Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
25. december 2021

Slovo kňaza

Rodinná modlitba je základ

Všetko, čo robíme spolu, nás učí pokore a trpezlivosti a vyzvára z nás spoločné „my“.

Rodinná modlitba je základ

„Rodina, ktorá sa spolu modlí, drží spolu.“ Foto: Flickr.com/MIT-Libraries

Už niekoľko rokov nás z času na čas znepokojí informácia o tom, že niekde niekto nejakým spôsobom útočí na Vianoce. Zmena ich názvu, významu či obsahu. Vždy je za tým nejaká ideológia, ktorú Vianoce ako rýdzo kresťanské sviatky v niečom konfrontujú.

Niektorým takéto znepokojenia prídu vhod, lebo sa vďaka nim nemusia znepokojovať tým, ako Vianoce konfrontujú ich samých, a teda ako oni sami zmysel Vianoc posunuli do roviny, ktorá je bližšia ich životnému štýlu a spôsobu nazerania na svet.

Tak či onak, domnievam sa, že nikoho by nemalo uraziť konštatovanie, že Vianoce sú oslavou rodiny. Nielen Svätej rodiny, teda Ježiša, Márie a Jozefa, ale aj každej rodiny, ktorá sa o svätosť usiluje, i tej, ktorej je tento ideál z nejakého dôvodu zahmlený.

Svätosť sa buduje pestovaním čností. Od maličkostí až po veľké veci. To najdôležitejšie pre život sme sa naučili v rodine. Dobre fungujúca rodina je prípravou na to, aby sme dobre fungovali v tej veľkej ľudskej rodine, ktorej je každý z nás súčasťou.

Pápež František v knihe Boh a svet po pandémii pripomína, že „v rodine získavame prvé návyky, ako prejavovať lásku a starostlivosť, ako správne používať veci, udržiavať poriadok a čistou, priateľstvo a vzťahy s miestnou komunitou, chrániť všetky stvorenia“.

Podľa neho v rodine sa učíme „nebrať všetko ako samozrejmosť, vážiť si to, čo máme, získavať zdravé a veľkorysé ambície, bez arogancie prosiť o dovolenie, poďakovať za to, čo dostávame, ovládať agresivitu a egoizmus, požiadať o odpustenie, keď urobíme niečo zlé“.

Prameňom svätosti je modlitba. Spoločná modlitba, ktorá je prirodzenou súčasťou života našich rodín, buduje základné piliere nášho duchovného života. To je to úplne najdôležitejšie. Rodinná modlitba je silným momentom nielen v kresťanstve, ale aj v judaizme či islame.

Neexistuje žiadna verejná autorita, ktorá by nám rodinnú modlitbu mohla zakázať či regulovať. Preto má svoje pevné a neotrasiteľné miesto v dňoch sviatočných i všedných. Neviem si predstaviť veriacu rodinu, ktorá by sa spolu doma nemodlila.

Evanjeliá sú skúpe na opis života Svätej rodiny. V každom prípade môžeme o nej s istotou povedať, že v centre je živý Boh. Bezprostredne prítomný vo svojom Synovi a duchovne aj v osobe svojej bez hriechu počatej Matky a jej spravodlivého pracovitého manžela. 

Pre túto židovskú rodinu bola spoločná modlitba niečím prirodzeným, čo vychádzalo tak z prikázaní Tóry, ako aj z nich samých. Boh komunikoval s nimi a oni komunikovali s Bohom, aby následne (ako by povedala Panna Mária) „urobili všetko, čo im povedal“.

Ak robíme niečo spoločne, integrujeme naše „ja“ do spoločného „my“. Spoločné konanie nás učí pokore a spolupráci, učí nás vzájomne sa počúvať a prijímať. Je to mimoriadne dôležité najmä v tomto období pandémie individualizmu.

Inzercia

„Vianoce sú jediné kresťanské sviatky, ktorých slávenie sa začína v rodine. Skutočná rodinná liturgia je bezprostrednou prípravou na liturgiu v chráme.“ Zdieľať

Božie slovo na mnohých miestach pripomína, že individualizmus, nezáujem o druhého človeka, život v takom duchu, že čo sa ma netýka, to ma nezaujíma, a tak to neriešim, nie je v súlade s tým, čo od nás očakáva Boh, čo je našou úlohou ako jednej rodiny Božích detí.

Spoločná modlitba je základ. Dokonca aj keby sme ju konali sami. Vždy, keď sa modlíme Otče náš, uvedomujeme si to „my“, ktoré je základom nášho náboženstva. Boh, ktorý je spoločenstvo osôb, chce, aby sme my tvorili spoločenstvo medzi sebou a s ním. 

Máme za sebou štedrú večeru, ktorou sme vstúpili do Vianoc. Sú to jediné kresťanské sviatky, ktorých slávenie sa začína v rodine. Rodiny sa spoločne modlia, stolujú, zdieľajú, obdarúvajú. Skutočná rodinná liturgia, ktorá je bezprostrednou prípravou na liturgiu v chráme.

Takto by to malo byť nielen jeden deň v roku, lež aspoň každú nedeľu. I keď zvyčajne v inom poradí: najskôr svätá omša a po nej spoločné stolovanie s modlitbou a vzájomným zdieľaním. Rodinná modlitba je prirodzenou súčasťou svätenia sviatočného dňa.

František nás povzbudzuje „znovu posplietať nitky okolo domáceho kozuba“. Práve spoločné stolovanie, počas ktorého odložíme mobilné telefóny, je podľa neho „najdôležitejší okamih na dialóg a komunikáciu, ktoré treba znovu objaviť a posilniť“.

Rodina, ktorá sa spolu nemodlí, ktorá spolu nestoluje, ktorá spolu nekomunikuje, je slabá rodina.

František pripomína sviatočné stolovanie, ktoré si Ježiš vybral na to, aby odovzdal svojim apoštolom to najdôležitejšie: svoj duchovný testament v pamätnom geste svojej obety.

Čas obmedzení môže byť pre naše rodiny časom milosti. Podľa Františka „sa družnosť rodiaca sa z rodiny stáva prozreteľne vhodnou príležitosťou rozšíriť vanutie duchovnej a ľudskej otvorenosti, ktorá prekoná uzavretosť a vytvorí mosty prijatia, stretnutí a lásky“.

Obnoviť či posilniť spoločnú modlitbu v našich rodinách je veľká výzva. Ak sme to zvládli na Štedrý večer a kým ešte prežívame vianočné sviatky, ostaňme na ňu naladení aj do ďalších dní. Sviatočných i všedných.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.