Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
19. december 2021

Slovo kňaza

Svet lásku má

A je nádej, že nakoniec spolu s pravdou zvíťazí nad lžou, frustráciou a nenávisťou.

Svet lásku má

Foto: autor

Koncom novembra to vyzeralo, že by sme mohli mať Advent, po akom sme dávno túžili, teda bez toho všetkého zbytočného, na čo roky poukazujeme, že nám tento čas prehlušuje. Ukázalo sa, že nie sme pripravení prežiť Advent a Vianoce bez zhonu. A to je škoda.

A tak nám aj tohtoročný Advent vrcholí podobne ako všetky tie predchádzajúce. Ponáhľame sa nakúpiť a zohnať všetko to, o čom síce vieme, že to v skutočnosti až tak nepotrebujeme, no zároveň si nevieme Vianoce bez toho predstaviť. Aj to je škoda.

V nedeľnom evanjeliu čítame, že aj Mária sa ponáhľala. Nie do nákupného centra, ale za Alžbetou, ktorá očakávala narodenie syna. Ponáhľala sa poháňaná túžbou byť nablízku konkrétnej osobe, ktorej môže byť jej prítomnosť užitočná. A to je láska.

Keď som bol na základnej škole, spomínam si, ako nám jej vedenie spríjemňovalo čas pred začiatkom vyučovania púšťaním vianočných kolied cez školský rozhlas. Mal som ich rád, preto som ráno vstával skôr ako zvyčajne a ponáhľal sa do školy. Aj jedna spolužiačka. 

Vianočnú pieseň plnú povznášajúcej nádeje, ktorá sa mi vtedy veľmi páčila, naspievali Pavol Habera, Karel Gott a Peter Dvorský. Volala sa Svet lásku má. Neskôr sa dokonca v podaní rôznych ďalších interpretov stala akousi hymnou benefičného televízneho galavečera.

V týchto dňoch som si na ňu spomenul, prechádzajúc okolo svojho obľúbeného nástenného nápisu, ktorého postupné aktualizácie od neznámych autorov dávam na titulky týchto svojich úvah. Pribudol tam totiž nevýrazný, no o to silnejší odkaz: Nádej je. A s ňou aj chuť žiť.

Svet lásku má. Je to odvážne tvrdenie na konci roka, ktorý sa môže javiť, že je v ňom všetko možné, len nie láska? Je možné objaviť lásku pod nánosom smradľavého bahna nenávisti či pod troskami zosypaného domu ľudskosti? Nebolo v roku 2021 priveľa dní zlých a záludných?

Keď náhle stíchlo to, čo nám robilo radosť. Keď odišli tí, ktorí nám robili radosť. Keď sme stratili tak veľa, že sme sa zbabelo prestali dívať do zrkadla. Stratiť svoj obraz v zrkadle môže viesť k strate vlastnej ľudskosti, schopnej vidieť ľudskosť tých druhých.  

Láska sa ponáhľa stretnúť tých druhých. Tých, ktorých nám Pán posiela do cesty, ktorým Pán posiela do cesty nás, ktorých cesty sa majú pretnúť, aby sme aspoň chvíľu mohli kráčať spolu. Pre tie chvíle nám Pán dáva Dieťa, aby nás po tých cestách viedlo.

„Svet lásku má. Hoci sa môže javiť ako slabá či nepostrehnuteľná.“ Zdieľať

Dieťa, ktoré má v očiach nádej. Nádej, že svet lásku stále má. Lebo svet má nás, mňa i teba, aby sme sa ako Mária ponáhľali konať lásku. Dieťa sa stáva človekom, aby sme ju objavili v očiach svojich bratov a sestier. Aby sme ju objavili aj pri pohľade do vlastného zrkadla.

Svet lásku má. Nielen na Vianoce, keď anjeli píšu krídlami zopár viet, ktoré ohlasujú slávu Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých Pán našiel zaľúbenie. A ak v nich našiel zaľúbenie on, prečo by sme v nich my mali hľadať niečo iné?

Inzercia

Tie dávne piesne, ktoré nám opäť znejú v týchto dňoch, nechajme znieť nielen vo svojich ušiach, ale dovoľme im preniknúť do svojich sŕdc. Dovoľme im vyhnať z nich všetku bolesť, hnev, smútok, nenávisť, únavu, frustráciu. Veď svet Lásku má.

Pozri, nosí tvár človeka. Toho, ktorého dnes stretneš. I toho, ktorý stretne teba. Lebo každý deň je príležitosť stretnúť človeka i byť človekom. A dní, čo na to máme, nemusí byť len tých pár sviatočných. Aj každý všedný deň môžeme ukazovať, že vďaka nám svet lásku má.

Keď sa nám všetko zosype a rozpadne, keď sme plní strachu a nepokoja, keď nedokážeme počuť povznášajúcu hudbu, vtedy môžeme zacítiť Boží dych. Keď sme zbavení každej istoty a padneme na kolená, hoci aj od únavy a bolesti, Boh nás znovu dvihne.

A tak opäť získame stratenú chuť žiť, pokračovať z toho miesta, kde sme zastali a spadli. Nie od začiatku, ale práve z toho miesta, na ktorom sme chuť žiť stratili. Lebo čas sa nedá vrátiť, vrátiť sa dá radosť a chuť do života. Veď Božia láska je štít, ktorý nám pomáha žiť. 

Trápenie sa tak stáva, paradoxne, prameňom radosti. Ak do svojho trápenia pustíme Boha. Ak uveríme dávnym znameniam, ktoré potvrdzujú jeho blízkosť a starostlivosť. Veď kto nás môže odlúčiť od Božej lásky? Vo všetkom predsa slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Svet lásku má. Hoci sa môže javiť ako slabá či nepostrehnuteľná. Kto v ňu verí, ten sa nemýli. Boh sa stal človekom v čase a priestore. Nie je to dávna rozprávka, lež pozývajúca skutočnosť. Z výšky zostúpil pre môj i tvoj prah. Stačí len otvoriť, aby mohol vojsť.

Vraj aj príslovie hovorí, že šťastný je ten, kto miluje. Láska, ktorú preukážeme, nás robí šťastnejšími. Ak prežívaš smútok, ponáhľaj sa milovať, konať dobročinnú lásku. Lebo pravá láska sa nedá ani kúpiť, ani predať: dá sa len darovať.

Svet lásku má, lebo má teba i mňa. Láska nám pomáha prekročiť našu sebastrednosť a tak nás vedie k pokore. Láska nás učí vidieť a počúvať toho druhého a tak objavovať spoločnú pravdu.

Preváži v nás raz pravda a láska? Nádej je.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.