tom čase už mali iný program.

Pokiaľ sa v súvislosti s potratmi hovorí o takzvanej možnosti voľby, tá má dve rôzne roviny. Ak ženy žiadajúce potrat hovoria, že jedine ony majú právo rozhodovať o svojom tele, je to síce pravda. No problém je v tom, že pri potrate rozhodujú nielen o svojom tele, ale aj o tele a živote dieťaťa.

Druhá rovina voľby je omnoho závažnejšia. Ak rôzne vyšetrenia a testy počas tehotenstva naznačia pravdepodobnosť zdravotného či genetického poškodenia dieťaťa, v mnohých prípadoch je potrat jedinou radou a možnosťou, ktorú ženy od lekára dostanú.

Často sa nedostanú k informácii o možnostiach prenatálnej liečby či dokonca operácií, ktorými už dnes dokážu vysokošpecializovaní lekári výrazne zlepšiť vyhliadky zdravotne postihnutých detí. Ako napríklad František Horn, ktorý sprostredkúva operácie rázštepu chrbtice vo Švajčiarsku. Akú možnosť voľby teda majú ženy, ktoré sú postavené do situácie, že stav ich dieťaťa je beznádejný a definitívny a najlepším riešením je potrat? 

Čítajte tiež

Ak sa Jana Bittó Cigániková zaštiťuje odborníkmi, ktorí majú rovnaký názor ako ona, treba zároveň povedať, že odborníci s iným názorom na vykonávanie potratov sa v dnešnej atmosfére obávajú vystúpiť, rozprávať pod svojím menom a prezentovať verejne svoje odborné stanoviská. Už z minulosti majú skúsenosť s tým, že po takomto kroku čelili na svojich pracoviskách šikanovaniu, ale aj verejnej mediálnej dehonestácii.

Vo verejnej diskusii zaznela ešte jedna čudná výhrada. Najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výhrady vo svedomí či to, že niektoré nemocnice ako celok potraty nerobia. Právnik Peter Kováč v už vyššie citovanom rozhovore pre Denník N argumentuje tým, že lekár gynekológ by sa mal vlastne pravidelne trénovať vo výkone potratu, lebo sa môže dostať do situácie, že ho bude musieť urobiť v akútnom prípade na záchranu života ženy. To je podobný argument, akoby sme od policajtov žiadali, nech pravidelne strieľajú ľudí, lebo čo ak raz budú musieť zneškodniť a zabiť nebezpečného zločinca.

Na Cigánikovej tlačovej konferencii však zazneli aj trochu rozporuplné tvrdenia. Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha tvrdí, že slovenský potratový zákon je špičkový a slovenská prax sa dáva za vzor iným štátom. Máme však podľa neho ešte drobný nedostatok – chýba nám potratová tabletka, dostupná kedykoľvek a kdekoľvek.

Na druhej strane Adriana Mesochoritisová z organizácie Ženské kruhy argumentovala svojím prieskumom o tom, že slovenské ženy v skutočnosti nemajú k potratom dostatočný prístup. Nielen geografický, keďže niektoré nemocnice tento zákrok nerobia, ale ani finančný, keďže potrat na požiadanie stojí v priemere 414 eur.

Otvorený list

Na podporu zachovania súčasného stavu v potratovej legislatíve vznikol aj otvorený list 170 zdravotníckych pracovníkov. Okrem profesií, ktoré sa prirodzene na potrate zúčastňujú, ako gynekológovia, anestéziológovia či zdravotné sestry, sú pod ním podpísané aj pôrodné asistentky, ktoré už z podstaty svojho povolania asistujú pri pôrodoch, nie pri potratoch. Ale aj špecialisti z odborov, ktoré majú s potratmi len pramálo spoločné – napríklad psychiatri či dokonca zubári.

Čítajte tiež

Ich výhrady smerujú k nejasnosti navrhovanej úpravy, napríklad k zavedeniu čakacej lehoty pre potraty zo zdravotných dôvodov, pri ktorých im nie je jasné, čo je bezprostredné ohrozenie života matky. A môžu sa tak dostať do situácie trestného stíhania za nelegálne vykonaný potrat. Lenže ak lekár nedokáže riadne posúdiť život ohrozujúci stav, radšej by ani nemal byť lekárom.

Spochybňujú tiež predĺženie čakacej lehoty, hoci z európskych krajín, ktoré túto lehotu majú, je u nás momentálne najkratšia – dva dni. 

Kritizujú aj zákaz reklamy. Problém propagácie medicínskych či farmaceutických produktov sa v zdravotníckych kruhoch vyskytuje odjakživa. Aj preto napríklad vznikla presná evidencia účasti na rôznych odborných kongresoch.

Reklama totiž znamená príjem, a ak máme vychádzať z údaja, ktorý prezentujú Ženské kruhy, že potrat stojí ženu v priemere 414 eur, niet divu, že odpor voči obmedzeniu reklamy či odrádzanie žien od potratu môže zasiahnuť práve peňaženky tých, ktorí z potratov profitujú. A radi by sa zároveň zbavili aj „zbytočnej“ administratívy, „zbytočného“ podávania informácií.

Lenže potrat na požiadanie nie je zdravotná starostlivosť a sám osebe nemá čo hľadať vo verejných zdravotníckych zariadeniach, v nemocniciach financovaných z verejného zdravotného poistenia. Tam sa majú robiť len zákroky, ktoré smerujú k záchrane života a zdravia ženy.

Ak má byť potrat službou, ako ho nazýva poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa presunie do súkromnej sféry, na potratové kliniky.

Tehotná žena, ktorá navštívi svojho gynekológa a ten zistí nejaký problém, má dostať informácie o všetkých možnostiach. Nie automatické odporúčanie na potrat, ktorý by – podľa predstáv niektorých – bolo najlepšie vykonať hneď v tej chvíli.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.