Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
24. január 2022

Poučenie zo sčítania

Pozvime k stolu tých, ktorí vieru zanechali. Posunie nás to vpred

Čo z toho, že sa krstné matriky utešene rozrastajú, keď zlyhávame v odovzdávaní živej viery.

Pozvime k stolu tých, ktorí vieru zanechali. Posunie nás to vpred

Foto – Postoj/Andrej Lojan

Obyvatelia Slovenska po desiatich rokoch opäť vystavili vysvedčenie svojim cirkvám. A ako to už pri vysvedčeniach býva, každý sa na známky pozerá ináč.

Pre niekoho je napríklad taká „trojka“ dobrá známka. Napokon, aj v slovnom hodnotení jej zodpovedá vyjadrenie „dobrý“. Pre iných sú však trojkári tí slabší, priemerní žiaci, ktorí nedokážu držať krok s najlepšími.

Studená sprcha zrejme ešte len príde

Podobne protirečivé vyjadrenia sme mohli sledovať aj počas uplynulých dní, keď sa objavili prvé hodnotenia výsledkov sčítania obyvateľstva v oblasti náboženského vyznania.

Pokles ľudí, ktorí sa prihlásili k registrovaným cirkvám (- 7,6 %), najmä k Rímskokatolíckej cirkvi, a nárast tých, ktorí začiarkli kolónku „bez vyznania“ (+ 10,4 %), niektorí interpretovali ako „zlú trojku“. Boli to najmä tí, ktorí sa na cirkvi a veriacich pozerajú kriticky a potichu sa nádejali, že ich prepad bude ešte dramatickejší.

Naopak, cirkevní predstavitelia, ktorí vnímajú silnejúce sekularizačné trendy a pokušenia materializmu, nedokázali utajiť hlboký výdych, že to nedopadlo až tak zle.

Veriacich ľudí síce ubudlo, ale nejde o priepastný prepad, takže pri jednaniach so štátom sa cirkvi naďalej môžu oprieť o silný mandát a nič sa nezmení ani na poberaní finančného príspevku (k poníženiu by došlo, len ak by podiel veriacich klesol o viac ako 10 %).  

Ale pozor. Najhoršie, čo by sa teraz mohlo stať, by bolo nadobudnutie falošného pocitu uspokojenia. Podobalo by sa to futbalovému tímu, ktorý sa po zápase v šatni potľapkáva, že neprehral rozdielom triedy, ale len o gól.

Napokon, skutočne studená sprcha ešte len môže prísť. Štatistický úrad totiž zatiaľ zverejnil len základné výsledky, rozšírené štatistické údaje sa dozvieme až niekedy na jar. A ak sa ukáže, že cirkvi drží nad vodou výrazným spôsobom veková skupina 60+, do budúcna majú zarobené na poriadny problém.  

Čo ďalej?

To, čo by malo teraz v cirkvách nasledovať, je spytovanie si svedomia. Začať by sa malo jasným priznaním si, že na základe výsledkov nemožno tvrdiť, že Slovensko je väčšinovo kresťanská krajina. Aj keď je to lákavá predstava, nie je to pravda.

Z viacerých prieskumov, ktoré boli realizované v uplynulých rokoch, vyplynulo, že pred pandémiou na bohoslužby aspoň raz do týždňa prichádzalo asi 20 percent obyvateľov. Z toho vyplýva, že veľká časť tých, ktorí sa pri sčítaní prihlásili k niektorej z cirkví, sú len „kultúrni kresťania“.

Pred sebou tak máme pevné jadro praktizujúcich a mäkký obal deklaratórnych veriacich.

A potom je tu tretia skupina tých, ktorí cirkev úplne opustili a rozšírili počty ľudí bez vyznania alebo sa pridali k iným náboženstvám či recesistickým skupinám.

Každá z týchto skupín má iné potreby, očakávania, a preto si vyžaduje iný prístup. Bolo by však chybou povedať si, že ovečky v ovčinci sú v bezpečí, poďme sa vydať za tými stratenými.

Inzercia

Keď arcibiskup Stanislav Zvolenský v reakcii na sčítanie vyhlásil, že „dve tretiny detí, ktoré sa rodia na Slovensku, sú následne pokrstené“ a matriky sa tak utešene rozrastajú, zrejme to malo vyznieť ako prísľub do budúcna.

Áno, mohlo by to tak byť, keby jedným z najvážnejších problémov dnešnej doby neboli ťažkosti pri odovzdávaní viery z rodičov na deti.

Bolo by chybou povedať si, že ovečky v ovčinci sú v bezpečí, poďme sa vydať za tými stratenými. Zdieľať

Kto z nás vo svojom okolí nepozná ľudí, ktorí v detskom veku chodievali do kostola aj počas týždňa, navštevovali cirkevné školy, boli súčasťou mládežníckych spoločenstiev či dokonca animátormi, no dnes zájdu do kostola len príležitostne (ak vôbec) a svoje deti – aj keď možno pokrstené – nevedú cestou viery?

V čase, keď sú kresťania nielen zosmiešňovaní, ale stále viac aj otvorene dehonestovaní a urážaní, potrebujú sa vo svojich farnostiach, cirkevných zboroch či menších spoločenstvách vzájomne podporovať a ťahať vpred. Potrebujú cítiť hrdosť, odhodlanie a evanjelizačný zápal. Lebo viera, ktorá nerastie, upadá.

Nenahraditeľné postavenie pri tomto úsilí majú kňazi. Takí, ku ktorým môžu ľudia pristupovať s dôverou, pretože v nich vidia inšpirujúcich pastierov a nie cirkevných úradníkov. Pretože aj negatívna skúsenosť s prístupom kňazov je neraz príčinou opustenia cirkevného spoločenstva (v rozhovore pre TA3 to priznal aj arcibiskup Zvolenský).   

Za stolom je miesta dosť

Novinový komentár nie je, samozrejme, dostatočným priestorom na detailné definovanie aktuálneho stavu, pomenovanie všetkých výziev a hľadanie efektívnych postupov vedúcich k požadovaným cieľom.

Ako som napísal už pred troma rokmi a zopakoval som to po septembrovej návšteve pápeža Františka na Slovensku, nielen vo väčšinovej Katolíckej cirkvi nastal čas opäť sa vrátiť k vypracovaniu pastoračného a evanjelizačného plánu pre nasledujúce roky. Práve jeho tvorba by mohla byť dobrým priestorom pre kritické uvažovanie a impulzom pre vnímanie „znamení čias“.

Zabudnúť by sa pritom nemalo na jedno: prizvať k stolu aj tých, ktorí ho opustili. Kresťania nemôžu ignorovať to, že štvrtina národa sa nehlási k žiadnemu vierovyznaniu. Rovnako ako ľudia bez vyznania musia akceptovať, že viac ako dve tretiny Slovákov sa hlásia ku kresťanstvu.

Ak sa má cirkev posunúť vpred, nevyhnutne sa musí zaujímať aj o názor tých, ktorí neveria. A obzvlášť tých, ktorí jej rady z nejakých dôvodov opustili v posledných rokoch. Kto iný jej môže lepšie nastaviť zrkadlo a podnietiť k zamysleniu?!

Bol to pápež Benedikt XVI., kto v minulosti podnietil vznik iniciatívy Nádvorie hľadajúcich. Konala sa po celom svete, vrátane Bratislavy, s cieľom podporiť dialóg medzi veriacimi a neveriacimi.

Načúvanie tým druhým je integrálnou súčasťou aj Františkovho pontifikátu. Stretnúť sa, počúvať, rozlišovať – vyzval Svätý Otec na začiatku prebiehajúceho synodálneho procesu s tým, aby doň boli prizvaní aj veriaci z nekatolíckych denominácií, nepraktizujúci či neveriaci.

Sčítanie sa skončilo, synoda sa začala. Výsledky toho prvého už ovplyvniť nedokážeme. Na to, aby sme synodálny proces využili ako podnet k naštartovaniu dôkladnej sebareflexie a hľadaniu nových ciest, máme ešte sedem mesiacov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.