Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochrana života Politika
12. november 2021

Anna Záborská

Som šokovaná, že duch komunizmu je späť, musíme však pokračovať

Anna Záborská hodnotí príčiny neúspechu svojho návrhu na pomoc tehotným ženám, no i to, čo verejná diskusia o nás odhalila.

Som šokovaná, že duch komunizmu je späť, musíme však pokračovať

Anna Záborská počas 48. schôdze NRSR, na ktorej o jeden hlas neprešiel jej návrh zákona. Foto TASR/Martin Baumann

Podobne ako pred rokom, ani teraz sa nepodarilo presadiť zákon na pomoc tehotným ženám. Chýbal jeden hlas. Ktorý konkrétny hlas, ktorý ste nedostali, vás najviac mrzí?

Ani tentoraz sme nič nenechali na náhodu. Všetky hlasy boli prepočítané. Nechcem menovať, kde to zlyhalo. Asi každý, kto si pozrie hlasovania, to uvidí. Nešlo o jediného človeka, ale o súhru viacerých okolností.

Vašimi hlavnými oponentmi vo verejnej diskusii boli poslanci SaS Jana Bittó Cigániková a spravodajca vášho návrhu zákona pán poslanec Peter Cmorej. Ako hodnotíte spôsob ich oponentúry?

Ako populistický a manipulatívny. V debate nehovorili o obsahu zákona, ale všetko stavili na kultúrnu vojnu, rozdeľovanie spoločnosti a strašenie. Žiaľ, v tomto im sekundovala väčšina médií a mimovládnych organizácií. Je to veľké memento. Musíme o tom starostlivo uvažovať a vyvodiť z toho dôsledky. Nejde o nič menej ako o ústavnosť, demokraciu a dodržiavanie základných ľudských práv na Slovensku.

Počas uvádzania hlasovania o vašom návrhu a o pozmeňujúcich návrhoch sme boli svedkami toho, ako pán Cmorej tieto hlasovania komentoval svojimi hodnotiacimi úsudkami. Bolo to z vášho hľadiska štandardné?

Pán Cmorej ukázal jednak nezrelosť nehodnú poslanca Národnej rady a zároveň sa oponenti zákona snažili použiť všetky, a to aj neférové prostriedky na potopenie zákona. Celé jeho pôsobenie ako spravodajcu ukázalo, ako sa dá zneužívať táto obvykle čisto procesná pozícia. O partnerstve v rámci koalície sa v tomto prípade nedá hovoriť.

Ak sa pokúsime emocionálne-marketingovú debatu okresať a ísť k jadru sporu, „kameňom úrazu“ sa zdá byť nezhoda na tom, odkedy je človek človekom. Richard Sulík tvrdí, že dve spojené bunky (spermia a vajíčko) nie sú človek, pani Bittó Cigániková zmýšľa podobne. Niektorí vaši oponenti tvrdia, že nevieme vedecky určiť, odkedy je človek človekom, a musíme sa na tom len spoločensky dohodnúť. Čo vy na to? Prečo sa na takej bazálnej veci nedá zhodnúť?

Len zopakujem, čo som k tejto veci povedala v rozprave. Som šokovaná z toho, že duch komunizmu je späť. Takto rozprávali politrukovia a prorežimní lekári počas totality s cieľom vymyť mozog ženám i celej spoločnosti, že nenarodené dieťa nie je človek, a teda sa pri potrate vlastne nič nedeje.

Ako vyzerali zákulisné rokovania o podpore vášho návrhu a čo vám prezradili o hodnotovom nastavení súčasného zloženia parlamentu?

V prvom rade sme veľa hovorili o obsahu zákona, a to so všetkými, ktorí boli ochotní počúvať – verejne i v zákulisí. Uvedomovali sme si, že najskôr musia poslanci, ale aj spoločnosť návrh zákona pochopiť, aby ho podporili. Ale budeme sa ešte zamýšľať a vyhodnocovať, čo a ako prebiehalo.

Určite bolo chybou určiť za spravodajcu pána poslanca Cmoreja, ktorý celý zákon počas rozpravy torpédoval. Úprimne, nevedela som si predstaviť, že niekto dokáže až takto šliapať po dobrých mravoch a úzuse správania v parlamente. Bude to rozhodne aj podnet na novelu rokovacieho poriadku.

Ani zákulisné rokovania však k úspechu neviedli. Prečo?

Myslím, že sme urobili všetko, čo bolo možné. Bolo to vidno aj na hlasovaní. Mali sme slušnú rezervu hlasov, ešte aj po druhom čítaní. No o minútu nám už chýbal hlas a návrh neprešiel. Vidno, že politika je nakoniec skutočne o matematike.

Teraz sa chcem vyjadriť aj ako kresťanka, nie ako politička. Za túto iniciatívu sa modlilo veľa ľudí a Boh povedal nie. Neviem prečo, ale on vie a ja budem hľadať odpoveď. Konečné víťazstvo je isté. Hlasovanie sme prehrali, ale téma vyhrala. Nikdy sa nehovorilo v spoločnosti, v médiách a v politike o potrebách tehotných žien, matiek, detí a rodín toľko čo teraz. Nič neľutujem, ale v pokore prijímam to, čo sa stalo.

Ako hodnotíte fakt, že pred hlasovaním o zákone na pomoc tehotným ženám mimoriadne vystúpil v pléne Národnej rady premiér Eduard Heger, a napriek tomu, že verejne deklaroval, že za váš zákon by hlasoval, nepovedal o vašom zákone ani slovo a vyjadroval sa len k reforme nemocníc?

Nebudem sa k tomu vyjadrovať.

Chýba podľa vašej skúsenosti dnešným kresťanom v politike odvaha?

Ako komu. (Úsmev.) V prípade takýchto zákonov to však nie je len o odvahe čeliť nenávisti, ale aj o zložitých rokovaniach, a ako sme už dvakrát videli, trochu aj o šťastí. Postaviť sa v parlamente či na verejnosti za svoj názor a proti kričiacemu davu nie je jednoduché. Chce to dobrý žalúdok a hlavne vnútornú integritu. Keď to zvládnete prvýkrát, už to pôjde a aj vaši oponenti si to budú vážiť. Ak namiesto jasného vyjadrenia názoru zlyháte a poviete si, ozvem sa nabudúce, už ste prehrali. Je malá šanca, že sa ešte ozvete, a o chvíľu už „papagájujete“ s masou sebe podobných.

Inzercia

Váš otec Anton Neuwirth bol počas komunistickej totality odsúdený a uväznený, aj keď bol nevinný – len pre svoje presvedčenie. Ako by podľa vás hodnotil diskusiu, ktorá okolo vášho návrhu vznikla, a čo by povedal na dehonestujúce vyjadrenia voči vašej osobe?

Nečudoval by sa. On toto zažíval celý život. V päťdesiatych rokoch, za normalizácie, počas mečiarizmu. Vždy som obdivovala jeho pokoj, schopnosť zostať nad vecou a odpustiť. V tom je mi veľkým vzorom.

Po dlhých rokoch pôsobenia v Európskom parlamente ste sa vrátili do národného parlamentu. V EP ste boli vnímaná ako človek, ktorého rešpektovali aj oponenti, aj keď jednoznačne vedeli, aké sú vaše pozície. Na Slovensku ste vnímaná ako človek, ktorý je najvýraznejším zosobnením pro-life prostredia, ale o širokom spoločenskom rešpekte sa dá hovoriť ťažko, skôr je mediálny priestor plný negatívnych vyjadrení voči vašej osobe a návrhom. Ako toto pozorovanie hodnotíte? Boli v Bruseli vaši názoroví oponenti kultivovanejší?

Politika v Bruseli je kultivovanejšia, ale rovnako tvrdá ako tu. Napriek rozdielnym názorom tam panovala istá noblesa. Názoroví oponenti tam neboli osobní nepriatelia. Nespomínam si na kolegu, ktorý by sa správal ako pán Cmorej a pani Bittó Cigániková. V tom čase, keď som bola v Bruseli, by boli vylúčení zo slušnej spoločnosti. Tu sa to nedeje. Je to smutný obraz o našej verejnej debate.

Má po tomto odmietnutí ďalšieho zákona z dielne Kresťanskej únie zmysel zotrvať v tejto vládnej koalícii, ktorá základné posolstvá Kresťanskej únie nedokáže podporiť?

Vrátim sa k otázke o mojom otcovi a o tom, čo by urobil on. Pozeral sa na veci chladnou hlavou a išlo mu v prvom rade o spoločné dobro. Človek nemôže niečo robiť, pokiaľ nemá plán B. Tento plán B je pre mňa nateraz neprijateľný.

V čom aj po týchto skúsenostiach vidíte zmysel tejto vládnej koalície?

Táto koalícia nemá, žiaľ, v súčasnosti alternatívu. To však neznamená, že jej súčasné usporiadanie je udržateľné.

Neuvažovali ste, že pri snahe presadiť tento návrh zákona siahnete po najsilnejšom možnom tlaku: podmienení podpory zákona vaším zotrvaním v koalícii?

Ten čas ešte neprišiel.

V čase, keď sa azda nedá presadiť zákon bez veľkého marketingového tlaku, vyvstáva aj otázka, či by iniciatívam podobného typu nepomohlo to, keby sa ich tvárou stal niekto iný ako vy, keďže ste terčom dlhodobých útokov a kritiky liberálnych poslancov, médií a organizácií. Myslíte si, že by pomohlo, ak by podobný zákon predkladal niekto iný?

Žiaľ, myslím si, že je to viac o téme ako predkladateľovi. Som otvorená aj tejto možnosti a toto by určite privítala moja rodina a vnúčatá, ktoré nedokážu pochopiť, prečo je spoločnosť proti mne taká nenávistná. Úprimne by som ich rada tohto ušetrila. Reči o zygote však nezmiznú len preto, že podobný návrh zákona predloží iná tvár.

Bola táto neúspešná snaha bodkou za vašou iniciatívou?

Zatiaľ sme tehotným ženám nepomohli, takže musíme pokračovať.

Okolo vášho návrhu sa spustila diskusia, ktorá prekročila hranice politiky a dotkla sa aj odborných kruhov – gynekológov, pôrodníkov, lekárov. Naša novinárska skúsenosť hovorí o tom, že existujú dôležití ľudia z odborného prostredia, ktorí váhali verejne vystúpiť na podporu vašej iniciatívy, lebo mali opodstatnenú obavu a aj skúsenosť z minulosti, že budú čeliť negatívnym dôsledkom zo strany svojich vplyvných kolegov, ktorí sa postavili proti vášmu návrhu. Zaregistrovali ste túto skutočnosť?

Aj za komunistickej totality bolo dosť ľudí, ktorí sa jej postavili. Verím, že mnohí nájdu odvahu aj dnes. Dôkazom sú noví a noví zdravotníci, ktorí sa nám hlásia na podporu tohto návrhu zákona. Toto je trend aj v zahraničí. Aj čoraz viac mladých neveriacich zdravotníkov odmieta potraty a ich vykonávanie.

Prinieslo toto vaše veľké úsilie aj niečo dobré?

Prinieslo to veľa dobrého, ale aj veľké varovanie, že darmo budeme hovoriť o slobode prejavu ako o základnom ľudskom práve, keď ho v každodennom živote nebudeme rešpektovať. Debata k tomuto zákonu bola toho dôkazom. Som však veľmi rada, že sa aktivizovali tisíce ľudí, ktorí nás podporili verejne či neverejne. Takú vlnu záujmu a podpory som dávno nevidela.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.