Pápež v Grécku
Návšteva Svätého Otca vyvrcholila stretnutím s mladými. Spomínal aj na Slovensko
Svätý Otec si v príhovore k mladým Grékom zaspomínal na nedávnu návštevu Slovenska, kde na neho urobili dojem mladí ľudia na štadióne v Košiciach s transparentom „Všetci sme bratmi“.
Foto – TASR/AP
Päťdňová návšteva pápeža Františka na Cypre a v Grécku vyvrcholila pondelkovým stretnutím s mladými zo školy sv. Dionýza, ktorú vedú sestry uršulínky.
V školskej telocvični mladí privítali pápeža spevmi a po ukážke tradičného gréckeho tanca vyrozprávali traja z nich svoje svedectvá. O osobných drámach a nádejach, o náročných skúškach a raste vo viere a o vzťahoch v spoločenstve hovorili dievčatá z ostrova Tinos a z Filipín a študent, ktorý našiel v Grécku prijatie po úteku zo Sýrie.
Pápež si v príhovore mladým zaspomínal aj na svoju nedávnu návštevu Slovenska, kde na neho urobili dojem mladí ľudia na štadióne v Košiciach s transparentom „Všetci sme bratmi“. Mladých ľudí Grécka povzbudil k odvahe riskovať, aby nezostali pasívne sedieť na pohovke, nezostali izolovaní, ale boli ľuďmi pre druhých.
Stretnutie uzavrela spoločná modlitba, v ktorej mladí prosili za seba i svojich vrstovníkov, aby s Božou pomocou rástli v bratskej láske a darovaní sa pre druhých. Modlitbou sa poďakovali aj za vzácnu návštevu pápeža, ktorý pred odchodom ešte pobudol medzi nimi v srdečnej atmosfére.
Foto - TASR/AP
Po stretnutí s mladými sa pápež presunul na letisko, kde sa s ním prišla rozlúčiť delegácia vedená gréckym ministrom zahraničných vecí. Na palubu Airbusu 320neo spoločnosti Aegean pápeža sprevádzalo aj 77 novinárov, ktorým sa ako zvyčajne venovať pri tlačovej konferencii na palube lietadla.
Pápež sa z Grécka vrátil do Vatikánu okolo pol druhej. Pred Vianocami ho ešte čaká niekoľko významných udalostí: stretne sa s členmi francúzskej komisie, ktorá vyšetrovala prípady sexuálneho zneužívania duchovnými vo Francúzsku, a naplánovanú má aj schôdzku so zástupcami pôvodných obyvateľov Kanady, ktorí ho žiadajú, aby sa v mene cirkvi ospravedlnil za zneužívanie v katolíckych internátnych školách.
Okrem toho 17. decembra pápež oslávi svoje 85. narodeniny.
Zastavme stroskotávanie civilizácie, vyzval František v utečeneckom tábore
Pápež František v nedeľu navštívil provizórny tábor pre migrantov na ostrove Lesbos, ktorý je náhradou za vyhorený veľký tábor Moria.
Centrum Mytiléne stojí na mieste niekdajšieho cvičného vojenského priestoru na morskom pobreží. Tvoria ho rady bielych unimobuniek postavených po podpálení predchádzajúceho detenčného tábora Moría.
Po prvý raz Svätý Otec navštívil Lesbos už 16. apríla 2016 spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. a gréckym pravoslávnym patriarchom Hieronymom II., aby spolu upozornili na alarmujúci stav utečencov v preplnenom, dnes už neexistujúcom tábore Moría, ktorý kedysi hostil 25-tisíc utečencov. V septembri minulého roku bol však tamojší stanový tábor vypálený.
Návštevu spojenú s verejným príhovorom Svätého Otca a nedeľnou poludňajšou modlitbou Anjel Pána prežívali obyvatelia centra v spontánnom osobnom kontakte s ním.
Pápežov príchod vítalo pred svojimi provizórnymi príbytkami mnoho rodín s deťmi. Jeho neverbálnu komunikáciu s ľuďmi z rozličných národností dopĺňal tlmočením mladý františkán.
Foto – TASR/AP
Stretnutie plné spevov a svedectiev prebiehalo pod stanovým prístreškom s otvoreným výhľadom na more. Prítomná bola i prezidentka krajiny Katerina Sakellaropulová.
Pred vystúpením pápeža odzneli svedectvá jedného z utečencov a zástupcu dobrovoľníkov, pochádzajúceho priamo z ostrova.
„Stredomorie, ktoré po tisícročia spájalo rôzne národy a vzdialené krajiny, sa stáva chladným cintorínom bez náhrobných kameňov,“ prihovoril sa Svätý Otec. „Táto veľká vodná plocha, kolíska mnohých civilizácií, teraz vyzerá ako zrkadlo smrti. Nedopusťme, aby sa mare nostrum (more nás všetkých) zmenilo na pusté mare mortuum (more mŕtvych), aby sa toto miesto stretnutia stalo divadlom konfrontácie! Nedovoľme, aby sa toto more spomienok zmenilo na more zabudnutia. Bratia a sestry, prosím vás, zastavme toto stroskotávanie civilizácie!“
Krátko popoludní pápež František odletel z Lesbosu späť do Atén a podvečer v koncertnej sieni Megaron slúžil svätú omšu. V improvizovanom liturgickom priestore v modernej hudobnej sieni za účasti dvoch tisícok veriacich koncelebrovala so Svätým Otcom desiatka gréckych biskupov a väčší počet kňazov.
V homílii sa sústredil na postavu Jána Krstiteľa a dva aspekty: púšť a obrátenie. „Bohu sa neraz nedá k nám preniknúť, kým sme uprostred potlesku a myslíme len na seba samých; dokáže to predovšetkým v čase skúšky. Navštevuje nás v náročných situáciách, v našich prázdnotách, ktoré mu nechajú priestor, v našich existenčných púšťach. Tam nás navštevuje Pán,“ prihovoril sa Svätý Otec.
Príznačne na pôde Grécka pápež pripomenul, že výzva k obráteniu je v evanjeliu vyjadrená gréckym slovesom metanoéin, ktoré znamená „ísť ponad svet zvyčajného myslenia, za hranice našich navyknutých mentálnych schém“.
Súhrn druhého dňa apoštolskej cesty pápeža Františka v Grécku.
V závere dňa za pápežom Františkom do priestorov apoštolskej nunciatúry ešte zavítal pravoslávny arcibiskup metropolita Hieronymos II., aby Svätému Otcovi odplatil jeho sobotňajšiu návštevu v sídle Pravoslávnej cirkvi a poďakoval sa mu za návštevu krajiny. Tlačové stredisko Svätej stolice uviedlo, že súkromné stretnutie trvalo približne pol hodiny.
Európu ohrozuje nacionalistický egoizmus a úpadok demokracie, varoval pápež
Pápež František v sobotu predpoludním pricestoval z Cypru do Atén, kde začal druhú etapu etapu svojej 35. apoštolskej cesty. Jej motto znie: „Nech sme čoraz viac otvorení prekvapeniam Boha, ktorý chce dať zažiariť svojmu svetlu na našej ceste.“
Takmer 11-miliónová balkánska krajina privítala pápeža Františka už po druhýkrát. V minulosti navštívil Grécko aj pápež Ján Pavol II. v roku 2001.
Pápež František v roku 2016 navštívil utečenecký tábor Moría na ostrove Lesbos spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a pravoslávnym patriarchom Hieronymom. Nešlo však o oficiálnu návštevu krajiny.
Na poludnie pápeža Františka privítala v prezidentskom paláci grécka prezidentka Katerina Sakellaropulová, nasledovalo stretnutie s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a s predstaviteľmi miestnych úradov i občianskej spoločnosti.
Svätý Otec vo svojom príhovore varoval, že „európske spoločenstvo, naštrbené nacionalistickým egoizmom, namiesto toho, aby bolo hnacou silou solidarity, niekedy sa javí ako zablokované a nekoordinované. Kým kedysi ideologické rozdiely bránili budovaniu mostov medzi východom a západom kontinentu, dnes sa v dôsledku migračnej otázky otvorili priepasti aj medzi juhom a severom“.
Pápež František zároveň znepokojene konštatoval, že „sa zaznamenáva, a to nielen na európskom kontinente, upadanie demokracie. Tá si vyžaduje participáciu a zapojenie všetkých, a preto si žiada úsilie a trpezlivosť. Je komplexná, zatiaľ čo autoritárstvo je unáhlené a ľahké uistenia, ktoré ponúkajú populizmy, sa zdajú byť lákavé“.
Grécka prezidentka Katerina Sakellaropulová víta pápeža Františka. Foto – TASR/AP
Popoludní sa pápež stretol s 83-ročným aténskym arcibiskupom Hieronymom II. a vedúcimi predstaviteľmi Gréckej pravoslávnej cirkvi. Hieronym II. pochádza z rodiny albánskeho pôvodu a okrem teológie pôvodne študoval i archeológiu a byzantské štúdiá, vyučoval literatúru a venoval sa výskumom v rámci kresťanskej archeológie. Ako arcibiskup Atén a celého Grécka pôsobí od roku 2008.
V roku 2016 spoločne s pápežom Františkom i ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. navštívili utečenecký tábor na ostrove Lesbos, aby poukázali na problém utečencov a podpísali spoločné vyhlásenie.
Svätý Otec pri stretnutí v príhovore využil obraz olivovníka a oleja z jeho plodov – symbolu bratského spoločenstva, múdrosti a útechy. Poukázal na spoločné apoštolské korene oboch cirkví i na neskoršie narušenie jednoty.
V mene Katolíckej cirkvi sa podobne ako kedysi Ján Pavol II. ospravedlnil za chybné postoje minulosti: „S hanbou priznávam konanie a rozhodnutia Katolíckej cirkvi, ktoré mali len málo alebo nemali vôbec nič spoločné s Ježišom a evanjeliom a ktoré boli skôr poznačené túžbou po zisku a moci, spôsobili chradnutie jednoty spoločenstva. Tak sme dovolili, aby bola plodnosť ohrozená rozdelením. Dejiny majú svoju váhu a ja tu dnes cítim potrebu obnoviť svoju prosbu Bohu i bratom o odpustenie za chyby, ktorých sa dopustili mnohí katolíci.“
Pri vzájomnej výmene darov Svätý Otec Hieronymovi II. daroval kópiu starobylého iluminovaného rukopisného vydania Svätého písma, známeho ako Codex Pauli, z čias Karola Veľkého. Faksimile vzácneho vydania Biblie uchovávaného benediktínmi vyhotovili pri príležitosti osláv dvojtisíceho výročia narodenia sv. Pavla. Kniha je viazaná v bielej koži a zdobená kovovými tabuľkami s motívmi reliéfov z brány Baziliky sv. Pavla za hradbami v Ríme. Pravoslávnemu arcibiskupstvu v Aténach podaroval aj dve korunky pre ikonu Panny Márie s Ježiškom.
Pápež František a metropolita Hieronym II. pri vzájomnej výmene darov. Foto - TASR/AP
Zo stretnutia s pravoslávnymi predstaviteľmi sa Svätý Otec presunul do Katedrály sv. Dionýza stretol s katolíckymi biskupmi, kňazmi, so zasvätenými, s diakonmi a katechétmi.
Pápeža v mene prítomných privítal predseda Konferencie biskupov Grécka Sevastianos Rossolatos, ktorý je emeritným aténskym arcibiskupom. V úvodnom príhovore poukázal aj na to, že vzťahy Katolíckej cirkvi so štátom sa veľmi uľahčili zákonom z roku 2014, ktorý ustanovuje právnu subjektivitu Katolíckej cirkvi v Grécku.
Konferencia biskupov Grécka (Svätá synoda katolíckej hierarchie Grécka) bola zriadená v roku 1965 a spája latinských i východných biskupov Grécka.
Zostrih hlavných momentov prvého dňa pápeža Františka v Grécku.
Po dvoch svedectvách, ktoré predniesli rehoľná sestra Maria Virgen pochádzajúca z Argentíny a laik menom Rokos, ktorý zažil každodenné spolužitie a spoluprácu s pravoslávnymi veriacimi, predniesol svoj príhovor pápež František.
Zdôraznil v ňom, že „evanjelizácia nie je plnenie prázdnej nádoby, je predovšetkým vynesením na svetlo toho, čo Boh už začal plniť“.
Deň ukončil Svätý Otec súkromným stretnutím s členmi Spoločnosti Ježišovej v priestoroch apoštolskej nunciatúry v Aténach.
Kolíska európskej civilizácie
Grécko s vyše trojmiliónovým hlavným mestom Atény je krajina bohatá na množstvo ostrovov. Väčšinu (93 %) obyvateľstva tvoria Gréci, najväčšou menšinou sú Albánci (4 %). Grécko je považované za kolísku európskej civilizácie. Má najdlhšie zaznamenané dejiny zo všetkých európskych krajín.
Historický vývoj tejto oblasti je písomne doložený už od 2. tisícročia pred Kristom, ale už v 7. tisícročí existovali na gréckom území prvé neolitické osady. Od minojskej civilizácie cez mykénsku kultúru, mestské štáty polis, helenistické obdobie, ako súčasť Rímskej a neskôr Byzantskej i Osmanskej ríše bolo Grécko križovatkou národov a kultúr a jeho kultúra sa šírila aj mimo Európy.
Západnú kultúru najviac poznačilo obdobie starovekého Grécka s jeho filozofiou, vedou i umením. Grécka kultúra i jazyk sa v čase osmanskej nadvlády udržali najmä vďaka pravoslávnym mníchom.
Návšteva medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky nie je v oficiálnom programe Františkovej návštevy.
Po druhej svetovej vojne nasledovala v Grécku niekoľkoročná občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 1949 porážkou komunistických síl podporovaných Moskvou. Po nej nastala sedemročná vojenská diktatúra, ktorá sa skončila po neúspešnom vojenskom zásahu na Cypre v roku 1974, do ktorého sa zapojilo aj Turecko a zabralo tretinu ostrova.
Po následnom referende sa Grécko stalo demokratickou republikou a v roku 1981 sa stalo 10. členom Európskej únie.
V roku 2009 zasiahla Grécko závažná kríza štátneho dlhu. Po pôžičke od Európskej únie sa vláda zaviazala k drastickým finančným škrtom, ktoré v krajine vyvolali hromadné protesty. Situácia podporila vznik xenofóbnych hnutí. Ďalším problémom je otázka početných utečencov.
Pravoslávie je oficiálnou štátnou cirkvou
Grécko bolo evanjelizované už od počiatku 1. storočia a spája sa predovšetkým s hlásaním svätého apoštola Pavla. V roku 732 prechádza do správy Konštantínopolského patriarchátu a po Veľkej schizme v roku 1054 Grécko pripadlo pravosláviu.
Grécka pravoslávna cirkev, ktorá je autokefálnou od roku 1850, je oficiálnou štátnou cirkvou. Hlási sa k nej 86 % obyvateľov. Desať percent Grékov sa označuje za osoby bez náboženského vyznania. Katolícka cirkev je tu menšinou, tvorí niečo vyše jedného percenta, čo je asi 133-tisíc veriacich. Ďalšími menšinami sú protestantské cirkvi, moslimovia, ktorých je tu približne 150-tisíc (predovšetkým na hranici s Tureckom), a prítomná je aj malá židovská komunita.
Svätý Otec sa stretol aj so Svätou synodou Pravoslávnej autokefálnej cirkvi Cypru v Katedrále sv. Jána Teológa v Nikózii.
Zo spomínaných 133-tisíc katolíkov tvoria Gréci menej než polovicu. Väčšinou ide o prisťahovalcov. Najpočetnejšími sú Filipínci (45-tisíc) a Poliaci (40-tisíc). Vzrastá tiež počet katolíkov z Blízkeho východu, najmä z Iraku a Sýrie, ďalej sú tu Albánci, Bulhari, Ukrajinci a Arméni. V roku 2018 grécka cirkev odhadovala skutočnú prítomnosť katolíkov v krajine na 400-tisíc.
Katolícka cirkev v Grécku pozostáva z 11 cirkevných oblastí a má 12 biskupov, v krajine pôsobí viacero rehoľných kongregácií. Výzvou pre pastoráciu je veľká geografická roztrúsenosť veriacich a jazyková bariéra v dôsledku veľkej etnickej rôznorodosti migrantov.
Nemalým problémom je aj finančná otázka. Katolícka cirkev nie je podporovaná štátom a okrem toho platí poplatky štátu vo výške najmenej polovice svojich príjmov.
