„Ambulantná liečba pri covide, vďaka ktorej sa zaručene podarí pacienta nedostať do nemocnice, neexistuje,“ tvrdí prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara. Fyzicky vyšetriť každého pacienta sa dnes podľa neho nedá. Neverí ani lekárom, ktorí tvrdia, že im vďaka ambulantnej liečbe zatiaľ žiaden pacient na covid neumrel.

V rozhovore reaguje na kritiku na adresu tých všeobecných lekárov, ktorí fyzicky odmietajú vyšetriť covidových pacientov alebo ich podľa slov niektorých nemocničných zdravotníkov v domácej liečbe nemanažujú dostatočne. „V žiadnom svetovom medicínskom štandarde sa nepíše, že má lekár manažovať pacienta s covidom doma,“ dodáva s tým, že sa napriek tomu snaží pacienta liečiť tak, aby sa do nemocnice nedostal.

Peter Makara okrem iného hovorí aj o svojej skúsenosti s monoklonálnymi protilátkami, na akých príkladoch ľuďom vysvetľuje benefit očkovania i to, či sa dá pracovať s obvodnými lekármi, ktorí covidovej vakcíne neveria.

Aká je u vás aktuálna situácia?

Celkom nabitá. V pondelok som mal 77 pacientov, lepšie povedané, kontaktov. Išlo totiž nielen o fyzické prehliadky, ale aj telefonické konzultácie. Sú v tom zarátané všetky ošetrenia, predpisy liekov, kontroly, covidová aj necovidová starostlivosť. V piatok som mal podobných kontaktov 64, takže nápor stále rastie a nezdá sa, že by sa tempo aj napriek lockdownu zvoľňovalo.

Koľko z týchto kontaktov bolo covidových?

Ťažko povedať. Bude to asi štvrtina, ktorá vám však zaberie aj polovicu času ordinovania. Pri týchto pacientoch musí byť lekár veľmi pozorný už od prvotného hovoru. Treba zistiť, čo pacientovi presne je, kategorizovať ho, či je rizikový, aby ste podľa toho vedeli, či si ho vôbec môžete dovoliť skontrolovať až o štyri-päť dní alebo je potrebné sledovať ho intenzívnejšie.

Nie je to skôr tak, že pacienti kontaktujú vás?

Všetkých vyzývam, aby mi volali hneď, ako sa im pohorší, ale sú aj takí, ktorí čakajú, kedy im zavolám ja, čo sa dá niekedy naozaj zabudnúť. Popri covidových pacientoch stále riešim aj bielu medicínu a vypisujem PN-ky zamestnancov, ktorí niekedy ani nevedia, akého majú zamestnávateľa. Niektorých pacientov musíme objednávať aj na PCR testy a neraz sa od rána zastavíme až večer.

Nie je objednávanie pacientov na PCR testy vec, ktorú by mali pacienti robiť sami?

Áno, tí, ktorí sú toho schopní, sa aj sami objednajú, ale práve tí starší, rizikovejší nad 65 rokov, žijú často sami, rodina je v zahraničí, a tým to musím spraviť ja. To zaberie tiež veľmi veľa času v manažmente pacienta.

Riešite veľa administratívy, nebolo by riešením mať ďalšiu sestričku?

Ak by nám štát prispel a mali by sme ju z čoho zaplatiť, bolo by to riešenie. Diskutujeme o tom už s ministerstvom aj poisťovňami, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Súvisí to však aj s reformou primárnej starostlivosti, čo je na samostatnú diskusiu.

Keď sa vrátime späť k vašim pacientom, koľko bolo z nich v tretej vlne covidových?

Vo svojom obvode mám 1600 pacientov. Od augusta ich bolo už skoro sto. V júli nikto, v auguste som mal dvoch covidových pacientov, v septembri piatich, v októbri 26 a v novembri už 61. Každému covidovému pacientovi musíme volať minimálne trikrát, na začiatku, v strede ochorenia a na konci, ak teda ide o ľahkého pacienta. Trvá to najmenej desať minút, lebo často sa ľudia potrebujú aj porozprávať a uistiť a to všetko robíme nad rámec bežnej bielej medicíny, ktorú nijako neobmedzujeme.

Koľko z týchto ľudí bolo neočkovaných?

Drvivá väčšina covidových pacientov bola neočkovaná. V tomto prípade išlo väčšinou o celé rodiny, kde mladí neočkovaní nakazili aj starých rodičov.

Medzi týmito sto prípadmi boli však aj takí, ktorí v druhej vlne už prekonali covid a teraz ho mali druhýkrát. Mal som aj takú pacientku, ktorá prekonala covid, dala sa zaočkovať a znova covid dostala. Ale môžem potvrdiť, že išlo o minimum prípadov a všetci z očkovaných a prekonaných mali hladké priebehy. Nikto sa mi z nich do nemocnice nedostal.

Máte prehľad o tom, kto z vášho obvodu je očkovaný?

Viem to iba v prípade poistencov Dôvery, ktorých mám však najviac. Z necelých 900 je ich 84 percent očkovaných. Pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Unione to však povedať neviem. Vraj by sa to malo v blízkom čase zmeniť a bude možné pozrieť si to v systéme.

Pri covidových pacientoch sa z nemocníc ozýva kritika voči telemedicíne všeobecných lekárov. Pacienti hovoria o tom, ako sa ich niektorí lekári stránia fyzicky vyšetriť a kážu im kašľať do telefónu. Čo na takýto prístup hovoríte?

Čudovali by ste sa, ale ako lekár naozaj už aj v telefóne počujem, ako na tom pacient je. To ucho je už dostatočne vymakané na to, aby som dokázal zanalyzovať, čo hovorí pacient, aké príznaky spomenie. Nehovoriac o tom, že telefonický kontakt s pacientmi je aj na ochranu pacientov, nielen lekárov.

Niektorí však takýto prístup pri covide kritizujú. Napríklad doktorka Etela Janeková tvrdí, že fyzicky vyšetrí každého jedného covidového pacienta a do nemocnice sa jej tak nedostal v tretej vlne nikto. Čo si o tom myslíte?

Keď som to počul, tak som skoro spadol zo stoličky. Fyzicky vyšetriť a popočúvať každého covidového pacienta sa naozaj nedá. To by som potom ohrozil prevádzku ambulancie a musel obmedziť necovidových pacientov.

Ja tiež fyzicky vyšetrujem covidových pacientov, ale nie hneď. Ak majú dva-tri dni teploty a nereagujú na liečbu, tak ich následne zavolám do ambulancie a vyšetrím osobne. Upozorním ich, že musia mať respirátor, na ňom rúško, prídu len na 5-10 minút, spravím im odber krvi, vybavím ich informáciami, oxymetrom, ktorých mám päť na zapožičanie, a pošlem domov. Ich stav následne sledujem.

Oxymeter by mali mať dnes doma všetci spolu s teplomerom, aby si merali saturáciu kyslíka. A keď im saturácia klesá, vedia, že je to prvý zdvihnutý palec a treba ísť do nemocnice. Mnohých však práve dobrá saturácia upokojí, lebo vedia, že sa ich stav nezhoršuje.

Ak lekár tvrdí, že sa mu ambulantnou liečbou podarilo z covidu vyliečiť každého, veríte tomu?

Ak nejaký lekár tvrdí, že sa mu vďaka liečbe podarilo, že mu v nemocnici nikto neumrel, tak klobúk dole, je to asi zázračný lekár, ale ja tomu osobne neverím. Buď vek, alebo kmeň pacientov dáva pani Janekovej to šťastie, že jej pacienti v nemocnici nekončia. Inak si to neviem vysvetliť. Tiež sa snažím robiť maximum, a v tretej vlne mi už zomreli traja pacienti, zatiaľ čo v druhej nikto.

Ambulantná liečba pri covide, vďaka ktorej sa zaručene podarí pacienta nedostať do nemocnice, neexistuje. Dokáže len pomôcť, ale niektoré faktory neovplyvníte. Ak to niekto hovorí ešte aj ako alternatívu očkovania, myslím tým hlavne politikov, tak zavádza a dáva ľuďom len zbytočnú nádej. Ľudia sa potom neočkujú, lebo si myslia, že im stačí ivermektín od veterinára a acylpyrín s bromhexinom. Bodaj by to tak bolo, ale, žiaľ, nie je to tak.

Bromhexin ordinujete?

Áno, ale nie s vodkou. (Smiech.) Pri všetkých vírusových infekciách platí iba symptomatická podporná liečba. Teda keď pacient kašle, predpíše sa mu niečo proti kašľu, keď má horúčku, tak na zníženie teploty, keď ho niečo bolí, tak tabletku proti bolesti. No hlavne ležať. Pri covide musíme byť však opatrní, aby neskĺzol do zápalu pľúc alebo do trombózy, čo je už problém, keď treba zakročiť inou formou liečby.

Ako teda covidových pacientov liečite vy?

Skoro tak isto ako pani doktorka Janeková. Najprv nastavím vitamínovú liečbu a neskôr tiež na základe CRP vyšetrenia a výsledkov odberov krvi rozhodujem, či dám pacientovi kortikoidy, fraxiparín na riedenie krvi alebo antibiotiká, prípadne či pacienta netreba ešte poslať na röntgen a uistiť sa, či nemá zápal pľúc.

Napriek tomu by som si nedovolil tvrdiť tak ako pani doktorka, že to, čo robím ja, majú robiť všetci lekári.

Doktorka Janeková tiež tvrdí, že ministerstvo nevydalo žiadne štandardy na liečbu covidu. Je to pravda?

Štandardy ministerstva zdravotníctva sú možno zložité, ale všetko to, čo robí pani doktorka Janeková, ale aj ja, tam je napísané. Problém je však v tom, že liečba fraxiparínom a kortikoidmi patrí do nemocnice. Je to najmä nemocničná, nie ambulantná liečba a použitie týchto liečiv ambulantne nie je celkom „kóšer“. Tiež tieto lieky nie sú vždy dostupné v lekárni, zaznamenávame časté výpadky distribúcie, a preto nie je možné vždy adekvátnu liečbu zabezpečiť.

Vyžadovať takýto liečebný postup plošne od všetkých lekárov sa nedá, nie je to naša povinnosť. Už tí, ktorí to robia, sú tí odvážnejší, pretože vás môžu za zlú indikáciu liekov prenasledovať poisťovne. Ľahko sa to niekomu hovorí, ale nie je to vôbec jednoduché.

Prečo to potom robíte vy?

Lebo keď sa mi pacient nezmestí do nemocnice alebo tam nechce ísť, tak mu tieto lieky dám. Robím to najmä preto, že chcem zachraňovať životy. Úlohou všeobecného lekára je pacienta poslať včas do nemocnice, ale keby som tam posielal všetkých, ktorí by tam mali ísť „včas“, v takom prípade neviem, kde by ich dali, keď sa tam už ani tí, čo to urgentne potrebujú, poriadne nezmestia.

Lekári v nemocniciach sa na nás hnevajú, že pacientom nepredpisujeme virostatiká či imunosupresíva, ale to sa nedá, lebo takú možnosť ani nemáme. Možno keď ministerstvo zdravotníctva navezie antivirotikum molnupiravir, ktorý sa bude podávať ambulantne, budeme mať lepšie výsledky. Ale nemôžeme sa v ambulanciách hrať na šamanov a predpisovať hocičo.

V žiadnom svetovom medicínskom štandarde sa nepíše, že má lekár manažovať pacienta s covidom doma. Ja nemám rannú, poobedňajšiu ani večernú vizitu, na ktorej pacientom zmeriam všetko, čo potrebujem, a uistím sa, že postupujem správne.

Stretávate sa s tým, že vám pacienti, ktorí majú všeličo naštudované z internetu a z facebookových diskusií, vravia, čím by ste ich mali liečiť?

V druhej vlne sa dožadovali ivermectínu, teraz ho však nevyžadujú. Možno ho už majú „pre istotu“ doma.

Vy používate ivermektín?

Nie, nie sú na to vedecké dôkazy. Niekto možno tvrdí, že áno, no ja najnovšie štúdie konzultujem s vedcom Petrom Celecom a nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by bol ivermektín naozaj účinný. V medicíne sa musíme držať toho, čo je vedecky dokázané, že funguje. A to je v tejto chvíli najmä očkovanie a monoklonálne protilátky. Ale ani to nie je stopercentne úspešné.

Čítajte tiež

Vedec Celec o očkovaní Ak sa tu lekári neriadia dôkazmi, nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Petrom Celecom o delta variante, nízkej miere zaočkovanosti, liečbe covidu i nedostatočnej podpore vedy a výskumu.

Napriek tomu sa z mnohých nemocníc ozýva aj na margo zavretých ambulancií či obvodných lekárov, ktorí ordinujú len cez telefón, že keby ochorenie covidu u pacientov kvalitnejšie manažovali, časť pacientov by na svojich oddeleniach nemuseli vidieť. Ako reagujete na túto kritiku?

Myslím si, že by sme sa mali zdržať generalizácie. Aj my môžeme povedať, že v nemocniciach nevedia dostatočne manažovať pacientov, lebo im umierajú viac ako inde v Európe. Tiež nesedia na našej stoličke, nevedia, čo všetko robíme, a čo všetko cez to naše sito príde až k nim.

Áno, určite k nim prídu aj bizarné prípady, ktoré cez nás jednoducho prepadnú, a môžu to byť naozaj veľmi ťažké stavy. Ale to ešte neznamená, že to v primárnej sfére nefunguje. Samotní lekári v nemocniciach tvrdia, že ráno na vizite bol pacient dobrý a večer už umieral.

Poviem príklad, ráno sa s pacientom rozprávam a je v poriadku, na druhý deň ho už do nemocnice vezie sanitka – ako naposledy aj jednu moju pacientku, ktorá ešte u mňa v ambulancii nemala žiadne ťažkosti. Je to potom len naša chyba? Lekárom na covidových oddeleniach sa to ľahko hovorí. Lenže vedia, aká je delta rýchla a že keď pri nej stratíte dva dni, ťažko ich už dobiehate, ale to zlyhanie hádžu na nás.

Ako to myslíte, že nemocničným lekárom sa to ľahko hovorí?

Chodia chránení celé dni oblečení v skafandroch a riešia len covidových pacientov, čo im však nezávidím. Ani oni v nemocniciach nemajú zmiešané oddelenia, že by im tam pendlovali covidoví aj necovidoví pacienti a do dvanástej by chodili k jedným a potom k druhým. Darmo si ordinovanie rozdeľujeme na dopoludnia pre necovidových a popoludnia pre covidových pacientov. Keď príde covidový pacient ráno, musíte ho riešiť tak či tak.

My ako jediní lekári zo všetkých musíme na jednom mieste riešiť bielu aj červenú medicínu naraz. Nemôžeme si povedať, že tento týždeň riešime len covidových pacientov, lebo máme stále aj množstvo tých, ktorí potrebujú štandardnú starostlivosť. Liečiť tlak, spraviť predoperačné vyšetrenia, dať výmenný lístok k špecialistovi. Nepočul som, že by teraz v nemocniciach končili dokaličení pacienti s vysokým tlakom či inými problémami.

To však neznamená, že nie sú, keď v nemocniciach teraz nie je dostatok miesta ani pre všetkých covidových pacientov, ktorí by to potrebovali.

Nemocnice aj všeobecných lekárov preťažujú hlavne covidoví pacienti a ako vieme, choroba je lotéria, umierajú aj mladšie ročníky. Treba si však uvedomiť, že dnešní covidoví pacienti sú špecifickí v tom, že v porovnaní s predchádzajúcou vlnou sú tam najmä preto, že majú iný pohľad na očkovanie, liečbu si predstavujú úplne inak než to, čo dostávajú, a aj ich správanie doma je jeden z faktorov, ktorý ich môže priviesť do nemocnice v dezolátnom stave.

Narážate na niečo konkrétne?

Áno. Za tretiu vlnu mi zatiaľ zomreli traja pacienti. Dve ženy okolo sedemdesiatky, ale aj, žiaľ, len 55-ročný neočkovaný chlap. To bol jeden z tých, ktorý vravel, že vydrží, nikam nechcel ísť, ani keď sme ho posielali. Trvalo mi viac ako päť hodín, kým som ho presvedčil, aby šiel do nemocnice, keďže som pri vyšetrení videl, že to s ním nie je dobré.

O dvanástej bol u mňa v ambulancii a po vyšetrení som ho posielal do nemocnice. O piatej som mu volal, či je už v nemocnici, a on bol stále doma. Musel som ísť na neho nakoniec aj tak cez manželku a deti, ktoré bolo treba tiež presvedčiť. A takto mi umrel pacient, ktorého som „kopal“ do nemocnice. Napriek tomu tam prišiel neskoro, takže nie je to len o tom, že všeobecní lekári nekonajú včas.

Ale to, že niektorí lekári odmietajú fyzicky vyšetriť pacientov, nedvíhajú telefóny a niektorí poriadne neodpovedajú ani na e-maily je, žiaľ, tiež realitou.

Áno a je to zlyhanie. Len treba hovoriť o konkrétnych lekároch, ktorých sa to týka. Vôbec to neschvaľujem, že lekári covidových pacientov nevyšetrujú, ale chápem, že sa niektorí boja. Ak má lekár 70 rokov alebo je v regióne jediný, nemožno sa mu čudovať. Keby nám v každom regióne dvaja všeobecní umreli, potom už ani my ostatní nedokážeme robiť liečbu dostatočne.

V porovnaní s Českou republikou je nás už dnes o 300 všeobecných lekárov menej. To je počet, ktorý sa dokáže postarať o pol milióna ľudí. Z dnešných 2200 všeobecných lekárov je vyše 600 dôchodcov, pri ktorých sme radi, že robia, hoci sa možno aj medzi nimi nájdu tí, ktorí nechcú vyšetriť pacienta, čo vôbec neschvaľujem. Ale keby to teraz oni „zapichli“, tak 90 percent ľudí nemá svoje lieky, nemá nič a zdravotníctvo by kľaklo.

Ako to riešiť?

Je to dilema, ktorá sa nedá ľahko vyriešiť, ak nemáte dosť lekárov, ktorými by ste pokryli normálne fungovanie systému. Ale to, že pár lekárov nerobí, zavrie ambulanciu alebo nezdvihne telefón, neznamená, že celý segment nerobí na 130 percent. Väčšina si to zlízne za úplnú menšinu, ktorá neordinuje poriadne.

O zhoršenej dostupnosti všeobecných lekárov hovoria aj špecialisti. Viacero praktických lekárov podľa nich počas pandémie neordinuje alebo svojich pacientov posiela už v akútnom stave do najbližšej nemocnice. Ako vnímate, že aj v tretej vlne má niekto zavretú ambulanciu?

Ja dnes nepoznám takých, ktorí by mali zavretú ambulanciu. Ale tým, čo tak spravili, vôbec nerozumiem. Teraz na nás nadávajú všetci, lebo sme na konci. Vždy spadne kritika z nemocníc aj od špecialistov na nás. No čo sa týka špecialistov, mohli by sme sa vo viacerých veciach na seba vzájomne vyhovárať, lebo neraz ich agendu zas musíme robiť my.

Poznáte všeobecných lekárov, ktorí pre pandémiu odišli alebo po tretej vlne tak plánujú urobiť?

Vo svojom regióne takého nepoznám a za celé Slovensko odpovedať neviem.

Novou možnosťou v liečbe pacientov sú pre vás aj monoklonálne protilátky. Koľko pacientov ste na ne už indikovali?

Monoklonálne protilátky sa uchytili celkom slušne. Už o chvíľu nebudú a ministerstvo bude musieť doplniť zásoby. Mám už osem ľudí, ktorí boli odliečení na monoklonálnych protilátkach a poviem vám, boli to ťažké pôrody dostať ich na ne.

V čom bol problém?

Väčšinou zlyháva systém NCZI, hoci sa to už lepší. Podmienkou podania je pozitívny PCR test. Teraz si predstavte, že máte pacienta, ktorý vám zavolá, že má odvčera ťažkosti, to už je teda druhý deň. Objedná sa na PCR test a dostane ho o dva dni. Urobia mu ho tak na štvrtý deň, ale výsledok dostane zase až o dva dni. A to je už šiesty deň, čo je niekedy neskoro. Pacient umiera a obvodný lekár je to hovädo, lebo to nezvládol včas. Keď to NCZI trvá dlho, je to naozaj prekážka.

Do toho sa vám stávajú aj také veci, že si vaša staršia pacientka nevie prečítať SMS-ku s dátumom testovania. Nakoniec vám odpadne a musí ju do nemocnice brať sanitka. Protilátky tak už nedostala a umrela. Príbehy sú rôzne.

Aké máte zatiaľ s monoklonálnymi protilátkami skúsenosti?

Keďže tam posielame pozitívnych pacientov, ktorí sú napriek pozitivite ešte pomerne bezpríznakoví a vracajú sa po ich aplikácii v rovnakom stave, teda ochorenie sa u nich už nijako nerozvíja ďalej, tak zjavne to funguje. Mám dobrý pocit, že neumreli ani neochoreli.

Akých pacientov ste poslali na protilátky?

Išlo zväčša o pacientov nad 65 rokov. Poslal som tam však aj jedného ťažkého 55-ročného diabetika. Šesť z ôsmich bolo neočkovaných, ale dali sme ich aj dvom očkovaným, ktorí mali druhú dávku ešte v marci. Teraz sa tam snažím poslať jednu neočkovanú paniu s ťažkou astmou a nadváhou, tak verím, že sa mi to podarí a pomôže jej to.

Čítajte tiež

Monoklonálne protilátky Pomáhajú liečiť covid a vyhnúť sa nemocnici, pandémiu však nevyriešia

Kristína Votrubová

Liečbu dostalo už viac ako tritisíc Slovákov, nemocnice hlásia vysokú účinnosť.

Ste prezidentom Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. Koľko z vašich členov je zaočkovaných?

Neviem, povinne sa to nehlási a ani to podrobne neskúmame.

Práve medzi všeobecnými lekármi, ktorým pacienti veria najviac, sa však nájdu aj takí, ktorí nielenže svojim pacientom vakcínu neodporúčajú, ale niektorí ich od nej vyslovene odhovárajú. Robíte s tým niečo?

Zo svojej pozície môžem s takýmto konaním len nesúhlasiť. Je mi z toho smutno, a to nielen pri obvodných lekároch, ale aj pri niektorých vysoko erudovaných špecialistoch. Kampaň proti očkovacej látke je až neuveriteľne veľká. Niektorí lekári sa boja očkovanie odporučiť, aby potom v prípade výskytu nežiaduceho účinku nečelili útokom pacientov.

Nie je takéto konanie alibistické?

Je. Dôležité je však to, že Slovenská lekárska komora aj naša odborná spoločnosť sú jasne za očkovanie. Nevidíme totiž cintoríny očkovaných, ale neočkovaných. Áno, covid sa šíri aj medzi očkovanými, ale nie sú to oni, ktorí by zahlcovali nemocnice a blokovali zdravotnú starostlivosť. A áno, môžu sa vyskytnúť aj nežiaduce príhody po očkovaní, ale pomer ich výskytu je oproti benefitu vakcíny minimálny. Inú možnosť ako očkovanie dnes nemáme.

Vo výbore vašej odbornej spoločnosti je aj doktor Peter Lipták, ktorý očkovanie sabotuje. Komunikujete s ním o tom?

Nesúhlasíme s ním, no čo s tým môžeme spraviť? Toto predsa nevykrikuje len on, ale aj bývalý premiér a mnohí ďalší, ktorí sa označujú za autority. Umlčať sa to nedá. Je to jeho názor, o ktorom je skalopevne presvedčený. Už o tom spolu ani nehovoríme. Naposledy v júli sme mali o tom diskusiu, kde mu naša spoločnosť vyjadrila nesúhlas. On však názor zmeniť neplánuje.

To znie mierne rezignovane. Nemali by ste so všeobecnými lekármi pracovať pri tejto téme viac? Usporiadať napríklad povinné semináre o očkovaní alebo zaviazať ich povinnosťou vydávať nimi podpísané potvrdenie s udaním dôvodu, prečo svojmu neočkovanému staršiemu pacientovi očkovanie neodporúčajú, aby sa tak nezbavovali zodpovednosti?

Neviem, či by to malo efekt. Keď je už niekto presvedčený o svojej pravde, ťažko s ním pohnete. Tak ako to platí o ľuďoch, tak aj o lekároch. Na ľudí netreba robiť v tomto smere ďalší nátlak.

Niektorí robia presne to, že ľuďom podpisujú papier o tom, že nemôžu byť očkovaní proti covidu, a okrem tých, ktorí do tejto kategórie naozaj spadajú, nám tu potom behajú pacienti, ktorí na podobné potvrdenie nemajú právo. To sa deje aj pri potvrdeniach o prekonaní covidu.

Aj za vami už prišiel niekto, kto vás žiadal o falošné potvrdenie o očkovaní či prekonaní covidu?

Zatiaľ nie.

Vy vo vašej ambulancii očkujete?

Zatiaľ neočkujem, máme fungujúce centrum, ktoré zriadila nemocnica. Všetkým pacientom však očkovanie odporúčam. Ako som už spomínal, medzi poistencami Dôvery mám zaočkovanosť viac ako 80 percent. Ak by som mal pocit, že moja aktívna účasť je potrebná, obratom sa prihlásim na ministerstvo zdravotníctva.

Mnohí tvrdia, že práve do očkovania obvodnými lekármi sa malo investovať viac energie a dnes by mohla byť vyššia zaočkovanosť. Súhlasíte?

O akú energiu ide? Máme robiť bielu medicínu, preventívne prehliadky, perfektne zvládať manažment covidových pacientov, očkovať. Už dnes pracujeme na 130 percent oproti roku 2019. Ostatné segmenty pre obmedzenia tak na 80-90 percent. Ale stále sme na vine. Očkovanie proti covidu je náročnejšie na manažment ako iné očkovanie. Musíte si objednávať primeraný počet vakcín a aj pacientov po šiestich, aby sa nevyhodili nepoužité dávky a vakcínou sa neplytvalo.

Je teda cestou, aby všeobecní lekári aspoň obvolávali neočkovaných a pozývali ich na očkovanie?

Nemusí to byť zlý nápad, ale naozaj teraz na to nie je čas. Nestačíme na to, hlavne keď vieme, že to nie je niečo, čo vybavíme za pár minút. Nechcem sa vyhovárať, ale je toho teraz toľko, že posledné, čo chcem robiť po robote, je volať ďalšie hodiny. Toto by mali riešiť poisťovne, je to aj v ich záujme, aby ich pacienti neochoreli a neplatili za ich liečbu veľké peniaze. Najlepšie je však, keď na svojich blízkych vplývajú príbuzní. I keď teraz sa stretávam najmä s tými seniormi, ktorí pochádzajú z vyslovene nezaočkovaných rodín.

Ako svojim neočkovaným pacientom vysvetľujete benefit vakcíny a potrebu dať sa zaočkovať?

Pokiaľ covid už prekonali, veľmi na nich netlačím. Beriem to tak, že nejakú imunitu už majú a ak by ich covid postretol znova, i keď nemusia mať dostatočnú ochranu, hádam to zvládnu. Pri ľuďoch bez akejkoľvek ochrany však vždy poukazujem najmä na počet neočkovaných ľudí v nemocniciach a aj na to, koľko z nich malo zlý priebeh.

Rozprávam sa s nimi aj o tom, ako vakcína funguje, čo znamená prekonať covid ako očkovaný a neočkovaný a čo to môže znamenať hlavne pre ich organizmus. Nechám ich o tom popremýšľať. Nijako na nich netlačím, neodsudzujem ich za ich rozhodnutie. Ale mám dojem, že sa mi zatiaľ celkom darí presvedčiť ich o tom, že očkovanie má zmysel, keďže sa väčšina z tých, s ktorými som podobnú diskusiu viedol, dala nakoniec zaočkovať.

Mám aj zarytých antivaxerov, ale do vzájomného konfliktu sme sa ešte nedostali, ani kvôli očkovaniu nečelím nejakým útokom. Ich finálne rozhodnutie rešpektujem, hoci s ním nesúhlasím.

Vyriešilo by súčasný problém povinné očkovanie seniorov vo veku 60+?

Ja by som bol aj za. Určite by to pomohlo. Starší ľudia majú aj oveľa menej nežiaducich príhod po očkovaní a pre nich má vakcína určite najväčší benefit. Tejto skupine ľudí by to najviac pomohlo zachrániť život.

Kedy očakávate, že tlak covidových pacientov sa aj vo vašom prípade zlomí?

Ja už neočakávam nič. Furt som si niečo myslel a skončilo sa to celkom inak. Dúfam, že to začne klesať a konečne sa to zlomí. Ale očakávania už nemám naozaj žiadne.

 

Foto – TASR/Jaroslav Novák a Marko Erd