Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
24. november 2021, 11:20

Posolstvo pápeža

V digitálnom vesmíre je všetko neuveriteľne blízko, ale bez tepla prítomnosti

František vo videoposolstve pre plenárne zhromaždenie Pápežskej rady pre kultúru hovorí, aby sa biblický a klasický humanizmus múdro otvoril iným kultúram.

Biblický a klasický humanizmus „sa dnes musí múdro otvoriť, aby v novej tvorivej syntéze prijal aj prínos humanistickej tradície súčasnosti a iných kultúr“, hovorí pápež František vo videoposolstve účastníkom plenárneho zhromaždenia Pápežskej rady pre kultúru, ktoré sa konalo od 5. do 23. novembra 2021 formou online s ústrednou témou Smerom k nevyhnutnému humanizmu.

Vo videoposolstve publikovanom v záverečný deň podujatia Svätý Otec hovorí o novej naliehavosti odpovedať na otázky, čo je človek a v čom spočíva jeho transcendentné povolanie.

Tieto otázky doliehajú na ľudstvo v konfrontácii s výzvami súčasnej doby, ktorú nazýva epochou „tekutosti“ alebo „plynnosti“. Pápež konštatuje, že v antropologickej oblasti „dnes prebieha revolúcia“ a „dochádza k štrukturálnej zmene v spôsobe, akým sa chápe plodenie, zrod a smrť“.

Pápež František potvrdzuje, že humanizmus stojaci na biblickom základe a na plodnom dialógu s hodnotami klasického gréckeho a latinského myslenia je „najlepším prostriedkom, ako sa postaviť k znepokojujúcim otázkam o budúcnosti ľudstva“.

Upozorňuje však, že dnes sa tento humanizmus potrebuje „múdro otvoriť“ v novej tvorivej syntéze voči prínosu humanistickej tradície iných kultúr:

„Mám na mysli napríklad holistickú víziu ázijských kultúr pri hľadaní vnútornej harmónie a súladu so stvorením. Alebo solidaritu vlastnú africkým kultúram, na prekonanie prílišného individualizmu typického pre západnú kultúru. Dôležitá je aj antropológia latinskoamerických národov s ich živým zmyslom pre rodinu a oslavu. A takisto aj kultúry domorodých národov na celej planéte.“

Videoposolstvo Svätého Otca

Drahí bratia a sestry,
som rád, že vás môžem srdečne pozdraviť pri príležitosti vášho plenárneho zhromaždenia, ktoré bolo odložené pre pandémiu a teraz bolo zvolané, hoci virtuálne. Aj to je znakom doby, v ktorej žijeme: v digitálnom vesmíre sa všetko stáva neuveriteľne blízkym, ale bez tepla prítomnosti.
Okrem toho pandémia spochybnila mnohé istoty, na ktorých je založený náš sociálny a ekonomický model, a odhalila jeho krehkosť: osobné vzťahy, pracovné metódy, spoločenský život a dokonca aj náboženskú prax a účasť na sviatostiach. Ale takisto, a to predovšetkým, dôrazne nanovo položila základné otázky existencie: otázku o Bohu a o ľudskej osobe.
Preto ma zaujala téma vášho plenárneho zasadnutia: nevyhnutný humanizmus. V tomto historickom okamihu skutočne potrebujeme nielen nové ekonomické programy a nové riešenia proti vírusu, ale predovšetkým novú humanistickú perspektívu založenú na biblickom Zjavení, obohatenú o dedičstvo klasickej tradície, ako aj o úvahy o ľudskej osobe prítomné v rôznych kultúrach.
Pojem „humanizmus“ mi privádza na myseľ pamätný prejav sv. Pavla VI. na konci Druhého vatikánskeho koncilu 7. decembra 1965. Poukázal na vtedajší sekulárny humanizmus, ktorý spochybňoval kresťanskú víziu, a povedal: „Náboženstvo Boha, ktorý sa stal človekom, sa stretlo s náboženstvom (lebo takým je) človeka, ktorý sa robí Bohom.“ A namiesto odsúdenia a zavrhnutia sa pápež uchýlil k vzoru milosrdného Samaritána, ktorý usmerňoval myslenie koncilu, čiže k tomu nesmiernemu spolucíteniu s človekom a jeho úspechmi, radosťami a nádejami, pochybnosťami, smútkami a úzkosťami. A tak Pavol VI. vyzval to ľudstvo, ktoré bolo uzavreté pred transcendenciou, aby uznalo náš nový humanizmus, pretože – ako povedal – „aj my, viac než všetci ostatní, sme kultivovateľmi človeka“.
Odvtedy uplynulo takmer šesťdesiat rokov. Ten sekulárny humanizmus – výraz, ktorý odkazoval aj na totalitnú ideológiu, ktorá vtedy vládla v mnohých režimoch – je dnes spomienkou minulosti. V našej ére poznačenej koncom ideológií sa to zdá byť už v zabudnutí, zdá sa to byť pochované novými zmenami, ktoré priniesla informatická revolúcia a neuveriteľným rozvojom v oblasti vied, čo nás núti nanovo premýšľať, čo je to byť človekom. Otázka humanizmu vychádza z tejto otázky: Čo je človek? Čo je ľudská bytosť?
V časoch koncilu sa konfrontoval humanizmus sekulárny, imanentistický, materialistický, s tým kresťanským, otvoreným transcendencii. Oba sa však mohli deliť o spoločný základ, zásadnú konvergenciu v niektorých radikálnych otázkach týkajúcich sa ľudskej prirodzenosti. Tá sa teraz vytratila v dôsledku tekutej premenlivosti súčasnej kultúrnej vízie. Je epocha tekutosti alebo plynnosti. Koncilová konštitúcia Gaudium et spes je však v tomto ohľade stále aktuálna. Pripomína nám totiž, že Cirkev má svetu stále veľa čo dať, a zaväzuje nás, aby sme s dôverou a odvahou uznali a zhodnotili intelektuálne, duchovné a materiálne úspechy, ktoré sa odvtedy objavili v rôznych oblastiach ľudského poznania.
Dnes prebieha revolúcia – áno, revolúcia –, ktorá sa dotýka základných uzlov ľudskej existencie a vyžaduje si tvorivé úsilie myslenia a konania. Oboje. Dochádza k štrukturálnej zmene v spôsobe, akým sa chápe plodenie, zrod a smrť. Do diskusie sa dáva špecifickosť ľudskej bytosti v celku stvorenia, jej jedinečnosť voči iným živočíchom, ba dokonca aj jej vzťah voči strojom. Nemôžeme sa však obmedziť vždy a len na odmietanie a kritiku. Skôr sa od nás žiada, aby sme nanovo premýšľali nad prítomnosťou človeka vo svete vo svetle humanistickej tradície: ako služobníka života a nie jeho pána, ako tvorcu spoločného dobra s hodnotami solidarity a súcitu.
Preto ste do centra svojich úvah postavili niekoľko zásadných otázok. Popri otázke o Bohu – ktorá zostáva základnou pre samu ľudskú existenciu, ako to často pripomínal Benedikt XVI. – sa dnes rozhodujúcim spôsobom kladie otázka o samotnej ľudskej bytosti a jej identite. Čo dnes znamená byť mužom a ženou ako komplementárnymi osobami povolanými k vzájomnému vzťahu? Čo znamenajú slová „otcovstvo“ a „materstvo“? A ešte ďalej, v čom spočíva špecifický charakter ľudskej bytosti, ktorý ju robí jedinečnou a neopakovateľnou v porovnaní so strojmi a dokonca aj s inými živočíšnymi druhmi? V čom spočíva transcendentné povolanie človeka? Odkiaľ pramení jeho povolanie budovať sociálne vzťahy s druhými?
Sväté písmo nám ponúka základné súradnice na načrtnutie antropológie ľudskej osoby v jej vzťahu s Bohom, v komplexnosti vzťahov medzi mužom a ženou a v prepojení s časom a priestorom, v ktorom žijeme. Humanizmus biblického základu v plodnom dialógu s hodnotami klasického gréckeho a latinského myslenia dal zrod vznešenej vízii človeka, jeho pôvodu a konečného určenia, jeho spôsobu života na tejto zemi. Toto spojenie antickej a biblickej múdrosti zostáva stále plodnou paradigmou.
Biblický a klasický humanizmus sa však dnes musí múdro otvoriť, aby v novej tvorivej syntéze prijal aj prínos humanistickej tradície súčasnosti a iných kultúr. Mám na mysli napríklad holistickú víziu ázijských kultúr pri hľadaní vnútornej harmónie a súladu so stvorením. Alebo solidaritu vlastnú africkým kultúram, na prekonanie prílišného individualizmu typického pre západnú kultúru. Dôležitá je aj antropológia latinskoamerických národov s ich živým zmyslom pre rodinu a oslavu. A takisto aj kultúry domorodých národov na celej planéte. V týchto rôznych kultúrach sa vyskytujú formy humanizmu, ktorý integrovaný do európskeho humanizmu zdedeného z grécko-rímskej civilizácie a transformovaného kresťanskou víziou, sa dnes stáva najlepším prostriedkom, ako sa postaviť k znepokojujúcim otázkam o budúcnosti ľudstva. Totiž „ak človek neobjaví znova svoje pravé miesto, neporozumie náležite sebe samému a nakoniec sa postaví na odpor samotnej realite“ (Encyklika Laudato si’, 115).
Milí členovia a konzultori, milí všetci účastníci plenárneho zhromaždenia Pápežskej rady pre kultúru, potvrdzujem vám svoju podporu: dnes viac ako kedykoľvek predtým svet potrebuje opätovne objaviť zmysel a hodnotu ľudskej bytosti vo vzťahu k výzvam, ktorým treba čeliť. Dnes si musíme zopakovať tie pohanské verše: „Sunt lacrimae rerum et mentem mortalia tangunt“ [Sú to slzy nad vecami, čo sa dotknú mysle smrteľníka – Virgílius, voľný preklad].
Zo srdca vám žehnám a prosím vás, aby ste sa za mňa naďalej modlili. Veľmi vám ďakujem!
(Preklad: Slovenská redakcia VR)

 

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred 4 hodinami

Viaceré americké protestantské cirkvi sú z dôvodu pandémie na pokraji prežitia. Keďže fyzická účasť na bohoslužbách výrazne poklesla, cirkvi, ktoré fungujú prevažne zo zbierok, nemajú financie ani na prevádzku. Niektorí pastori sa zriekli svojho platu, iní sú zas nútení predať budovu kostola. (apnews)

pred 5 hodinami

Pápež František priznal zápal kolenného väzu, ktorý mu sťažuje chôdzu. V závere pravidelnej generálnej audiencie sa prítomným ospravedlnil, že nemôže ako zvyčajne prísť priamo medzi nich. Ako vysvetlil, príčinou je bolesť pravej nohy, ktorá je dôsledkom zápalu kolenného väzu. „Ide o prechodnú záležitosť. Hovoria, že sa to stáva starým ľudom, neviem teda, prečo sa to prihodilo mne,“ vtipkoval Svätý Otec. (vatican news)

pred 6 hodinami

Vatikán sa prvýkrát vyjadril k obvineniam, že Benedikt XVI. ako mníchovský arcibiskup nepodnikol nič proti štyrom kňazom podozrivým zo sexuálneho zneužívania. Správa advokátskej kancelárie „nie je výsledkom súdneho vyšetrovania ani definitívnym rozsudkom“, uviedol Andrea Tornielli z Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice. (vatican news)

pred 11 hodinami

Počet kresťanov v Afrike vzrástol počas uplynulého polstoročia zo 100 miliónov na 700 miliónov. S podielom takmer 60 % sú najväčšou denomináciou rímskokatolíci. Africké kresťanstvo začína mať aj celosvetový dosah, a to vďaka tomu, že rozvíja misijné aktivity v európskych krajinách, odkiaľ v minulosti prichádzali misionári na africký kontinent. (krestandnes)

pred 14 hodinami

Projekt misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách bude pokračovať. Na realizáciu projektu v roku 2022 vláda vyčlení 330-tisíc eur, ktorými zaplatí prácu 23 pastoračných asistentov v lokalitách s rómskou komunitou, prevažne na východnom Slovensku. (tasr)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva