Európsky parlament sa koncom minulého mesiaca rozhodol zažalovať Európsku komisiu. Dôvodom je nespustenie mechanizmu, ktorý by Poľsku a Maďarsku obmedzil eurofondy pre údajné porušovanie právneho štátu.

Malé pripomenutie. Mechanizmus podmienenosti čerpania eurofondov aj politickými kritériami si vymysleli európske inštitúcie na sklonku minulého roka. Od začiatku smeroval najmä voči Poľsku a Maďarsku a jeho kritici upozorňovali, že ide o gumený nástroj, ktorý môže byť ľahko zneužiteľný na trestanie členských krajín aj z ideologických dôvodov.

Teraz sa Európsky parlament na Komisiu hnevá, že ešte stále podmienenosť čerpania eurofondov politickými kritériami voči žiadnej krajine neaktivovala. Čaká totiž na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, kde tento mechanizmus zažalovalo Poľsko a Maďarsko.

Z ankety, v ktorej sa našich europoslancov pýtali, či je dobré, že europarlament žaluje v tejto veci eurokomisiu, vyplynula zaujímavá vec.

Tento krok Európskeho parlamentu má piatich nadšených podporovateľov. Progresívnych a liberálnych europoslancov Michala Šimečku, Martina Hojsíka, Michala Wiezika, Vladimíra Bilčíka a europoslanca za KDH Ivana Štefanca.

Štefanec je v tejto téme „naľavo“ nielen od svojej straníckej kolegyne Miriam Lexmann, ale dokonca aj od europoslanca za SaS Eugena Jurzycu a Moniky Beňovej, ktorí s takýmto krokom európskeho parlamentu nesúhlasia.

Dokonca je „naľavo“ aj od Angely Merkelovej, s ktorej CDU sedí v spoločnej frakcii v europarlamente. Končiaca nemecká kancelárka totiž už nejaký čas opakuje, že spor s Poľskom má Únia riešiť politickým rokovaním a nie nátlakom cez súdy a peniaze.

V prípade Ivana Štefanca visí vo vzduchu otázka, či z neho KDH nebude mať v konečnom dôsledku viac škody ako úžitku. Zdieľať

Ivan Štefanec vo svojej anketovej odpovedi argumentuje, že fungovanie právneho štátu je jedným zo základných pilierov európskej spolupráce a aj našej civilizácie. Preto je vraj neprípustné, aby krajiny, ktoré pravidlá dodržiavajú, mali rovnaké podmienky ako tie, ktoré ich nedodržiavajú.

To sú krásne, vzletné slova. Europoslancovi za konzervatívnu stranu však uniká jeden dôležitý trend. Čoraz viac silnejúca snaha európskych inštitúcií o ideologizáciu pojmu právny štát. Dnes sa v Bruseli za kľúčovú otázku právneho štátu považujú aj také témy ako regulácia sexuálneho vzdelávania na školách či iné záležitosti, ktoré navyše patria vyslovene do kompetencie národných štátov.

Už v lete napríklad Európska komisia spustila právne konanie voči Maďarsku a Poľsku pre diskrimináciu občanov z LGBTI komunity. V Maďarsku je príčinou takzvaný antipedofilný zákon a v Poľsku zóny bez LGBTI ideológie v niektorých obciach a mestách.

Nie je to prvýkrát, keď Ivan Štefanec prejavil istú dezorientovanosť.

Pred časom sa pridal ku kritike Viktora Orbána pre takzvaný antipedofilný zákon. Politik KDH tak vlastne kritizoval konzervatívnu legislatívu, ktorá de facto len presunula vzdelávanie v niektorých citlivých témach (LGBTI, zmena pohlavia) zo škôl do rodín. A vytlačila z neho rôzne mimovládne organizácie a aktivistické spolky.

Ešte v roku 2018 Štefanec spolu s Eduardom Kukanom a Borisom Zalom podporil aj pomerne tendenčnú správu holandskej zelenej europoslankyne Judith Sargentiniovej, ktorá takisto otvárala možnosť sankcií voči Maďarsku. Túto správu dokonca kritizoval aj Mikuláš Dzurinda a vyčítal jej zasahovanie do kompetencií národných štátov. „Veľmi pomohla Orbánovi tým, že kritizovala nielen veci, ktoré sú v kompetencii európskych inštitúcií, ale začala meditovať o ochrane LGBTI v Maďarsku, o výške dôchodkov, o materských dávkach v Maďarsku. Čo je úniové inštitúcie do toho? To sú výlučné a výsostné národné kompetencie,“ tvrdil Dzurinda. 

Ivan Štefanec bol pred príchodom do KDH dlhší čas členom SDKÚ. A podobne ako Alojz Hlina, aj on má tendenciu podceňovať jeden dôležitý fakt.

Pre jadrových voličov KDH je zásadnou vecou to, či predstavitelia strany v kultúrnych témach reprezentujú ich hodnoty. A na to, aby sme dokázali odhadnúť názor týchto voličov na ideologicky motivovanú kritiku Poľska a Maďarska, nie je treba žiaden špeciálny prieskum verejnej mienky.

Preto platí, že tak ako ich zneistil Alojz Hlina paktom s progresívcami, môže ich zneisťovať aj Ivan Štefanec svojimi krokmi a postojmi v európskej politike.

Mať dvoch europoslancov je pre neparlamentnú stranu určite zaujímavý bonus. V prípade Ivana Štefanca však už nejaký čas visí vo vzduchu otázka, či z neho KDH nebude mať v konečnom dôsledku viac škody ako úžitku.