Pôsobila na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v bratislavskej nemocnici na Antolskej ulici, ale odišla pracovať do súkromnej ambulancie. Dnes hovorí, že je rada, že ako gynekologička pôsobí v prostredí, kde majú všetci ten istý názor na morálne témy, no napriek tomu si myslí, že lekári s výhradou vo svedomí do nemocníc patria.  

Magda Gerová tvrdí, že miera stresu bratislavského gynekológa „závisí od toho, aká veľká je jeho výhrada vo svedomí. Či je len proti potratom na žiadosť alebo aj proti potratom pri poškodení plodu. Potom sa cíti ešte viac ako outsider a snaží sa nenaraziť, čo zďaleka nie je ideálne pre odborný rast“.

Rozprávali sme sa o jej názoroch na aktuálny zákon Anny Záborskej a o strachu gynekológov s výhradou vo svedomí zastať sa ho verejne.

Päť rokov ste pracovali ako gynekologička v pôrodnici na Antolskej v Bratislave, čo je jedna z troch štátnych pôrodníc v hlavnom meste. Akú máte skúsenosť ako lekárka s výhradou vo svedomí?

Na Antolskú som nastúpila v roku 2004. Po necelých štyroch rokoch som odišla na desaťročnú materskú – s manželom máme štyri deti. Po návrate mi bolo umožnené pracovať na čiastočný úväzok a dokončila som si atestáciu.

Všetci kolegovia vedeli, že mám výhradu vo svedomí, a naplno ju rešpektovali. Nikto ma teda do ničoho netlačil. Boli situácie, keď mi niektorí dali najavo, čo si o mojom postoji myslia, ale pripisovala som to pracovnému tlaku a únave.

Asi som mala šťastie, že inak som sa stretla s porozumením. Poznám gynekológov, ktorí to šťastie nemajú a prežívajú oveľa ťažšie situácie.

Nikdy ste nezažili momenty šikanovania pre váš prístup?

Ako som povedala, zažila som niekoľko nepríjemných situácií, ale nerada by som to rozvádzala.

Keď ste sa na začiatku rozhodovali pre gynekológiu, riešili ste pri výbere, že raz môžete mať problém pri etických voľbách na pracovisku?

Odbor gynekológie ma vždy priťahoval, lebo má do činenia s odovzdávaním života. Etické problémy som, samozrejme, vnímala tiež a vedela som, že človek s pro-life svetonázorom sa môže stretnúť s nepochopením a odmietnutím. Napriek tomu pozitíva prevyšovali.

Dnes sa časť verejnosti búri, že načo si vyberajú tento odbor gynekológovia, ktorí majú problém s potratmi…

Potraty sú len okrajovou súčasťou gynekológie. Gynekológia je naozaj oveľa širší odbor a mňa veľmi lákalo pomáhať ženám v medicínskom slova zmysle. Preto som do toho išla.

Mali ste oficiálne podpísanú výhradu vo svedomí na papieri?

Keď som nastupovala, tak som to v rámci pracovného rozhovoru vyslovila, ale formálne som to neriešila. Dôležitejšia bola pre mňa ústna dohoda s vedením. Neskôr mi jeden kamarát právnik poradil, že keď budem znovu podpisovať pracovnú zmluvu, aby som to doplnila rukou, čo som aj urobila.

Vedenie na to nejako reagovalo?

Nie.  

V praxi ste niekedy narazili na problém, že ste sa museli na túto zmluvu odvolať?

Nie, nikdy som sa nemusela slovne odvolať na zmluvu. Počas dovoleniek však nastali situácie, keď nás bolo na oddelení málo a starší kolega musel urobiť potrat namiesto mňa. Potrat je úkon, ktorý sa väčšinou považuje za jednoduchý zákrok pre mladších lekárov.

Je pravdou, že vraj mladí gynekológovia, ktorí prichádzajú z lekárskej fakulty, majú čoraz častejšie problém robiť potraty?

Nemám žiadnu štatistiku, ale vnímam, že nás je s výhradou vo svedomí stále viac.

Ako si to vysvetľujete?

Asi majú dnešní mladí medici menší strach ísť do tohto odboru. Pre tento odbor sa rozhoduje viac ľudí s konzervatívnym nastavením, lebo vidia, že sa to dá. Vidia už príklady lekárov, ktorí s týmto nastavením plnohodnotne fungujú vo svojom odbore.

Na Antolskej ste sa v kolektíve ostatných gynekológov, ktorí bežne robili potraty, necítili zvláštne?

Určite, keď je človek názorovo niekde inde ako väčšina kolegov, tak sa snaží nevyčnievať. Je to spoločensky veľmi citlivá téma a vidíme aj dnes v médiách, že vyvoláva veľké emócie. Preto som v pracovnom kolektíve túto tému obchádzala, ako sa len dalo. O to viac som sa snažila robiť si svoju prácu dobre odborne a profesionálne.

Ako potom kolegovia vedeli, že potraty nerobíte?

Tým, že som ich nerobila. Ono sa medzi lekármi rýchlo vie, kto robí a kto nerobí potraty. Veľké debaty okolo toho neboli. Nebola som tam však sama s výhradou vo svedomí. Stále tam pracujú aj ďalší kolegovia s rovnakým nastavením.

Koľko ich bolo?

Približne päť lekárov.

Vy ste sa v nemocnici stretli osobne so ženami, ktoré prišli na potrat?

Ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat, si vybavia žiadosť u svojho ambulantného gynekológa. Do nemocnice prídu na zákrok a sú pridelené ku konkrétnemu lekárovi v operačnom programe.

Museli ste robiť konzultácie s týmito ženami?

Nie, ale niektoré som prijímala do nemocnice.

Čo ste pri tom prežívali?

Neboli to príjemné situácie. Prežívala som vnútorný konflikt. Gynekológiu som išla robiť pre úplne iné úkony ako tieto. Mojou úlohou bolo ženu iba prijať do nemocnice. Prežívala som s ňou súcit, pretože sa nachádzala v zložitej situácii. Vždy som intenzívne rozmýšľala, či môžem niečo povedať pre záchranu jej dieťaťa.

Zažili ste na oddelení cynické debaty k potratom?

Samozrejme. My lekári vieme byť všeobecne aj veľmi cynickí. Ale na druhej strane jeden starší kolega z vedenia kliniky sa mi raz priznal, že žiaden gynekológ nerobí potraty rád.

Žije gynekológ v Bratislave, ktorý si uplatňuje výhradu vo svedomí, v strese?

Áno. Miera stresu závisí od toho, aká veľká je jeho výhrada vo svedomí. Či je len proti potratom na žiadosť alebo aj proti potratom pri poškodení plodu. Potom sa cíti ešte viac ako outsider a snaží sa nenaraziť, čo zďaleka nie je ideálne pre odborný rast.

Posledné dni som obvolala nemálo gynekológov, ktorí odmietajú robiť umelé potraty a bolo zjavné, že majú strach sa k tomu otvorene priznať, lebo sa boja dôsledkov. Vy ste boli zatiaľ jediná zo západného Slovenska, ktorá bola ochotná pristúpiť na rozhovor. Prečo?

Určite ste ešte neobvolali všetkých. (Úsmev.) Chápem ich, môžu sa okrem iného báť aj zosmiešnenia za verejné vyjadrenie svojho názoru za život.

Riaditeľ trstenskej nemocnice Marian Tholt o svojom postoji otvorene hovoril, lebo ho podporuje celý systém nemocnice. Rozumiem, že v Bratislave ste v menšine a máte strach z dôsledkov svojich vyjadrení; a zrejme v tom takýchto lekárov utvrdzuje aj obraz, keď vidia na tlačovke poslankyne Cigánikovej vrcholných predstaviteľov gynekológie…

… ako som už povedala, ja som mala to šťastie, že som s vedením na Antolskej vychádzala dobre. Áno, v Bratislave sme v menšine a viem si predstaviť, že nálada na pracovisku je iná, keď všetci majú ten istý názor.

Hovoria za vás gynekológov odborníci, ktorí podpísali otvorený list k návrhu Záborskej zákona?

Podľa zverejnených informácií podpísalo list okolo 170 lekárov, z toho približne 30 gynekológov. Je to vybraná skupina ľudí s podobným postojom, ktorá nepredstavuje reprezentatívnu vzorku všetkých slovenských gynekológov.

Tento zákon sa týka pomoci tehotným ženám. Obmedzuje podľa vás prístup žien k potratom, ako tvrdia jeho kritici?

Nevnímam to tak. Možno zmenu časovej lehoty pred samotným potratom niektorí vnímajú ako zmenu prístupu k potratom. Ale ja osobne si myslím, že dostatočná časová lehota má zmysel, lebo ženy, ktoré idú na potrat, sú v emočne zložitej situácii, zažívajú neistotu a strach a človek pod tlakom emócií nerobí racionálne rozhodnutia.

Šanca, že sa žena rozhodne racionálnejšie a že svoje rozhodnutie nebude potom ľutovať, bude vyššia, ak sa predĺži lehota od podpisu žiadosti až po vykonanie potratu.

Spoločnosť má chrániť slabších a tehotné ženy, ktoré sa rozhodujú pre potrat, sú v náročnej fáze svojho života. Tento zákon má viacero konkrétnych bodov, ktoré im toto obdobie zľahčuje alebo im umožňuje zvážiť aj iné riešenia ako potrat.  

Vnímate pozitívne aj možnosť zavedenia druhého názoru v prípade potratov zo zdravotnej indikácie do 24. týždňa tehotenstva?

V prípade diagnózy ťažkého poškodenia dieťaťa sa ženám často potrat prezentuje ako jediné možné riešenie. Samozrejme, že žena musí následne sama o potrat požiadať, aby prebehol, ale iné riešenia sa nemusí dozvedieť.

Ak by žena išla aj k inému lekárovi, možno by počula aj iné možnosti a iný pohľad na diagnózu, čo by mohlo ovplyvniť jej rozhodnutie. Každý lekár, hoci ponúkne viac možností riešenia diagnózy, sa k jednej subjektívne prikláňa. A keďže lekár je vnímaný ako autorita, žena si väčšinou vyberie tú, ktorú samotný lekár preferuje.

Hľadať iné odborné riešenia je, samozrejme, prácnejšie, ale veď pokrok medicíny sa udeje len vtedy, keď posúvame svoje hranice. Ako príklad môžem spomenúť operácie rázštepu chrbtice, ktoré absolvovalo so svojimi bábätkami v maternici už deväť slovenských žien. Vďaka tejto operácii majú deti oveľa lepšiu prognózu a bez tejto možnosti by tu niektoré deti neboli, pretože ich matky by urobili iné rozhodnutia.

Aký je váš postoj k interrupčnej legislatíve, ktorá umožňuje potrat na požiadanie do 12. týždňa ľudského plodu?

Osobne si myslím, že z hľadiska biológie sa všetci zhodneme, že nový život vzniká počatím. To je predsa učenie biológie už na základnej škole. To, kedy sa ľudský zárodok stáva plnohodnotnou osobou so všetkými právami, je vecou filozoficko-právnej debaty. Dvanásty týždeň je vec spoločenského konsenzu na Slovensku. Nemá žiadnu oporu v medicíne, pretože žiaden iný pevný a jednoznačný bod vývoja medzi počatím a pôrodom nie je.

Vznik ľudského jedinca je teda jasný, sporným ostáva iba pridelenie ľudských práv. Aj pre túto neistotu si ja osobne myslím, že nie je v poriadku siahnuť na život ani pred dvanástym týždňom.

To si myslíte vďaka vášmu náboženskému presvedčeniu?

Zdá sa mi to veľmi racionálne a logické. Moje náboženské presvedčenie mi dáva veľkú oporu sa tým aj riadiť.

Skupinu lekárov s výhradou vo svedomí tvoria výlučne kresťania alebo je tá skupina širšia?

Určite je širšia. Nie je to nejaká oficiálna skupina, niektorí sa medzi sebou poznáme a o mnohých ani nevieme. Až z médií som sa dozvedela, že aj ten to vníma rovnako alebo že niekde je ich dokonca väčšina.

Myslíte, že ak sa dnes medik rozhoduje, či pôjde na gynekológiu a má pro-life nastavenie, že má vôbec v tomto odbore budúcnosť?

Určite áno. Je tu veľká časť populácie, ktorá víta lekárov s pro-life nastavením. Dôkazom toho sú aj viaceré pochody za život a na poslednom bolo 50-tisíc ľudí. Títo ľudia chcú lekárov, ktorí majú takéto nastavenie.

Odišli ste z nemocnice z Antolskej do ambulantnej sféry aj preto, aby ste neboli pod tlakom takýchto etických dilem?

Moja prvotná motivácia to nebola, aj keď mi, úprimne, napadlo, že sa mi bude ľahšie pracovať v prostredí, kde všetci máme ten istý názor na morálne témy.

Hoci vy ste z nemocnice odišli, majú veriaci gynekológovia miesto v nemocniciach, kde sa vykonávajú aj potraty?

Majú. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, ak hovoríme o tolerancii, tak by sme mali tolerovať, že je tu skupina odborníkov, ktorá má na veci iný názor ako ten, ktorý dnes počuť v médiách.  

Potrat je okrajová vec gynekológie a väčšina odborníkov s výhradou vo svedomí, ktorých poznám, sú veľmi svedomití lekári a snažia sa robiť vysoko odbornú medicínu.

Foto: Andrej Lojan