Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
14. november 2021

Slovo kňaza

Čas úzkosti, aký tu ešte nebol

Sloboda, demokracia, úzkosť, depresia, námestia, cintoríny, veteráni, Martin, Alžbeta, Trnavská Panna Mária… skrátka, november.

Čas úzkosti, aký tu ešte nebol

Ilustračné foto: pixabay.com

November sa snažíme prežiť, ako vieme. Môžeme si uvariť čaj, zabaliť sa do deky, otvoriť dobrú knihu, vybrať na prechádzku do lesa či na cintorín, siahnuť po ruženci; vždy sa dá nájsť niečo zmysluplné, čím aspoň na chvíľu zabudneme na čiernu realitu okolo nás i v nás.

V Knihe proroka Daniela čítame o „čase úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy“. Odkedy bol tento spis napísaný, čítali ho milióny ľudí, ktorí mali dojem, že práve tá ich doba je tým časom vrcholnej úzkosti a úpadku, a preto práve oni zažívajú definitívny koniec ľudstva.

Je prirodzené, že aj my to dnes vidíme rovnako čierne ako generácie pred nami. A vidíme toho oveľa viac, pretože na rozdiel od nich máme oveľa väčší prístup k informáciám. Prebytok informácií, ich nízka kvalita, dokonca vojna medzi nimi, to všetko nás negatívne ovplyvňuje.

K tomu všetkému ešte intenzívny vplyv sociálnych sietí, v ktorých sa ocitáme v rôznych názorových bublinách, v ktorých sa vzájomne povzbudzujeme v tom, čo aktuálne prežívame. Často sú to frustrácia, hnev, napätie, ktoré sa potrebujú uvoľniť, a tak sa derú von.

Uvoľniť napätie je dobré a zdraviu prospešné. Zabehnúť si pár kilometrov, poriadne si zacvičiť či schladiť sa v studenej vode pomôže nášmu telu i mysli. Narúbať drevo na zimu, porýľovať záhradu alebo vygruntovať celý príbytok má v sebe ďalšiu pridanú hodnotu.

Je mnoho lepších a užitočnejších aktivít na uvoľnenie napätia a frustrácie než chodiť niekomu vykrikovať popod okná, vytvárať konfliktné situácie v supermarketoch či blokovať dopravu. Nikomu tým nepomôžeme, nič tým nevyriešime, len poukážeme na chyby vlastného úsudku.

Vhodný príklad takej chyby je pokrik: „Nechceme byť zodpovední, chceme byť slobodní!“ Človek so správnym úsudkom vie, že sloboda nemôže fungovať bez zodpovednosti, že sloboda mi neumožňuje robiť čokoľvek, že moja sloboda je limitovaná slobodou druhého človeka.

Ak by sme oslobodili slobodu od zodpovednosti, stali by sme sa hlupákmi, ktorí sú nebezpeční pre seba i pre iných. Ak by sme si robili, čo chceme, zosypú sa nám nielen naše medziľudské vzťahy, ale aj celá spoločnosť. Odtrhnutá sloboda vedie k deštrukcii a končieva sa tragicky.

„Je preto nerozumné a nezodpovedné chváliť fašistov za hlasovanie proti potratom, keď iné príklady ich konania sú dôkazom ich neschopnosti vážiť si každý ľudský život.“ Zdieľať

V demokracii máme pocit, že sloboda je bezhraničná. Pokiaľ ide o správu vecí verejných, nič lepšie ľudstvo nevynašlo. Až na to, že vedľajším produktom demokracie je populizmus. Kto chce byť zvolený do akejkoľvek pozície, musí si získať priazeň tých, ktorí volia.

Platí to pri voľbe najvyšších orgánov štátu i vedúcej pozície v akomkoľvek spolku. Sľubovať niečo splniteľné je náročnejšie než sľubovať vzdušné zámky. Preto radi volíme najmä tých, ktorí nám svojimi rečami vytvoria krásnu ilúziu. Skutky sú však viac ako slová.

Inzercia

No nestačí kriticky rozlíšiť populistické sľuby od realizovateľných cieľov. Musíme zároveň vnímať komplexne tých, ktorí sa usilujú o našu priazeň, nie s klapkami na očiach zamerať svoju pozornosť na jednu tému, ktorú považujeme za základné a jediné kritérium nášho rozhodovania.

Takýto prístup nám pomáha vnímať aj kontext a motiváciu konania tých, ktorí si nás chcú získať. Je preto nerozumné a nezodpovedné chváliť fašistov za hlasovanie proti potratom, keď iné príklady ich konania sú dôkazom ich neschopnosti vážiť si každý ľudský život. 

Rozlíšiť odvahu od oportunizmu je pre fungovanie spoločnosti životne dôležité. Schopnosť kritického myslenia umožňuje nadobudnutú slobodu a demokraciu udržať v rozumných medziach. Naopak, strach a hnev pomáhajú extrémistom oboje zneužívať na deštrukciu. 

Prežívame teda niečo, čo tu ešte nebolo? Alebo platí, že nič nové pod slnkom? Sú naša úzkosť, obavy a frustrácia na takej úrovni, aká tu ešte nebola? História nás učí, že niečo podobne intenzívne tu bolo pred storočím. Vieme, ako to dopadlo. A to ľudia nemali facebook.

Máme veľa dôvodov na sklamanie, úzkosť i hnev. Máme tiež veľa dôvodov nepodliehať emóciám a vniesť do toho všetkého racionalitu a osobné zaangažovanie. K demokracii predsa patrí aj ochota pridať ruku k spoločnému dielu.

Nestačí odmietať tých, ktorí šíria zlo, zneužívajú náš strach a nevedomosť, cez sociálne siete šíria klamstvá a nenávisť a cynicky tancujú na hroboch svojich vlastných priaznivcov. Skúsme robiť pravý opak toho, čo robia tí, ktorých zranené srdcia sú plné strachu a zloby.

Jezuitské rozlišovanie hovorí o pokoji a radosti, ktoré sú od Boha, a pripomína nepokoj a hnev, ktoré sú od diabla. Ježišov príkaz lásky nabáda k modlitbe a pomoci tým, ktorí sa pre svoje vnútorné zranenia nechali zviesť na zlé cesty zla a nenávisti. 

Môžeme začať tým, že si zrušíme kontá na sociálnych sieťach, fakt sa to dá a nesmierne to pomáha k vnútornému pokoju. Ten si uchovávajme pravidelnou modlitbou za pokoj, ktorý musí znova zavládnuť v našich srdciach i v našej spoločnosti.

Možno tým nezachránime celý svet, ale určite tým pomôžeme sebe i ľuďom okolo nás.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.