Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev vo svete Svet kresťanstva
11. november 2021

50. výročie ustanovenia pastoračných asistentov

Deti nedostatku kňazov

V Nemecku bol počet pastoračných asistentov v roku 2020 niečo vyše 3 200, podiel žien sa blížil k 50 percentám.

Deti nedostatku kňazov

Zdroj: erzbistum-muenchen.de

Ako by mohol profesijný poradca vysvetliť, kto je to pastoračný asistent (Pastoralreferent)? Azda takto: teologický profesionál s obmedzenými právomocami, ale napriek tomu so šancami na kariéru v Katolíckej cirkvi.

Pre vznik tejto profesie síce neexistujú jasné „narodeniny“, ale Mníchov je nepochybne jedným z jeho viacerých rodísk. V lete 1969 zájde skupina seminaristov za vedením diecézy. Nechcú sa dať vysvätiť, ale napriek tomu chcú pracovať v pastorácii – a natrafia na otvorené uši.

Tretieho júla 1971 počas bohoslužby v mníchovskom farskom Kostole svätého Jána Krstiteľa kardinál Julius Döpfner vyšle prvých sedem „pastoračných asistentov“. Pracujú vo farnostiach na uvoľnených kaplánskych miestach.

Spoluzodpovednosť laikov

Ide skôr o okamžité rozhodnutie než o strategicky premyslený plán. Nedostatok kňazov znepokojuje a ďalej sú tu uznesenia Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), ktorý dovtedy neslýchaným spôsobom hovorí o dôstojnosti a spoluzodpovednosti takzvaných laikov, čiže pokrstených a pobirmovaných, ale nevysvätených katolíčok a katolíkov. 

Podľa zistení bochumského cirkevného historika Andreasa Henkelmanna vedeniu mníchovského biskupstva – v iných nemeckých diecézach prebiehajú podobné procesy takmer v rovnakom čase – vôbec nešlo o vytvorenie novej cirkevnej profesie, ale o pragmatické prechodné riešenie.

Nič netrvá dlhšie než dočasné riešenie

Debata o otvorení kňazstva ženatým mužom a o pripustení žien aspoň k diakonátu je už v tom čase v plnom prúde – v neposlednom rade na synode západonemeckých biskupstiev vo Würzburgu (1971 – 1975), ktorú inicioval kardinál Döpfner ako predseda Nemeckej biskupskej konferencie. Hrá sa o čas a predpokladá sa, že pastorační asistenti budú skôr či neskôr vysviacaní. Byrokratický pojem „pastoračný asistent“ je len pracovný názov pre dočasné riešenie.

Avšak z tohto experimentu sa stane trvalé zriadenie s konfliktným potenciálom už od svojej kolísky.

„Vymámenie“ cirkevného úradu?

Pastorační asistenti prvej hodiny – ženy prídu na rad až od roku 1976 – nie sú v cirkvi prijímaní len s otvoreným náručím. Stretávajú sa aj s nedôverou, ako možno vidieť v komentári v Münchner Kirchenzeitung z 19. decembra 1971. Sú vystavení obvineniu, že „teológovia unavení z celibátu si úskokom vymámia cirkevný úrad“. Ich profesijná skupina prehlbuje nedostatok kňazov, namiesto toho, aby ho zmierňovala, takto znela iná výhrada.

Mnohé konflikty súvisia s otázkou, či pastorační asistenti vykonávajú cirkevný úrad a ako silne musia byť ich kompetencie oddelené od povinností vysvätených držiteľov cirkevných úradov. Zdieľať

Následkom sú vyčerpávajúce boje o vymedzenie kompetencií laických teológov na plný úväzok a kňazov. Dlhoročným zmrazovaním prijímania zamestnancov pred prelomom a po prelome tisícročí celý rad diecéz podviedol viac ako jednu generáciu vysoko motivovaných študentov teológie a vyhnal ich do necirkevných profesií.

Inzercia

Nie je vôľa, aby bolo príliš veľa pastoračných asistentov, v žiadnom prípade sa ich profesijná skupina nemôže stať väčšou než profesijná skupina kňazov. A treba sa vyhnúť akémukoľvek riziku zámeny.

Hľadanie kútikov

Čím dlhšie sú pastorační asistenti v službe, tým viac sú mnohí z nich unavení z konfliktu o kompetencie s farármi, s ktorými kedysi absolvovali to isté štúdium, no dnes sú farári ich šéfmi. Pastorační asistenti hľadajú kútiky, kde sa môžu do značnej miery voľne rozvíjať: v nemocničnej pastorácii, v poradenských centrách či v zariadeniach pre zdravotne postihnutých.

Na svojom pochode inštitúciou sa dostávajú na čelo veľkých oddelení ordinariátu alebo sa stávajú pravou rukou biskupov. Hoci sú ako ghostwriteri autormi mnohých biskupských prejavov, kázanie na omši im naďalej zostáva oficiálne odopreté.

Najvyššie uznanie z najvyššieho miesta

Majú pastorační asistenti cirkevný úrad? Profesori teológie a cirkevní právnici môžu o tom ešte stále polemizovať.

Boj o iný „titul“ je však rozhodnutý v ich prospech: predseda biskupskej konferencie biskup Georg Bätzing hovorí s najvyšším uznaním o pastoračných asistentoch a pri tom celkom samozrejme používa označenie, ktoré bolo dlhý čas vyhradené duchovným: „dušpastierky a dušpastieri“.

Svoje 50. narodeniny táto profesijná skupina oslávila 9. novembra digitálnou konferenciou.

Heslo pastoračný asistent

Pastoračný asistent je mladá profesia v Katolíckej cirkvi. Vznikla v nemecky hovoriacom priestore okolo roku 1970 vzhľadom na už v tom čase predvídateľný nedostatok kňazov a valorizáciu takzvaných laikov Druhým vatikánskym koncilom (1962 – 1965).

Mladí muži s úplným teologickým vzdelaním, ktorí uprednostnili manželstvo pred kňazskou vysviackou, mali byť napriek tomu získavaní pre pastoračnú činnosť v cirkvi na plný úväzok. Viacero nemeckých diecéz začalo nezávisle od seba zamestnávať pastoračných asistentov, pričom oblasti ich pracovného nasadenia, označenia ich profesie a požiadavky na odbornú prípravu sa líšili.

Prvé oficiálne vyslanie pastoračných asistentov sa konalo 3. júla 1971 kardinálom Júliusom Döpfnerom v mníchovskom farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa. Táto profesia bola otvorená ženám až o päť rokov neskôr.

Pastorační asistenti dnes pôsobia ako dušpastierky a dušpastieri v najrôznejších oblastiach: vo farnostiach a v nápravnovýchovných ústavoch, v nemocniciach, poradenských centrách a ústavoch pre zdravotne postihnutých, vo vzdelávaní dospelých, ale aj v správe diecézy či v poradných štáboch biskupov.

Existujú vo všetkých 27 nemeckých diecézach, ako aj v Rakúsku a vo Švajčiarsku. V Nemecku bol ich počet v roku 2020 niečo vyše 3 200, podiel žien sa blíži k 50 percentám.

S históriou tejto profesie sa spája viacero konfliktov, z ktorých niektoré sú dodnes nevyriešené. Mnohé konflikty súvisia s otázkou, či pastorační asistenti vykonávajú cirkevný úrad a ako silne musia byť ich kompetencie oddelené od povinností vysvätených držiteľov cirkevných úradov.

Ide pritom napríklad o otázku, kto môže kázať na omši alebo či môžu pastorační asistenti viesť farnosť, čo je podľa kánonického práva vyhradené farárovi. Medzičasom aj tejto profesijnej skupine chýba dorast.

Z internetovej stránky domradio.de preložil o. Ján Krupa.

Odporúčame

Hudba, ktorú sme hrávali predtým, oslavovala slobodu a pivo

Daniel Launer

Hudba, ktorú sme hrávali predtým, oslavovala slobodu a pivo

Daniel (33) hľadal naplnenie a uznanie vo svojej nezávislosti, v zážitkoch a coolovom živote. Stretol však ľudí, ktorí mali to, čo neustále hľadal. Odvtedy sa jeho život zmenil a prázdnota v jeho vnútri našla naplnenie. Daniel Launer, manžel, otec a profesionálny záchranár, nám porozprával o svojej ceste za Bohom a splnenými snami, ktoré sa nie vždy plnia tak, ako si to naplánujeme.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.