Podľa nedávneho prieskumu iniciatívy Rozumne, do ktorého sa zapojilo 500 slovenských rodičov, vyskúša alkohol viac ako tretina detí ešte pred štrnástym rokom. Tri percentá detí sa s ním stretnú dokonca pred dosiahnutím ôsmeho roku. 

So psychológom Matúšom Bakytom sme hovorili o tom, ako mladých pripraviť na prvé stretnutie s alkoholom a či by malo prebehnúť doma; prečo je konzumácia nealkoholického piva u detí problematická a tiež, ako viesť diskusiu, keď sa prvý alkoholový incident vyskytne.

V rozhovore poukazuje na to, že aj deti môžu mať genetickú predispozíciu na závislosť, a vysvetľuje, že za alkoholom nemusí byť len rebélia, ale aj únik, a prečo je dôležitou súčasťou nášho prístupu aj to, ako sa správame k tým, ktorí alkohol odmietajú. 

Prečo je skorá skúsenosť detí s alkoholom problém?

Pretože alkohol je vo svojej podstate toxická látka. Mozog detí sa intenzívne vyvíja a stretnutie s alkoholom môže spôsobiť nezvratné škody. To platí v zásade aj pre dospelých, no pri deťoch je to obzvlášť závažné. 

Čo presne sa deje v mozgu ako následok užitia alkoholu?

Alkohol poškodzuje či dokonca usmrcuje neuróny a tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäťové zručnosti. Alkohol takisto zasahuje centrum spracovania emócií. Dôvod, prečo po ňom siaha aj mnoho dospelých, je, že navodzuje pocit uvoľnenia. Keď dieťa spozná mechanizmus, že vie uvoľnenie dosiahnuť takýmto rýchlym spôsobom, vzniká začarovaný kruh závislosti. 

Dôvod, prečo sa neplnoletí púšťajú do experimentovania s alkoholom, je pravdepodobne iný ako u dospelých. 

Často je za tým túžba dieťaťa dokázať sebe aj druhým, že dosiahlo hranicu dospelosti alebo že je súčasťou partie. Ale, samozrejme, aj onen príjemný pocit, ktorý je s alkoholom spojený. Prešiel som si tým sám, je to tiež o spoznávaní seba samého a svojich hraníc. A v neposlednom rade, alkohol je, žiaľ, pevnou súčasťou našej kultúry. Je spájaný s pozitívnymi rituálmi ako rodinné oslavy a stretnutia všetkého druhu. Keď sa niekomu chcete zavďačiť, kúpite mu fľašku. 

Mali by sme prehodnotiť pohľad, že alkohol k dospievaniu jednoducho patrí?

Deti sa učia pozorovaním. Keď vidia, že stretnúť sa znamená dať si pohárik, prítomnosť alkoholu sa im spojí s dospelosťou. A ako to dobre poznáme, zakázané ovocie chutí najlepšie. 

Rodičia môžu stokrát povedať, že tebe alkohol ešte nepatrí. Keď mladý človek dosahuje vek, keď sa už cíti byť dospelý, vie, že za pomyselným plotom je aj alkohol. Niečo na tom alkohole asi je, keď ho rodičia pri každej príležitosti sami pijú. 

Podľa prieskumu sa väčšina detí prvý raz stretne s alkoholom v partii kamarátov. Môžeme dieťa na takúto situáciu pripraviť?

Potreba niekam patriť je jedna z najsilnejších. No môžeme sa s deťmi baviť o tom, že táto túžba zapadnúť nemusí byť len o alkohole, ale o zručnostiach. Byť „cool“ a zaujímavý môžem aj tým, že skejtujem či tvorím umenie. A môžeme ich argumentačne pripraviť, ako ustáť tlak, keď ich budú iní ponúkať alkoholom. 

Dnes vieme, že tá časť mozgu, ktorá zhodnocuje riziká a riadi sebakontrolu, nemusí byť úplne vyvinutá ani v dvadsiatke. Čo s tým?

Rodič nikdy nemá svoje dieťa absolútne pod kontrolou. Keď sa stretnutie s alkoholom udeje, môžeme s dieťaťom hovoriť o tom, čo sa stalo a prečo, pomenovať následky a riziká. Mnohí mladí zistia, že tá „opica“ za to nestojí. Na tom vieme stavať. No to sa môže udiať len v kontexte dobrého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. 

Podľa štúdií platí, že čím skôr mladý človek s alkoholom začne, tým väčšie riziko, že bude mať ťažkosti s pamäťou alebo že sa neskôr vyskytne alkoholizmus či duševné poruchy. Ako však z tejto témy neurobiť strašiaka alebo, naopak, ono zakázané ovocie?

Na prvom mieste by nemalo byť poučovanie a zákazy. Dieťa by sa malo cítiť súčasťou diskusie. Ideálnym scenárom je byť sám dobrým vzorom. Ťažko dieťa presvedčí rodič, ktorý sám siaha po poháriku niekoľko ráz za týždeň. No môžeme byť ako rodičia otvorení v tom, prečo my ako dospelí pijeme a v akom veku je alkohol primeraný. Dôležitou súčasťou je aj to, ako sa správame k dospelému človeku, ktorý alkohol odmieta. 

Čo tým myslíte?

Sám pijem veľmi málo a viem aj od striktných abstinentov, že nepiť vôbec je v našej spoločnosti ťažké. Človek, ktorý si neprosí, čelí neustálemu tlaku a presviedčaniu. A nebaví ho chodiť na akcie, kde sa po istom čase zábava uberá alkoholovým smerom. Deti potrebujú vidieť, že byť dospelým neznamená automaticky aj piť.

Niečo na tom alkohole asi je, keď ho rodičia pri každej príležitosti sami pijú. Zdieľať

V prieskume viac ako trinásť percent rodičov uviedlo, že svoje neplnoleté dieťa ponúkli práve oni, najčastejšie sú to otcovia z vysokoškolsky vzdelaných rodín. Je stretnutie s alkoholom pod dohľadom menej rizikové ako niekde na lyžiarskom výcviku?

Takéto ponuky by sme nemali robiť proaktívne. Radšej s deťmi hovorme o tom, prečo ľudia po alkohole siahajú. Jeden dôvod je spoločenský a druhý, že je to, bohužiaľ, rýchly návod na utlmenie emócií ako smútok, vyčerpanie či úzkosť. Aj tomu je dôležité porozumieť: nemusí ísť len o rebéliu a túžbu skúsiť niečo zakázané. Dieťa môže alkoholom sledovať únik. Prítomnosť alkoholu môže naznačovať, že sa mladý človek trápi, pre šikanu, nešťastnú lásku či situáciu v škole. 

Je lepšie, keď nás deti vidia dať si pohár piva či vína po práci alebo sa máme pred nimi vyhýbať alkoholu úplne? 

Myslím, že vidieť u rodičov rozumný postoj aj mieru je v poriadku. Je však dobré vystihnúť moment, keď sa táto téma vynorí prirodzene. Napríklad spolu pozeráte film a dieťa sa na to začne pýtať alebo by dokonca chcelo ochutnať. Alebo keď ide mladý človek von, tak sa ho to bez policajného vyšetrovania spýtate. Najlepšie je, keď existuje v rodine taký vzťah, že dieťa môže otvorene povedať: Idem von s kamarátmi, budú tam aj starší, čo pijú. Mali by sme vedieť, s kým sa dcéra či syn stretáva, prípadne kamarátov pozvať aj domov. 

A čo snaha zapojiť deti do rodinných udalostí tým, že im nalejeme napríklad hroznovú šťavu do vínového pohára? 

Priznám sa, že neviem. Závisí to od toho, ako oslava ďalej pokračuje aj ako sa to odkomunikuje. Ak je dieťa jediné, ktoré nemá v pohári alkohol, asi ťažko sa vyhneme dojmu, že je to malé „ošidenie“. Mne by sa páčilo, keby rodič na oslave povedal, že si nedá. Nie preto, že prišiel autom. Ale ako odpoveď na otázku: načo vlastne? Jeden môj známy volá alkohol spoločenský lubrikant. Myslím si, že je to výstižné. 

Sociálny lubrikant?

Áno, alkohol často funguje ako akási náplasť. Ľudia si nemajú čo povedať, tak sa omámia alkoholom a zdá sa, že sa zábava rozprúdila. Je im ťažké hovoriť s druhými a chcú sa tejto zábrany zbaviť. Sú to otázky hodnotového nastavenia rodiny: ako sa vieme zabaviť bez alkoholu? Dokážeme byť k sebe otvorenejší? Môžeme zlepšiť našu komunikáciu bez toho, aby sme museli použiť omamné látky? Ak nie, prečo sa máme vôbec stretávať?

Dôležitou súčasťou je aj to, ako sa správame k dospelému človeku, ktorý alkohol odmieta.  Zdieľať

Alkohol je návykový a považovaný za látku, ktorá je povolená a spoločensky dokonca vítaná od 18. roku života. Ako dospievajúcemu vysvetliť, že my môžeme a on či ona nie? 

Je to ťažké. Hranica, odkedy je alkohol povolený, sa niekde určiť musela. U nás je to v osemnástich, inde v dvadsaťjednotke. Skôr sa s mladým dospievajúcim rozprávajme o tom, prečo mu tak záleží na tom, aby si už mohol vypiť. Niekedy zistíme, že jednoducho potrebuje uznanie. Že už nie je lezúň, má svoju hodnotu a patrí do kmeňa dospelých. Toto mu môžeme dopriať bez toho, aby za tým musel byť alkohol. 

Vieme mladému človeku tento pocit uznania či zapadnutia poskytnúť aj inak?

Sami vidíme, že príde vek, keď sa deti prestanú počas návštevy hrať samy v izbe. Začnú sa tmoliť okolo návštevy a počúvať dospelých. Keď to príde, môžeme ich do diskusie zatiahnuť a rozprávať sa s nimi ako s niekým, na koho názore záleží. To, čo v našej kultúre chýba, sú prechodové rituály. Čo to vlastne znamená dospelosť? Akú hodnotu dáme mladému človeku a kedy má právo o veciach rozhodovať? 

Ako riešiť, keď rodičovský názor na skúšanie doma je jasné nie, no strýko či starý otec dieťa núkajú?

To vie byť rozbuška medzi partnermi, ale aj v širšej rodine. To isté riešime na rôznych frontoch: sladkosti, mäso či fastfood. Rozumné mi pripadá vydiskutovať si to s dedkom medzi štyrmi očami, aby to pre neho nebolo ponižujúce. A dohodnúť sa s ním, že my to máme takto. A je dosť výskumov na to, aby sme si za tým stáli. Niekedy sú užitočné pozitívne aj negatívne vzory. Keď vidia niekoho opitého doma alebo zúboženého človeka na ulici, môže to byť otvorením tejto témy.

Dnes sa aj medzi dospievajúcimi rozmohla kultúra radlerov či nealko piva, ktoré síce neobsahujú alkohol, no chutia a vyzerajú podobne. Ako sa postaviť k nim?

To je veľká téma. Sám som sa stretol s dilemou, či dať dieťaťu nealko pivo, kde je naozaj nula percent alkoholu, alebo sladený či kofeínový nápoj, kde zo zdravotného hľadiska nealko pivo vyhráva. No chuť piva tu je a u mnohých detí sa spája so značkou a ostatnými vecami, ktoré k pitiu alkoholu patria. 

Takmer polovica opýtaných rodičov si myslí, že prístup k alkoholu je dnes jednoduchší ako v minulosti. Je to naozaj tak?

Myslím, že čo sa týka legálnej dostupnosti, tak sa podmienky sprísnili. Mnohí si pamätáme, ako sme chodili kupovať pivo pre otca. No aj podľa prieskumu sa deti k alkoholu často dostanú tak, že ho vezmú rodičom. Dieťa si odleje a rodičia si to ani nevšimnú. Alebo si nájdu niekoho, kto im ho kúpi. Kto chce, k alkoholu sa dostane. To platilo vtedy aj teraz.

Prieskumy podporných liniek počas pandémie ukázali, že niektorí starší žiaci si alkoholickými dobrodružstvami krátili čas medzi online hodinami. 

Treba to riešiť. Zvýšená prítomnosť závislostí je, bohužiaľ, odpoveďou mnohých na pandémiu. Podľa vyjadrení popredných britských psychiatrov predstavuje pandémia najväčšiu psychickú záťaž od druhej svetovej vojny. To, čo potrebujeme, je učiť sa mechanizmom, ktoré nám pomáhajú zvládať náročné situácie. Aby alkohol nebol možnosť prvej voľby. Bohužiaľ, to je u nás bežná skratka. Potrebujeme mladých ľudí naučiť hovoriť o svojich emóciách a neutekať. 

Ktorý prístup môže pomôcť, aby rodičovské slová padli na úrodnú pôdu?

Dobrá je diskusia a baviť sa o príkladoch z praxe. Asi v každej rodine na Slovensku máme niekoho, kto v tomto smere môže byť odstrašujúcim príkladom. A keď príde pubertiak domov a má zjavne vypité, treba sa rozprávať o tom, čo sa stalo, a dohodnúť sa na pravidlách. Určite by rodičia nemali kričať, vyhrážať sa dieťaťu alebo sa s ním hádať. Taktiež neodporúčam dieťa trestať, kým je pod vplyvom alkoholu. 

Existuje niečo ako zdravé rodinné pravidlá v tejto téme? 

Hlavným pravidlom by mal byť dôverný vzťah. Aby dieťa nemuselo zatĺkať a radšej zostať spať opité na ulici, lebo sa bojí, že ho rodičia zbijú. Samozrejme, že puberta je ťažká, lebo je o vzdore a prekračovaní hraníc. No jasné pravidlá a sankcie majú zmysel, keď sa incident vyskytne. 

Môžeme sa spoločne pýtať: Načo alkohol vlastne na svete je? Kvôli čomu po ňom siahame?  Zdieľať

Čo je výstražný signál, že už nejde len o jednorazové dobrodružstvo?

Keď narastá frekvencia incidentov alebo sa množstvo alkoholu zvyšuje. Je dobré nastaviť si spoločnú dohodu, a keď sa nebude dodržiavať, mať dohodnuté ďalšie kroky. Pomoc môžeme nájsť napríklad v internetových poradniach. 

Bohužiaľ, dnes máme dôkazy o tom, že aj deti môžu mať genetickú predispozíciu na alkoholizmus či iné závislosti. Rodič sa niekedy môže aj „rozkrájať“, no zjednodušene môžeme povedať, že dokáže ovplyvniť len tretinu. Druhá tretina je genetika a osobnostné nastavenie a poslednou tretinou je prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje vonku. 

Je téma alkohol a deti príležitosťou na reflexiu pre nás dospelých?

Určite áno. Deti sú veľmi vnímavé a často vedia vycítiť, že dospelí pred nimi „hrajú divadlo“. Že si niekto nevypil len preto, lebo sa pozerá dieťa. Môžeme sa spoločne pýtať: Načo alkohol vlastne na svete je? Kvôli čomu po ňom siahame? A aký by bol svet bez neho? Budeme sa bez neho na seba trápne pozerať alebo odídeme? Ide o hodnotové nastavenie a otázku, na čom záleží. 

Foto: Rozumne.sk