Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
11. december 2021

Slovo kňaza

Čo teda máme robiť?

Trpezlivosť a skromnosť patria medzi základné vlastnosti tých, ktorých je múdre počúvať.

Čo teda máme robiť?

Foto: autor

Filozofia, teda po slovensky „láska k múdrosti“, je súčasťou rozvoja ľudského pokolenia. Blízky i ďaleký východ jej postavili dôležité základné piliere. Vedieť múdro a správne uvažovať je hlavným princípom spoločenských i prírodných vied.

Počiatky antickej filozofie sú spojené s hľadaním arché. Pytagoras, Táles, Anaximandros, Anaximenés, Anaxagoras, Leukippos, Démokritos a ďalší sa snažili nájsť odpoveď na otázku, čo je arché. Hoci ich odpovede boli rôzne, jedno ich všetkých spájalo.

Čo to bolo? Predsa tá otázka. Počiatkom filozofie je kladenie otázok. Kto chce byť múdry, veľa sa pýta, kladie otázky nielen sám sebe, lež najmä tým, ktorí sú od neho o poznanie múdrejší. Viem, že nič neviem, a preto sa pýtam, aby som sa niečo dozvedel.

Nie každý takto uvažuje. Existuje jav, ktorý bol opísaný ako Dunningov-Krugerov efekt. Ide o takú chybu úsudku, na základe ktorej ľudia menej kvalifikovaní či majúci nízke schopnosti a kompetencie v nejakej oblasti svoje schopnosti a výkon výrazne nadhodnocujú.

Stáva sa, že študent prvého ročníka nejakého odboru si po krátkom čase začne myslieť, že vie o predmete svojho štúdia všetko a je minimálne rovný svojmu učiteľovi, ak nie dokonca nad ním. Okrem prebytku sebavedomia je za tým najmä nedostatok metakognitívnych schopností.

Vďaka prebiehajúcej pandémii a nastaveniam fungovania internetov tento efekt vidíme denne. Absolventi internetovej „školy života“ sa cítia byť odborníkmi na rôzne oblasti medicíny, práva i teológie. Miesto kladenia si správnych otázok dávajú zmätočné, nesprávne odpovede.

Takíto ľudia zvyčajne trpia vysokou mierou sebapreceňovania, nízkou hladinou empatie, chýba im zdravý humor, berú sa príliš vážne, sú pyšní, vinou nedostatku vedomostí nedokážu vecne argumentovať, preto len opakujú naučené frázy, sú arogantní a svojich oponentov urážajú.

Skutoční odborníci majú prirodzenú pokoru, ktorú rozvinuli práve vďaka dlhoročnému bádaniu a nadobúdaniu vedomostí a zručností. Vedia, že neexistujú jednoduché odpovede, pretože čím viac do nejakej problematiky vnikajú, tým jasnejšie vnímajú jej zložitosť a komplexnosť.

Odborník vie, že je toho veľa, čo ešte nevie, preto túži stále ďalej bádať, klásť si nové otázky a zdokonaľovať sa v poznaní. Toto paradoxne spôsobuje sklon k sebapodceňovaniu. Odborník sa tak môže niekedy javiť ako roztržitý či dokonca neschopný jasne formulovať odpovede.

„Solidarita, skromnosť a vzájomná láska sú v jadre kresťanstva. Môže nám toto niekto vziať? Môže: naša vlastná slabosť a nedokonalosť.“ Zdieľať

Vieme rozlíšiť odborníka od veľkohubého táraja? Obávam sa, že mnohí ľudia dnešnej doby majú tendenciu ľahkovážne naletieť práve tým, ktorých prejav je sebavedomý, až arogantný. Lož vystrelená bez zaváhania ľahšie trafí adresáta než pravda neisto poletujúca vzduchom.

Malé deti sa veľa pýtajú, a preto sa veľa dozvedia. Počul som aj takú myšlienku, že to najdôležitejšie pre náš každodenný život sme sa naučili v detstve. Umývať si ruky po príchode zvonka, spláchnuť toaletu po použití alebo nasadiť si čiapku, keď je vonku zima.

Inzercia

Deti cítia lásku svojich rodičov, prirodzene im dôverujú a poslúchajú ich. Preto sa pri nich cítia bezpečne, veľa sa ich pýtajú, napodobňujú ich správanie. Mať vo svojej blízkosti človeka, ktorého sa môžeme pýtať, od ktorého sa môžeme učiť, je pre náš rozvoj dôležité aj v dospelosti.

Pánov predchodca, sv. Ján Krstiteľ, bol človekom, ktorý vzbudzoval dôveru. A hoci jeho slová boli tvrdé, jeho poslucháči cítili, že sú pravdivé. A nielen to: Jánovi poslucháči dokázali rozpoznať, že boli vyslovované so starostlivou, priam otcovskou láskou.

V Lukášovom evanjeliu čítame, ako za Jánom prichádzali zástupy rôznych skupín a povolaní a pýtali sa ho, čo majú robiť. A k čomu ich Pánov predchodca nabádal? K tomu istému, k čomu ich i nás po ňom pozýval a pozýva Pán: podeľte sa, neobohacujte sa, buďte k sebe láskaví.

Solidarita, skromnosť a vzájomná láska sú v jadre kresťanstva. Môže nám toto niekto vziať? Môže: naša vlastná slabosť a nedokonalosť. Pretože keď sme sebeckí, egoistickí a plní hnevu a nenávisti, práve vtedy sa vzďaľujeme svojmu kresťanskému povolaniu.

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby z úst duchovných pastierov zaznievali slová, ktorými Ján pripravoval ľud na príchod Ježiša. Nebojme sa ich, hoci sú spojené s istými očakávaniami a my nemáme radi, keď od nás niekto niečo očakáva. A sami tiež neradi čakáme.

Kým sa niekto stane odborníkom, uplynie veľa času. Nie rýchlo získaný titul, lež dlhoročné vzdelávanie sa a postupne nadobúdaná skúsenosť sú zárukou odbornosti a poznania. Obe sú zároveň priamym dôkazom pokory a trpezlivosti. Odborník je ten, kto vie a chce čakať.

Snívam o tom, že sa raz prebudím v krajine, kde si budeme vážiť trpezlivosť a skromnosť. Kde egoizmus a arogancia budú kolektívne odsúdené a definitívne vyčlenené mimo spoločnosti. Kde sa nebudeme hanbiť klásť otázky a budeme pozorne počúvať múdre odpovede.

A hoci by to bol iba sen, nechcem sa ho vzdať. Lebo bez snívania niet zajtrajšieho dňa.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.