Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
21. november 2021

Zbierky v kostoloch

Kňazi vyhlásené zbierky ignorovať nemôžu. Niektorým sa zdá, že ich je priveľa

Zisťovali sme, ako je to s transparentnosťou pri kostolných zbierkach aj to, kedy sú darcovia najštedrejší.

Kňazi vyhlásené zbierky ignorovať nemôžu. Niektorým sa zdá, že ich je priveľa

Ilustračná fotografia TASR/DPA

Veriaci, ktorí pravidelne navštevujú katolícke sväté omše, sú zvyknutí, že počas niekoľkých nedieľ v roku bývajú rôzne zbierky – na misie, na katolícke masmédiá, na charitu, na kňazský seminár a podobne – a občas sa objaví aj mimoriadna zbierka, ktorá reaguje na nejakú aktuálnu potrebu.

Niektorí duchovní majú pocit, že zbierok je priveľa. Vyjadril to nedávno vo svojom článku aj kňaz Košickej arcidiecézy Peter Fogaš, v podobnom duchu sa vyjadril aj kňaz Žilinskej diecézy Štefan Fábry.

Na Slovensku sa koná počas roka v katolíckych kostoloch približne 10 až 13 zbierok. Mierne sa to líši podľa jednotlivých diecéz.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara vysvetľuje, že sú zbierky, ktoré majú celocirkevný charakter, napríklad zbierka na misie, zbierka na dobročinné diela Svätého Otca (tzv. halier sv. Petra) či zbierka na Boží hrob.

Potom existujú zbierky, ktoré vyhlasuje Konferencia biskupov Slovenska. „Pravidelne sa uskutočňujú z rozhodnutia KBS kvôli miestnym potrebám a okolnostiam a majú svoj vlastný štatút, napríklad zbierka na masmédiá; zbierky na charitu idú diecéznym charitám, podobne je to pri zbierkach na seminár. Okrem toho sa biskupi príležitostne rozhodnú vyhlásiť mimoriadne zbierky, ako to bolo napríklad po návšteve Svätého Otca so zbierkou na Kubu,“ vysvetľuje Kramara.

Potom ešte zvyknú byť zbierky, ktoré vyhlasujú na svojom území jednotlivé diecézy či eparchie. Napríklad zbierka na opravu katedrály, ako to bolo nedávno v Žiline, v Bratislave je to tradičná Svätomartinská zbierka, v Košickej eparchii zasa zvykne byť zbierka na katolícke školy.

Čítajte tiež

Hovorca Košickej eparchie Martin Mráz pre Svet kresťanstva priblížil, že v eparchii je každý rok asi 13 zbierok.

„Poradie zbierok sa môže každý rok meniť, účel však ostáva ten istý: cirkevné školy – január, fond bohoslovcov I – február, charita I – marec, Boží hrob – obdobie Paschy, podporný fond Košickej eparchie I – máj, katolícke masmédiá – máj, aktivity Svätého Otca – jún, katolícke masmédiá – júl, podporný fond Košickej eparchie II – august, fond bohoslovcov II – september, KBS – september, misie – október, charita II – november,“ priblížil hovorca Mráz.

Okrem týchto zbierok sú v Košickej eparchii aj „ďalšie celoeparchiálne zbierky vyhlásené KBS (Kuba), Radou hierarchov (napríklad obete výbuchu bytovky v Prešove) alebo košickým biskupom (výstavba pútnického domu v Klokočove alebo mládežnícke aktivity),“ doplnil Mráz.

Podľa hovorcu Žilinskej diecézy Zdena Pupíka sa koná v diecéze tento rok šesť zbierok vyhlásených KBS. „Navyše na jar a jeseň máme zbierku na charitu a kňazský seminár – teda spolu osem zbierok ročne. K tomu niekedy pribudne zbierka na osobitný účel z KBS, napríklad tohto roku z titulu solidarity s cirkvou na Kube. Žilinská diecéza tohto roku vyhlásila pre farnosti svojej diecézy ešte ďalšiu zbierku – pomoc pri obnove Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline. V Žilinskej diecéze bolo v roku 2021 spolu desať zbierok,“ spresnil Pupík.

Dvanásť plánovaných zbierok bolo tento rok aj v Košickej arcidiecéze, no počas roka pribudli aj ďalšie mimoriadne, napríklad na už spomínanú pomoc cirkvi na Kube. Okrem toho sú vo farnostiach počas roka aj rôzne zbierky na opravu kostola či na iné potreby farnosti.

Zbierok je priveľa, myslia si niektorí duchovní

Niektorí kňazi si myslia, že zbierok počas roka je priveľa. Naznačil to vo svojom vyjadrení do článku o tom, ako postihne zdražovanie farnosti, aj farár v Žiline-Závodí Štefan Fábry. Poukázal na to, že za mesiac boli v diecéze štyri zbierky.

Farár v Snine Peter Fogaš vo svojom texte na Svete kresťanstva po pápežskej návšteve takisto kritizoval počet zbierok.

V niektorých farnostiach sa stáva, že farár zbierku nevyhlási, ale aby nemal problémy s biskupstvom, tak z nedeľného zvončeka niečo „odsype“. Zdieľať

„Bežná farnosť má počas kalendárneho roka predpísaných dvanásť zbierok, ktoré odvádza biskupskému úradu. Okrem toho je zvykom raz do mesiaca robiť zbierku na farské potreby. Rôzne príležitostné zbierky môžeme pokojne nechať bokom – po haváriách či prírodných katastrofách a podobne. Matematika je jednoduchá – v priemere každý druhý týždeň je v kostoloch zbierka. Netreba zabudnúť, že v mnohých farnostiach prebiehajú rôzne stavby a rekonštrukcie, iné splácajú úvery,“ napísal vtedy Fogaš.

Dekan a farár v Rimavskej Sobote Rastislav Polák poukazuje na to, že každá zbierka, ktorá je v kostole vyhlásená, je pre veriacich dobrovoľná. „To znamená, že kto chce dať nejaké peniaze, dá, a kto nechce, tak nedá. Všetko je vecou pohľadu, možno je zbierok viac počas roka, ale asi si to vyžaduje potreba a hlavne systém, ktorý je nastavený už roky v krajinách alebo aj na celom svete, lebo napríklad Boží hrob, dobročinné ciele Svätého Otca, misie, to sú celosvetové zbierky,“ zamýšľa sa dekan na juhu Slovenska.

Oslovení duchovní potvrdili, že kňaz vyhlásenú zbierku nemôže ignorovať. Potvrdzuje to aj hovorca KBS Martin Kramara: „Zbierky duchovní nemôžu ignorovať, ak má niekto vedomosť o nesprávnom konaní v tomto smere, treba na to upozorniť príslušný biskupský úrad.“

Farár v Snine Fogaš dodáva, že ak duchovný neodvedie zbierku, dostane upozornenie z biskupského úradu. „Ak by (farnosť) neuhradila ani potom, neviem, čo by sa dialo ďalej, nemám s tým skúsenosť,“ dodáva Fogaš.

V niektorých kostoloch počas nedele, keď je zbierka, zbierajú peniaze dvakrát, počas omše na potreby kostola, tzv. zvonček, a po omši stoja poverené osoby s krabičkou či košíkom pri dverách a zbierajú potom ešte na vyhlásenú zbierku.

V niektorých farnostiach sa stáva, že farár zbierku nevyhlási, ale aby nemal problémy s biskupstvom, tak z nedeľného zvončeka niečo „odsype“ a odošle ako výťažok zo zbierky.

Takéto konanie oslovení kňazi neschvaľujú, aj keď potvrdzujú, že sa to robí. „Za touto praxou nie je ani tak zlá vôľa či neprofesionalita kňazov, ako skôr ich frustrácia z množstva zbierok. Aby ich nemuseli vyhlasovať pomaly každú druhú nedeľu, hľadajú iné spôsoby, ktoré sú zase neraz morálne problematické – porušenie tzv. úmyslu darcu,“ vysvetľuje kňaz Fogaš.

Takéto konanie označil za nesprávne aj dekan Rastislav Polák. „Zbierka sa má vyhlásiť a hlavne následne o týždeň oznámiť, koľko sa vyzbieralo, a poďakovať ľuďom. Ja to tak osobne robím vždy a nikdy nie ináč. Treba rešpektovať úmysel darcu,“ zdôraznil Polák.

Využitie milodarov kontrolujú diecézy aj KBS

Kňazov a diecéz sme sa pýtali aj na to, ako je pri zbierkach zabezpečená transparentnosť, kto peniaze počíta a ako diecézy kontrolujú využitie milodarov od veriacich.

Farár Polák približuje, že keď sa peniaze v nedeľu vyzbierajú, tak ďalší postup sa líši podľa farností. „Niekde narába s financiami farská rada, takže oni všetko zrátajú, zamenia a pošlú na účet. Niekde to robí sám kňaz. Pri peniazoch ide stále o vzájomnú dôveru a tá nesmie byť narušená, lebo potom je problém,“ približuje Polák.

„My v našej diecéze peniaze zo zbierok posielame na biskupský úrad a biskupstvo ju už za celú diecézu pošle tomu, komu je zbierka určená,“ vysvetlil dekan.

V Snine sa podľa slov farára Fogaša peniaze počítajú vždy za prítomnosti minimálne dvoch členov farskej rady a po poslednej nedeľnej omši sa celá suma odovzdá farskému ekonómovi.

„Všetko je zapísané, podpísané, zaevidované a kedykoľvek kontrolovateľné. Ekonóm peniaze vloží na bankový účet, odkiaľ ich potom pošle na účet arcidiecézy s konkrétnym variabilným symbolom. Veriaci sú o vyzbieranej sume informovaní vo farských oznamoch najbližšiu nedeľu,“ dodáva Fogaš.

Inzercia

Čítajte tiež

Kňaz a riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Ivan Kňaze pre Svet kresťanstva hovorí, že cirkev by mala urobiť v transparentnosti krok dopredu.

„Transparentnosť kostolných zbierok by sa mohla posunúť k štandardom verejnej zbierky. Pred 20 rokmi som v Olomouci študoval farskú administratívu a už vtedy boli návrhy, aby zbierky boli počítané minimálne troma ľuďmi, ktorí z toho urobia zápisnicu,“ priblížil Kňaze.

Jedným dychom však dodáva, že z pastorácie má skúsenosti, že laici vo farnostiach sú ochotní kňazovi pomôcť so všetkým, len nie s financiami. Mnohí s peniazmi nechcú nič mať.

Dnes je Ivan Kňaze národným riaditeľom Pápežských misijných diel na Slovensku, ktoré narábajú s výťažkom zbierky na misie. „Cez Pápežské misijné diela sa snažíme transparentnosť dosiahnuť tak, že si dávame robiť finančný audit nezávislou firmou, vyhlasujeme vždy účel zbierky a to, aké projekty sa podporia, máme zverejnené všetky projekty, vieme, ktorá diecéza koľko vyzbierala,“ prezradil Kňaze.

Farár Fogaš na otázku, či kňazi vedia, na čo presne sa použijú vyzbierané peniaze, odpovedá, že majú len všeobecné informácie: „Čo sa týka ďalšieho použitia peňazí z danej zbierky, kňazi nie sú nijako bližšie informovaní. K dispozícii majú len verejné informácie na tkkbs.sk, na materiáloch či plagátoch k danej zbierke alebo všeobecné informácie v rámci diecézy.“

Dekan Rastislav Polák zdôrazňuje, že zbierky sú vždy aj o dôvere. „Za všetkým sú ľudia a všetko to je o ľuďoch. Kde máte istotu, že zbierky cez dobročinné podujatia v televízii, rádiu alebo keď chodia zbierať po meste v nákupných centrách a podobne, sa v plnej výške dostanú tým, pre ktorých sa peniaze vyzbierajú? Istotu nemáte nikdy, ale musíte veriť tým, ktorí to robia,“ zdôrazňuje Polák.

„Transparentnosť kostolných zbierok by sa mohla posunúť k štandardom verejnej zbierky,“ hovorí Ivan Kňaze. Zdieľať

Hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík vysvetľuje, že diecéza kontroluje využívanie milodarov, na ktoré má dosah, teda zbierky na seminár a charitu.

„Diecézna charita dáva každoročne finančnú správu o hospodárení vrátane využívania prostriedkov zo zbierok. O používaní prostriedkov zo zbierok na seminár sa pravidelne informuje otec biskup pri osobných návštevách kňazského seminára v Nitre,“ vysvetľuje kontrolný mechanizmus Pupík.

Keďže farnosti peniaze neposielajú priamo organizáciám, ale na diecézny účet, niekedy sa stane, že peniaze pošlú neskoro. Vtedy diecéza peniaze nechá na účte a odošle to s ďalšou zbierkou.

„Informáciu o konkrétnom použití prostriedkov zo zbierok dostávajú veriaci a kňazi väčšinou od konečných prijímateľov zbierky, ako sú plagáty, letáky a kampane katolíckych masmédií, Pápežských misijných diel, charity, škôl či seminára,“ uviedol hovorca Košickej eparchie Martin Mráz.

Hovorca KBS Martin Kramara hovorí, že využitie peňazí zo zbierok kontroluje aj KBS. Milodary sa podľa hovorcu musia použiť predpísaným spôsobom a na kontrolu slúžia viaceré mechanizmy.

„Napríklad pri zbierke na masmédiá pravidelne zasadá Rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorá zozbierané prostriedky rozdeľuje (rozhodnutie rady ešte podlieha schváleniu pléna KBS), a následne ekonóm KBS v spolupráci s radou dohliada na ich využitie; ekonómovi KBS všetci, ktorí prostriedky zo zbierky získajú, predkladajú na kontrolu správu o ich použití. Jednotlivé zbierky sa vedú v riadnom účtovníctve a financie z nich sa vedú na KBS na samostatných pre ne určených účtoch,“ upresnil Kramara.

Oslovení kňazi a diecézy tvrdia, že posielajú celú zbierku na účet a nenechávajú si z nej nič, ani administratívne náklady.

Farnosti okrem zbierok odvádzajú na biskupský úrad aj ďalšie financie. Dekan Rastislav Polák, ktorý patrí do Rožňavskej diecézy, hovorí, že posielajú financie do podporného fondu.

„Je presne určené, z čoho koľko percent farnosť za predchádzajúci rok pošle, a tieto peniaze sú určené pre chudobné farnosti v diecéze, ktoré sa o ne uchádzajú cez žiadosti na konkrétnu vec a sú nimi podporované. Napríklad oprava strechy na fare, kostole a podobne. Chudobná farnosť by si ináč nevedela v havarijnej situácii pomôcť. Myslím si, že je to tak správne, lebo solidarita a zvlášť v cirkvi je namieste,“ uviedol Polák.

Farár Fogaš takisto potvrdzuje ďalšie drobné poplatky. „Máme ešte niekoľko menších predpísaných poplatkov – katechetický fond, poplatok za obežník, každoročné predplatné Officeu 365, každoročný poplatok za účtovný program Step 2002, hádam som nič nezabudol,“ dodáva.

Štedrosť veriacich sa líši podľa zbierky

Podľa hovorcu Žilinskej diecézy Zdena Pupíka sú veriaci najštedrejší pri zbierkach charitatívneho charakteru, na podporu médií spravidla venujú najmenej. „Veľmi si vážime každý dar a každú obetu, s ktorou sú ochotné sa podeliť naše rodiny v ich neraz neľahkej finančnej situácii,“ dodáva.

Podľa Martina Mráza z Košickej eparchie najviac veriaci okrem sociálnych a charitatívnych projektov podporujú katolícke masmédiá.

„Cirkev finančne podporujú zväčša chudobnejší ľudia,“ hovorí dekan v Rimavskej Sobote Rastislav Polák. Zdieľať

Skúsenosť dekana Rastislava Poláka je, že cirkev finančne podporujú zväčša chudobnejší ľudia, ktorí to ani neriešia. „Práve naopak, finančné veci riešia ľudia, ktorí do kostola nechodia, alebo ak chodia, nikdy na nič neprispejú. A všetko hlavne závisí od kňaza a jeho prístupu k ľuďom, k majetku, ktorý spravuje, a spôsobu života, ktorý žije. Ak ľudia vidia, že dajú peniaze na konkrétnu vec a je to urobené, nemajú problém podporovať farnosť,“ uzatvára Polák.

Hovorca Košického arcibiskupstva Jaroslav Fabián dodáva, že „aj keď sú zbierky oficiálne adresne vyhlásené, sú dobrovoľné a o ich podpore sa slobodne rozhoduje každý z nás.“ „Na sociálnych sieťach viacero farností aj z Košickej arcidiecézy svoje výnosy zo zbierok transparentne zverejňuje. Iné farnosti tak robia na svojich farských webstránkach,“ uvádza Fabián.

S otázkami o kontrole zbierok a o tom, ako funguje ich transparentnosť, sme oslovili všetky rímskokatolícke diecézy a arcidiecézy a Košickú eparchiu a Prešovskú archieparchiu. Odpovedali Košická arcidiecéza, Košická eparchia a Žilinská diecéza.

Rovnako viacerí kňazi sa k tejto téme neboli veľmi ochotní vyjadrovať. Farár v Snine Peter Fogaš si to vysvetľuje aj tým, že ide o citlivú tému.

„Téma peňazí je stále háklivá a každý, kto sa k nej hoc len vecne vyjadrí, akosi automaticky vzbudzuje podozrenie. Ďalším problémom je, že ak by sa chtiac-nechtiac spochybnila transparentnosť alebo spravodlivý mechanizmus vyzbierania peňazí a použitia na daný účel, mohlo by to mať za následok stratu dôvery zo strany veriacich a tým aj zníženie ich štedrosti. Iným dôvodom mlčania kňazov na túto tému je, samozrejme, strach z možného ,kárneho konania‘ zo strany predstavených, ktorému by sa v prípade určitého problematického vyjadrenia s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhli,“ myslí si farár na východe Slovenska.

Duchovný Ivan Kňaze potvrdzuje, že transparentnosť od cirkvi pri financiách požadujú najmä mladí ľudia. Časy, keď ľudia bezvýhradne verili kňazovi aj vo finančných otázkach, sú už dávno preč.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.