Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
10. január 2022

Reakcia na článok o Jánovi Lajčiakovi

Pamiatka žije

Aby meno a dielo Jána Lajčiaka nebolo zabudnuté, o to sa dnes usiluje aj Spolok Martina Rázusa.

Pamiatka žije

Zľava: Anton Baláž s faksimile Evanjelií, Stanislav Vallo s faksimile zborníka Napred a Ján Juráš s faksimile knihy Slovensko a kultúra

Vďaka jeho záujmu a aktivite vyšlo dokonca už aj faksimile Lajčiakovho prekladu Evanjelií, teda nielen jeho kľúčového diela Slovensko a kultúra. Lajčiak sa nedožil žiadneho vydania svojich prekladov či svojho diela, no dnes akoby sa tie dlhy naprávali.

A aké ďalšie aktivity Spolok Martina Rázusa v súvislosti s Jánom Lajčiakom vyvíja, nám napísal čestný predseda Spolku Martina Rázusa Ján Juráš.

„V mene neoficiálneho Kruhu priateľov Jána Lajčiaka Vám ďakujeme za uverejnenie článku o Jánovi Lajčiakovi a Vyšnej Boci. Je to ďalší príspevok k poznaniu veľkého človeka širokou verejnosťou.

Spolok Martina Rázusa si zobral za úlohu propagovať život a dielo Liptáka spod Kriváňa, evanjelického kňaza, doktora teológie aj filozofie. Lebo veď práve Martin Rázus, vtedy farár v Lajčiakovom rodisku Pribyline, ,privítal‘ zosnulého priateľa v truhle na hranici pribylinského chotára v októbri 1918, už v slobodnom Česko-Slovensku.

Náš kruh začal ,pracovať‘ 28. mája 2014 na Zlete priateľov Jána Lajčiaka v Zichyho paláci v Bratislave. Preplnenej sále sa vtedy prihovorili Ernest Húska (kastelán Zichyho paláca), prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo, profesor teológie Juraj Bándy, vydavateľka Kveta Dašková (vydala Lajčiakovo nosné dielo Slovensko a kultúra), spisovateľ, publicista, ,objaviteľ‘ Lajčiakovo archívu Anton Baláž (roku 2012 vydal o Jánovi Lajčiakovi životopisný román Prehovor, Ezechiel), sociológ Ľudovít Turčan a praneter Jána Lajčiaka Oľga Lajčiaková.

Život a dielo Jána Lajčiaka bolo aj predmetom vedeckého skúmania v tretej časti vedecko-popularizačného cyklu Sláva šľachetným v septembri 2014. Prednášky predniesli sociológ Ľudovít Turčan a teológovia Sidónia Horňanová a Rastislav Stanček. Ich texty sú uverejnené v monografii tohto podujatia.

Potom nastali lajčiakovské vydavateľské aktivity troch priateľov, Antona Baláža, Stanislava Vallu a Jána Juráša. Zdieľať

Pri príležitosti 140. výročia narodenia Jána Lajčiaka pripravil v júli 2015 Spolok Martina Rázusa a Liptovsko-oravský seniorát cyklistický výlet z miesta jeho pôsobenia z Vyšnej Boce do jeho rodiska i hrobového odpočinku do Pribyliny.

Inzercia

Stretnutie záujemcov sa začalo pobožnosťou v ev. a. v. kostole vo Vyšnej Boci a položením venca k pamätnej tabuli na kostole. Šestnásť cyklistov vo vekovom zložení 15 – 70 rokov sa potom úspešne dostalo do cieľa na cintoríne v Pribyline. Pri hrobe Jána Lajčiaka prehovorili viacerí rečníci a celá akcia sa skončila priateľským posedením u starostu obec. V nedeľu 2. augusta 2015 sa za bohatej účasti veriacich z celého Liptova konali v evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci spomienkové služby Božie pri príležitosti 140. výročia narodenia slovenského vzdelanca Jána Lajčiaka. Zároveň si účastníci pripomenuli aj 230. výročie posvätenia tamojšieho chrámu. Po skončení služieb Božích priblížili život a dielo Jána Lajčiaka prednáškou jeho znalec Rastislav Stanček, evanjelický farár z Dolného Kubína a dokumentom Taká bola vtedy doba... jeho režisér Ľubor Patsch. Prítomný bol aj prasynovec Jána Lajčiaka Matej Štepita.

Potom nastali lajčiakovské vydavateľské aktivity troch priateľov, Antona Baláža, Stanislava Vallu a Jána Juráša.

Roku 2018 vydali pod hlavičkou Spolku Martina Rázusa faksimile rukopisu Lajčiakovho prekladu Evanjelií z gréčtiny. Rukopis ,objavil‘ Anton Baláž v archíve ECAV vo veľmi dobrom stave. Odborné texty k tomuto jedinečnému dielu napísali Anton Baláž a teológovia František Ábel a Rastislav Stanček. Spomínanú trojicu veľmi aktívne doplnili jazyková redaktorka Mariana Paulínyová a grafik Peter Ďurík.

Výsledkom ich spolupráce bolo roku 2020 vydanie ďalšieho faksimile, Lajčiakovho jedinečného diela Slovensko a kultúra, ktorého originál vydal profesor Samuel Štefan Osuský roku 1920, už po smrti autora. Originál Lajčiakovho diela dopĺňajú texty Samuela Štefana Osuského (z roku 1920), literárneho vedca, diplomata Rudolfa Chmela a sociológa Ľudovíta Turčana.

Len na doplnenie, cyklus vydaných faksimile pokračoval aj v roku 2021, a to pri 150. výročí vydania almanachu Napred, Národného zábavníka mládeže slovenskej na rok 1871 editorov Kolmana Banšella a Pavla Országha (neskôr) Hviezdoslava.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva