Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. december 2015

Aj kňazi môžu vyhorieť

Syndróm vyhorenia najčastejšie postihuje povolania, ktoré sú v neustálom kontakte s ľuďmi. Kňazi a pastori nie sú výnimkou. Niektorí dokonca pre vyčerpanie zanechajú svoje povolanie.
Aj kňazi môžu vyhorieť

Vianočné obdobie je pre väčšinu ľudí časom pokoja, oddychu a relaxu v rodinnom kruhu. Pre kňazov je to však najnáročnejšie obdobie roka. Predvianočné spovedanie a navštevovanie chorých, zvýšený počet vianočných bohoslužieb, príprava jasličkových pobožností či iných farských akcií. Po skončení najkrajších sviatkov roka sú mnohí z nich vyžmýkaní ako špongia. Ak sa v priebehu rokov fyzická a psychická únava nakumulujú, môže kňazov postihnúť syndróm vyhorenia.  

Kňaz, lekár, učiteľ

Známy český psychiater a trvalý diakon od októbra už i kňaz Max Kašparů vo svojej knihe Základy pastorálnej psychiatrie pre spovedníkov upozorňuje, že najčastejšie dochádza k vyhoreniu medzi učiteľmi, lekármi a kňazmi. „Povolanie kňaza je náročnejšie, pretože nie každý lekár a učiteľ je zároveň kňazom, ale každý kňaz je zároveň učiteľom a lekárom,“ vysvetlil Kašparů.

Za pravdu mu dávajú aj niektoré výskumy. Denník The New York Times pred niekoľkými rokmi publikoval výsledky štúdie z dielne Duke University, ktorá odhalila, že medzi miestnymi duchovnými stúplo užívanie antidepresív a klesla priemerná dĺžka života. Klerici a pastori trpia obezitou, vysokým krvným tlakom a depresiami oveľa častejšie ako väčšina Američanov, konštatovali výskumníci z univerzity.  

Kňaz a psychológ Róbert Ťapušík, ktorý pôsobí v Seredi, poukazuje na špecifickosť kňazského povolania. „Pri syndróme vyhorenia u kňazov nejde len o profesionálnu rovinu, ktorej sa problém dotýka, ale aj o vzťah, z ktorého vonkajšia ,profesijná´ aktivita vychádza. Spúšťačom môže byť duchovné vzdialenie od zdroja milostí potrebných pre kňazský život a nielen rovina pracovného nasadenia, vnútornej frustrácie a vyprázdnenia v profesionálnej oblasti,“ povedal Ťapušík pre Svet kresťanstva. Dodal, že vyhorenie môže prísť aj z opačnej strany – spustiť ho môže napríklad osobnostná kríza, ktorá sa postupne prenesie do spirituálneho života a celého povolania.

Hrdzavejúci kňazi vyhoretým neveria

Kaplán z Nového Mesta nad Váhom Juraj Valúšek sa domnieva, že existujú dva typy kňazov – hrdzavejúci a akční, ktorí majú predpoklady vyhorieť. „Tí hrdzavejúci neveria akčným. Ak si kňazi pýtajú oddych, pretože sa cítia vyhorení, podľa hrdzavejúcich je za tým rovnaký motív ako u nich – lenivosť a výhovorky,“ uvažuje Valúšek. Popierať existenciu syndrómu vyhorenia je podľa kaplána nebezpečné, pretože pozná prípady kňazov, ktorí kvôli vyčerpaniu úplne zanechali kňazské povolanie.

Kňaz a psychológ Ťapušík vysvetlil, že na riziko vyhorenia upozorňujú aj seminaristov pripravujúcich sa na kňazskú dráhu či novokňazov, avšak iba okrajovo. Syndróm vyhorenia podľa neho nie je záležitosťou posledných rokov. „Nový fenomén? Určite nie. To, čo sa vývojom vedeckého pohľadu definovalo ako syndróm vyhorenia, sa v etapách života cirkvi vyskytovalo v živote kňazov nepretržite. Často skryto, ale bolo to prítomné.“

Prečítajte si tiež
Súdny vikár Ján Duda: Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne Zdieľať

Zároveň odmieta časté tvrdenie, že za vyhorenie mnohých kňazov môže život v celibáte. „Nie je prekážkou ani príčinou syndrómu. Je však oblasťou, ktorá sa pri syndróme vyhorenia často zrúti asi najrýchlejšie, ale celé je to komplikovanejšie. Ide skôr o oblasť spirituálnu ako iba čisto psychologickú,“ hovorí Ťapušík.

Inzercia

Za vnútorným vyčerpaním kňazov sú často oveľa prozaickejšie dôvody. Časti Božích služobníkov spôsobuje problémy aj to, že sú pod neustálym drobnohľadom svojich farníkov. „Ja som introvert, napríklad predniesť kázeň ma stojí veľa síl a stresu,“ priznáva kaplán Valúšek.

Spomni, aby si oddychoval

Najväčšie riziko vyčerpania hrozí čerstvým kňazom a diakonom, ktorí nedokážu svojim „ovečkám“ povedať „nie“. Kaplán Valúšek si spomína na svoje novokňazské obdobie, keď bol z prepracovania sedemkrát v roku chorý. „Keď ma presunuli do ďalšej farnosti, dekan za mňa vzal na istý čas všetky ranné omše, aby som si mohol trochu oddýchnuť. Keď ma babky našli o ôsmej ráno ešte v pyžame, z ich pohŕdavej reakcie som mal výčitky, že vôbec oddychujem,“ povedal kaplán.

Odborníci na zdravotnú starostlivosť však odporúčajú práve tento jednoduchý liek – viac oddychovať. „V našej študijnej skupine sme mali pastora, ktorý si nevzal dovolenku osemnásť rokov. Títo ľudia majú tendenciu riadiť sa pocitom povinnosti voči Bohu, odpovedať na každé zavolanie o pomoc, a to je prakticky 24 hodín sedem dní v týždni,“ povedal pre NY Times jeden z autorov spomínaného výskumu Rae Jean Proeschold-Bell.

Kaplán Valúšek vidí za oddychom viac ako len nejakú psychohygienu. „Oddychovať nám prikázal samotný Boh. Je to veľmi vážny príkaz,“ odkázal na tretie nariadenie Desatora.

Foto - Andrej Lojan

Inzercia

Inzercia

Odporúčame