Parlament neschválil návrh zákona o pomoci tehotným ženám, ktorý predložila skupina poslancov okolo Anny Záborskej. Podporilo ho 67 poslancov a na jeho schválenie, tak ako už pri podobnom zákone v minulosti, chýbal jeden hlas. Zákon nepodporilo štrnásť poslancov OĽaNO.

V prvom rade sa treba poďakovať Anne Záborskej za to, že počas celej svojej politickej kariéry prichádza s týmto typom pro-life iniciatív. Je to stále ťažšie a nenávistné vlny, ktoré sa voči nositeľom tejto agendy dvíhajú, sú z roka na rok väčšie. Anna Záborská tomuto hejtu čelila s pokojom, noblesou a s vecnými argumentmi.

Väčšina pre takýto zákon sa dnes hľadá ťažko. Aj v parlamente, o ktorom sme si po voľbách mysleli, že je konzervatívnejší ako tie predchádzajúce. Šesťdesiatsedem hlasov je málo. Ale aj keby zákon získal o jeden či dva hlasy viac a prešiel by, väčšina na prelomenie prípadného veta by sa asi nenašla.

To je fakt, pred ktorým konzervatívci nemôžu zatvárať oči a musia tomu prispôsobiť taktiku. Aj ostatné týždne ukázali, že vedú zápas, v ktorom sa – vzhľadom na mediálnu prevahu oponentov – nedá vyhrať argumentmi, ale len účinnou politickou taktikou.

Autor tohto textu už písal o tom, že oponentom Záborskej návrhu sa podaril šikovný ťah. Zo zákona, ktorý nijako nemení dostupnosť potratov, vytvorili démona, symbol prichádzajúcej „konzervatívnej revolúcie“. S využitím mediálnej prevahy, ale aj dezinformácií sa im podarilo zneistiť niektorých váhajúcich poslancov a odradiť ich od podpory tohto zákona.

Konzervatívni poslanci mali v tejto situácii jedinú šancu. Začať hrať politicky. Zdieľať

Konzervatívni poslanci mali v tejto situácii jedinú šancu. Začať hrať politicky, urobiť z tohto návrhu politickú tému vysokej priority a priviesť tak Igora Matoviča s Eduardom Hegerom, aby začali osud tohto zákona vnímať ako vážny koaličný problém. A tomu podriadili aj komunikáciu smerom k svojmu poslaneckému klubu.

To sa dalo dosiahnuť iba tak, že piati poslanci Kresťanskej únie, s ktorou sa tento zákon najviac spája, by pohrozili, že v prípade jeho neschválenia odídu z koalície.

Popritom, čo vnútri vládnej zostavy už týždne predvádza Boris Kollár, by takéto vymedzenie červenej línie bolo primeraným napnutím svalov. Navyše od strany, o ktorej všetci od začiatku vedia, že tieto témy sú jej kľúčovou agendou.

Odchod piatich poslancov KÚ by, samozrejme, túto vládu nepoložil, ale v stave, v ktorom sa nachádza, by to pre ňu bola veľká nepríjemnosť. Matovič s Hegerom by museli konať. Aby sa takémuto scenáru vyhli, museli by opustiť polohu nezúčastnených pozorovateľov a začať sa vážne baviť so svojimi poslancami.

Najpravdepodobnejší by bol nasledujúci scenár: emóciami nafúknutá symbolická bitka by vyfučala po náraze na politickú realitu, zákon by prešiel a o týždeň by bolo po téme.

Lenže na takúto hru konzervatívci v parlamente nenazbierali odvahu. Preto dnes mohol tesne pred hlasovaním v NR SR vystúpiť deklarovaný „prolifer“, premiér Heger, prosiť poslancov o hlasy pre zdravotnícku reformu v prvom čítaní (čo o stave koalície veľa vypovedá), ale o zákone o pomoci tehotným ženám sa ani nezmieniť.

A aj preto dnes mohli liberáli triumfovať.